Investície či nižší dlh?

V krajine sa bude na budúci rok viac investovať a rásť má životná úroveň ľudí. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2016 počíta aj s poklesom dlhu, ale miernejším, ako by to mohlo byť. Rozumné investície môžu ešte viac naštartovať slovenskú ekonomiku, zvýšiť reálne mzdy ľudí či pritiahnuť ešte viac zahraničných investorov vybudovaním strategických priemyselných parkov. Daňou za zvolenie tejto cesty je spomalenie konsolidácie verejných financií, keď štát oproti pôvodným plánom ide na rok 2016 minúť viac takmer o 150 miliónov eur.

24.07.2015 12:00
debata (3)

Deficit verejných financií v roku 2016 má totiž klesnúť na 1,93 percenta namiesto pôvodne plánovaných 1,21 percenta hrubého domáceho produktu. Na tento rok sa pritom v návrhu rozpočtu počíta so schodkom 2,49 percenta. Vláda tvrdí, že popri výstavbe diaľnic je prioritou 30 opatrení z prvého a druhého sociálneho balíčka. Ide najmä o pokles odvodov a rast platov pre ľudí s nižšími mzdami či pokles dane z pridanej hodnoty na základné potraviny zo súčasných 20 na 10 percent.

zväčšiť Foto: Pravda, MF SR INFOGRAFIKA
štátny rozpočet 2016, graf, infografika, štatistika, kažimír

Spomalenie šetrenia nepoškodí ekonomickú stabilitu Slovenska. „Nateraz načrtnutá cesta znižovania deficitov neohrozuje stabilitu verejných financií, no ozajstná zaťažkávacia skúška príde až pri najbližšej recesii. Tá zatiaľ nie je na obzore,“ povedal Juraj Valachy, analytik Tatra banky.

Štrukturálnou reformou je napríklad podpora duálneho vzdelávania poskytnutím daňových úľav pre firmy vzdelávajúce žiakov priamo vo svojich výrobných halách. Diskutovanými sú vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov, ktoré cez dotácie zlepšujú dopravné možnosti ľudí. Podnikatelia sa búria proti zvyšovaniu minimálnej mzdy od roka 2016, ktoré im, naopak, tento rok až tak neprekážalo, keďže dole šli aj odvody.

Čo všetko vláda aktuálne pripravuje okrem poklesu DPH na základné potraviny? Životnú úroveň dôchodcov a rodín s deťmi má zlepšiť zníženie stropu pri doplatkoch za lieky, ktorý pre seniorov klesne zo 42 na 25 eur štvrťročne a pre deti do šesť rokov bude osem eur štvrťročne. Nižšie účty za energie prinesie podpora zatepľovania, keď štát uhradí 30 percent všetkých nákladov súvisiacich s úpravami domu, ale maximálne do sumy 6-tisíc eur. Príspevok na školské tábory a lyžiarske zájazdy vo výške 100 až 150 eur každý rok dostane 120–tisíc žiakov piateho, siedmeho ročníka základných škôl a druhákov na stredných školách. Mamičkám sa zvýši dávka na materskej dovolenke aj príspevok na starostlivosť o dieťa do troch rokov, a to z 230 na 280 eur za mesiac. Vybrané rodiny by mali dostať vratky za plyn tak, aby im plyn za dva roky súhrnne zlacnel o desať percent.

V predstavenom rozpočte zatiaľ nie je určená presná suma zabezpečujúca budúcoročné zvyšovanie platov zamestnancov verejnej správy. „Pri rokovaní o budúcoročnom raste platov sú pre nás prioritami dohoda na tarifnom raste platov a udržanie súčasných benefitov. Rokovania s vládou sme zámerne rozbehli už teraz v lete, aby sa naše požiadavky mohli zohľadniť aj v pripravovanom rozpočte na rok 2016,“ povedal Slavomír Manga, viceprezident Konfederácie odborových zväzov SR.

Úvodné kolo rokovaní začali odbory s požiadavkou na zvýšenie tarifných platov zamestnancov verejnej správy o sadem percent, čo predstavuje sumu okolo 300 miliónov eur. Za druhú stranu predstavitelia vlády a samospráv ponúkli rast platov o infláciu, čo je valorizácia okolo 1,3 percenta. Tento rok 340-tisíc zamestnancom verejnej platy stúpli platy o 2,5 percenta, vlani o fixných 16 eur.

Súčasnej vláde sa nepodarilo znižovať deficit na rozmedzí rokov 2013 a 2014, keď deficit stúpol z 2,59 na 2,87 percenta HDP. Tento rok sa počíta s poklesom deficitu na 2,44 percenta HDP a na budúci rok s 1,93 percenta. „Pozitívom je, že s redukciou schodku ráta vláda aj vo volebnom roku 2016, ale pomáha jej v tom aj celkom slušné očakávané tempo ekonomického rastu,“ povedal Marek Gábriš, hlavný ekonóm ČSOB banky.

