Ešte pred dvadsiatimi piatimi rokmi by tejto pestovateľskej mape nik neveril. Ide o dôsledok citeľného otepľovania slovenského územia, ale aj šľachtenia nových, rýchlejšie dozrievajúcich plodín spolu s požiadavkami trhu.
Premieta sa to aj do úrod obilnín. Najvyššie hektárové výnosy pšenice už viac rokov nedosahuje Žitný ostrov, ale stredné Považie a Ponitrie. Nemožné z pohľadu Turčanov, Liptákov, Oravcov či Spišiakov sa stalo reálnym. Už nepestujú len kapustu a zemiaky, ale v Brodne pri Žiline, čo je rozhranie horného Považia a Kysúc, ovocinár Ján Maizel dorába stolové odrody hrozna a v okolí má desiatky nasledovníkov.
Presne pred ôsmimi rokmi, keď Slovensko atakovali 40–stupňové horúčavy, Zoltán Bedrna, ekológ a pôdoznalec, predpovedal na stránkach Pravdy (v článku Otepľovanie prepisuje plodinovú mapu), že v okolí Popradu či na Orave bude bežné pestovanie kukurice, ktorá je náročná nielen na teplo, ale aj na vlahu. „Na severe Slovenska vlaha zostane a teplo tam príde,“ povedal Bedrna. Jeho prognóza sa prorocky naplnila. Ak kukuricu na juhu nezavlažujú, jej pestovanie sa tam stáva, tento rok to potvrdzuje, rizikovým.
Prečítajte si komentár Jozefa Sedláka Posledné zvonenie.
Ak udržíme vodu, udržíme úrody
Klimatológovia predpovedajú, že do konca roka 2100 sa zvýšia priemerné teploty na Slovensku možno až o plus 5 stupňov Celzia. Zmení sa územie medzi Dunajom a Tatrami na krajinu so stredozemským podnebím, kde sú rozsiahle oblasti holej neobrábanej pôdy, ako to vidno v Taliansku či v Španielsku? Prídeme o schopnosť dorobiť si dostatok potravín?
"Nie, krajina môže byť stále sebestačná v produkcii potravín, len musí lepšie hospodáriť s vodou.“ Túto skutočnosť zdôrazňuje Tibor Roháčik, riaditeľ pre výskum a šľachtenie vo VŠÚ Selekt Bučany. Tendencia otepľovania je podľa neho badateľná.
"To, čo prežívame, je však ešte len začiatok toho, čo môže prísť neskôr,“ myslí si Roháčik a dodáva, že "kľúčové je, aby sme sa na blížiace sa zmeny pripravili pestovateľsky a šľachtiteľsky. Predovšetkým však musíme v krajine udržať vodu, inak skončíme zle. Čím skôr si to niekto uvedomí na politickej úrovni štátu a začne investovať do závlah a vôbec zadržania vody v krajine, tým lepšie budú vyhliadky slovenského poľnohospodárstva zabezpečiť sebestačnosť krajiny v potravinách“.
Akokoľvek otepľovanie a šľachtiteľské výdobytky v podobe skôr dozrievajúcich, a najmä jarnému chladu odolávajúcich odrôd rastlín spestrujú ponuku pestovaného ovocia či zeleniny alebo iných produktov, v skutočnosti ponuka komerčného, teda pre trh produkujúceho poľnohospodárstva nie je taká bohatá, akoby si dalo očakávať.