„S klesajúcim deficitom verejnej správy ide ruka v ruke aj pokles verejného dlhu. Na základe zverejnenej prognózy by mala počas uvedeného obdobia zadlženosť Slovenska klesať a v roku 2018 podliezť aj hranicu 50 percent HDP,“ uviedla Jana Glasová, analytička Poštovej banky. Podľa najaktuálnejších údajov sa verejný dlh Slovenska v 1. kvartáli 2015 nachádzal na úrovni 54 percent HDP.

Rokovania o uvoľnení dlhovej brzdy

Najväčšie hrozby pripravovaného rozpočtu na rok 2016 sú za hranicami Slovenska. "Rizikami sú pokračujúce geopolitické napätie medzi Ruskom a Ukrajinou, rast našich obchodných partnerov, hlavne Nemecka, a ďalší vývoj v eurozóne,“ uviedla analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Rozpočet tiež môže doplatiť na chyby pri financovaní z eurofondov, ktoré sa Brusel nakoniec rozhodne neuhradiť. "Pozitívnym rizikom ostáva oslabenie eura a nízka cena ropy,“ dodala Muchová.

Podoba rozpočtu bude závisieť aj od viacerých rokovaní. Ministerstvo financií začalo neoficiálne rokovať s niektorými parlamentnými stranami o uvoľnení dlhovej brzdy. Šéf rezortu Peter Kažimír a jeho štátny tajomník Radko Kuruc už stihli neoficiálne rokovať so všetkými členmi finančného výboru. Podľa informácií denníka Pravda ale Kažimír nemusí dostať podporu od poslancov, ktorí sa obávajú väčšieho zadlžovania štátu.

Argumentom pre uvoľnenie dlhovej brzdy je možnosť predaja slovenských dlhopisov za historicky najnižšie úroky. „Náš dlh je najlacnejší v histórií. V praxi to znamená, že v minulom roku sme ušetrili viac ako 100 miliónov eur a s podobnou sumou počítame aj v tomto roku,“ povedal slovenský premiér Robert Fico v januári 2015.

Ak by predaj dlhopisov neblokovala dlhová brzda, tohtoročné úspory by mohli byť ešte väčšie. Priamo v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti by sa dali prijať zmeny zabraňujúce prejedeniu peňazí získaných lacným predajom slovenských dlhopisov. Zároveň tlak Európskej únie na znižovanie deficitov obmedzuje každej vláde možnosti prejedenia ušetrených peňazí.

Dlh Slovenska je stále vysoký, tvrdí rada

V mesiaci jún sa uskutočnili dve aukcie slovenských štátnych dlhopisov. Cenné papiere so splatnosťou v novembri 2024 sa predali s priemernou sadzbou 1,23 percenta. Ešte menšiu úrokovú sadzbu, len 0,14 percenta, boli ochotní investori akceptovať za nákup slovenských dlhopisov splatných v januári 2017.

„V oboch aukciách dopyt prevyšoval akceptované množstvo, v prípade aukcie krátkych dlhopisov bol dopyt dokonca viac ako dvakrát väčší ako akceptovaný dopyt,“ priblížila Muchová. Lenže razantnejšiemu predaju slovenských dlhopisov bráni práve dlhová brzda.

V prípade, že verejný dlh Slovenska prekročí hodnotu 55 percent hrubého domáceho produktu, akúkoľvek vládu čakajú roky tvrdého šetrenia. Prudké zatiahnutie dlhovej brzdy zasiahlo ministerstvo financií naposledy v máji 2014, keď Európsky štatistický úrad potvrdil, že verejný dlh Slovenska za rok 2013 vzrástol nad 55 percent HDP. Vláda preto vtedy musela ešte do konca roka ušetriť 300 miliónov eur. Ďalej sa ani pri rastúcej ekonomike nemohlo počítať so zvyšovaním výdavkov rozpočtu na rok 2015, čo v praxi znamenalo zmrazenie platov štátnych zamestnancov či výrazné obmedzenie služieb v mestách a obciach. Nakoniec vládu od tvrdého šetrenia zachráni Európsky štatistický úrad, ktorý po prechode na novú metodiku ESA2010 dlh Slovenska za rok 2013 nakoniec zníži z pôvodných 55,4 na 54,6 percenta HDP.

Maximálnou prijateľnou úrovňou verejného dlhu s akceptovateľnou mierou rizika bankrotu Slovenska je podľa analýzy nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v slovenských podmienkach 50 percent hrubého domáceho produktu. Brusel pritom nariadil krajinám, aby dodržiavali Maastrichtské kritériá, ktoré hovoria o vrchnom limite na úrovni 60 percent výkonu ekonomiky.

Vysoko zadlžené krajiny eurozóny však túto hranicu dvojnásobne prevyšujú. Napríklad verejný dlh Grécka vzrastie podľa Európskej komisie tento rok na 180,2 percenta HDP.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #investície #platy #deficit verejných financií #investori #štátny rozpočet #mzdy #štátny dlh #konsolidácia verejných financií