Ako otepľovanie mení skladbu 10 vybraných pestovaných plodín
- Kukurica postupuje z Podunajskej nížiny a Trnavskej tabule do Liptova, na Spiš bez nasadzovania na podtatranské náhorné roviny
- Paprika – zo Žitného ostrova, teda na hornú Nitru, vo fóliovníkoch do Liptova, na Oravu a Spiš
- Marhuľa – typické teplomilné ovocie je už v okresoch Martin, Žilina, Svidník. Ale aj na Orave, v Liptove a na Spiši
- Broskyňa miluje viac teplo, ale takmer dosahuje rozšírenie marhule
- Orech – z juhu a zo stredných polôh pokryl takmer celé územie SR
- Vinič stolový a biele muštové odrody – prelomili severnú hranicu Čachtice – Hronský Beňadik a pestujú sa v okolí Žiliny aj na strednom Hrone – Tekovská Breznica
- Figa – typicky stredomorské až subtropické ovocie sa udomácňuje na juhu SR
- Mandľovník – obsadzuje južné vinohradnícke oblasti SR, uvažuje sa o malých plantážach
- Jarabina moravská a čiernoplodá – schopná rásť celoplošne v SR, na severe si podáva ruku s kosodrevinou
- Rakytník rešetliakový – plodina z juhozápadnej Sibíri sa už pestuje na juhu SR v PD Tvrdošovciach na veľkej plantáži. Ukážka ako chladuvzdorná rastlina dokáže znášať obrovské teplotné výkyvy medzi letom a zimou
Čo je za expanziou kukurice a repky
Najväčšie zastúpenie plodín na ornej pôde majú stále obilniny – reprezentované pšenicou a jačmeňom, menej ražou a ovsom. Rozširuje sa kukurica, za čo môžu nie kukuričné pukance či rôzne podoby pudingu, ale najmä rozvoj biopalív, pretože etanol z kukurice sa v celej Európskej únii pridáva do benzínu.
Z rovnakého dôvodu expanduje na Slovensku aj pestovanie repky, a to aj do južných oblastí, ktoré jej príliš "nesedia“. Z repky sa nelisuje len rastlinný jedlý olej, ale aj mero – povinný prídavok do nafty. "Za jej rozšírením je politika únie, a nie oteplenie,“ hovorí profesor Bernard Šiška, šéf katedry ekológie SPU v Nitre.
Zato sa na Slovensku očividne strácajú viacročné krmoviny, teda lucerna a ďatelinotrávy, pretože prudko upadol chov hovädzieho dobytka. "Je to tiež dôsledok ekonomických zmien, ktoré priniesli úpadok živočíšnej výroby, keď sa prestala rentovať výroba hovädzieho mäsa a mlieka,“ podotýka profesor Bernard Šiška.
Tibor Roháčik k tomu dodáva ďalší zaujímavý postreh: "Za prienikom kukurice na Oravu, do Liptova a na Spiš nie je iba oteplenie, ale aj, a či najmä, superskoré hybridy kukurice dozrievajúce aj na severe. A je to aj ľudsko-technologická záležitosť – ľahšie je pestovať kukuricu na ornej pôde, ako sa štverať za senom na horské lúky.“
V tomto konštatovaní sa skrýva vysvetlenie, prečo sú na Slovensku mnohé lúky nepokosené a pasienky nespasené. Za tento jav globálne oteplenie zodpovednosť určite nenesie. Vo Švajčiarsku v údolí Wallis tiež pestujú kukuricu, ktorú tam pred polstoročím nepoznali, ale dobytok tam stále pasú a v horúčavách vysychajúce lúky stále zavlažujú.
Paprika i vinič dobývajú sever
Ján Šípoš z Pribety v okrese Komárno je pojmom medzi pestovateľmi papriky. Kedysi ho poznali len na južnom Slovensku, jeho odroda papriky Anthea sa dnes pestuje aj v skleníkoch a fóliovníkoch v Liptove. Šípoš vraví, že kým tropické horúčavy spôsobujú paprike na juhu úpal, na severe Slovenska nachádza takmer ideálne podmienky na pestovanie.
Ani tie však podľa Šípoša v najbližšom období neprinesú vznik slávnych paprikových dedín, akými boli v sedemdesiatych až osemdesiatych rokoch minulého storočia južanské obce Marcelová, Pribeta, Imeľ a Nesvady, kde ľudia pestovali vo fóliovníkoch aj viac ako 10-tisíc koreňov papriky. Tieto paprikové studne Slovenska vyschli.
"Rodinnému zeleninárstvu na juhu nežičí nie citeľne teplejšia klíma, ale fakt, že podmienky v obchode so zeleninou diktujú nadnárodné obchodné spoločnosti. Rozdrobení pestovatelia sa do nich nevedia dostať a plniť ich objednávky. Okrem toho, keď farmárska cena papriky klesne k 30 centom, jej pestovanie vo veľkom sa neopláca, ak zeleninár nepredáva priamo na niektorom trhovisku,“ hovorí Ján Šípoš.
Hrozno dostalo úpal
Optimistickejší obraz poskytuje slovenské vinohradníctvo. Tomu otepľovanie, najmä pokiaľ ide o pestovanie modrých muštových odrôd, zjavne prospelo. "Ešte pred dvadsiatimi rokmi neskoro dozrievajúce odrody ako Alibernet a líder svetových červených vín Cabernet Sauvignon nedávali lahodné červené vína. Od roku 2000 sme však mali šesť výborných ročníkov na červené vína, čo je jav prv nevídaný,“ hovorí šľachtiteľ Tibor Ruman.
No poukazuje aj na iný prejav zvýšených teplôt. Pred pár dňami mu pestovatelia priniesli ukázať poškodené strapce hrozna v domnienke, že ide o hubovú chorobu, a pritom išlo o úpal. Spôsobilo ho odlisťovanie viniča, ktoré sa rozšírilo v snahe dosiahnuť lepšiu aromatiku a vyzretie bobúľ.
"Musíme úrodu formovať citlivejšie,“ povedal Tibor Ruman. Na margo pestovania viniča v okolí Žiliny či na sever od Hronského Beňadiku konštatoval, že ide o synergický efekt šľachtenia a oteplenia, ktoré posúva vinič do polôh nad 350 metrov nad morom. Táto kóta donedávna ohraničujúca hranicu rozšírenia viniča na Slovensku padla. Pravda, ide zatiaľ stále o pestovateľov záhradkárov. Vznik ucelenej Žilinskej vinohradníckej oblasti produkujúcej víno je zatiaľ z kategórie snov.
Dozrejú aj figy, ale jablká zdražejú
Zato pestovanie teplomilných druhov ovocia sa rýchlo šíri od stredných aj do najvyšších polôh Slovenska. Marhule a miestami broskyne na chránených južných svahoch či pri teplých stenách domov dávajú úrodu už aj na Orave, v Liptove a Spiši. Na južnom Slovensku sa rozširuje pestovanie subtropických fíg. Herec a politik novembra 1989 Milan Kňažko pestuje figy už 40 rokov a tohto roku očakáva dve úrody.
"Z komerčného hľadiska má väčšie šance na pestovanie mandľovník,“ hovorí šéf Únie ovocinárov Marián Varga. Profesionálni ovocinári by mohli pestovať jablone ako ekonomicky stabilný druh ovocia a subtropické mandle, ktoré sú predsa len rizikovejšie, by plnili úlohu doplnkového, ekonomicky atraktívneho ovocia,“ načrtáva možný smer ovocinárstva na Slovensku Marián Varga.
Otepľovanie však neprináša do záhrad len spestrenie ponuky kedysi exotického ovocia, ale zvyšuje aj pestovateľské riziká pre kľúčové ovocné druhy mierneho podnebného pásma – jablone, čerešne, hrušky, slivky.
"Samozrejmou výbavou moderných sadov sú oporné konštrukcie sietí proti ľadovcu, ktorý čoraz častejšie ničí úrodu pestovateľom v celej Európe i na Slovensku. Po extrémnych horúčavách prichádzajú ničivé búrky devastujúce plody i pôdu,“ vysvetľuje skúsený pestovateľ Marián Varga a dodáva, že siete plnia tiež funkciu tienidiel proti úpalu.
Intenzívne sady sú nemysliteľné bez závlah a teplometov ochraňujúcich proti jarným mrazíkom. Tieto investície do sadov si pred štvrťstoročím málokto vedel predstaviť. To všetko podľa Vargu hovorí, že spolu s rastúcimi nárokmi spotrebiteľov na kvalitu plodov porastie cena ovocia, ale aj zeleniny.
Celoročná ponuka čerstvých vitamínov však aj zásluhou nadnárodných obchodných reťazcov bude rásť. V tejto chvíli sú na pultoch hypermarketov jahody. Slovenské plantáže ich prestali rodiť pred mesiacom, teraz sa dovážajú práve dozreté jahody z Fínska. Aj to je dôsledok globálneho otepľovania a skvele zvládnutej logistiky obchodu s ovocím.