Ekonomika eurozóny teraz podľa fondu ťaží z nízkych cien ropy, slabšieho eura a stimulačných opatrení zo strany Európskej centrálnej banky (ECB). Potenciálny hospodársky rast v strednodobom horizonte však MMF odhaduje iba na približne jedno percento, čo podľa fondu nie je dosť na to, aby sa v mnohých členských krajín znížila nezamestnanosť.
ECB v marci v rámci úsilia o podporu hospodárskeho rastu a odvrátenia deflácie v eurozóne spustila takzvané kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky, čo sú rozsiahle nákupy štátnych dlhopisov. Banka v rámci tohto programu, ktorý potrvá minimálne do septembra budúceho roka, pumpujú do finančného systému mesačne okolo 60 miliárd eur. MMF tento program podporil, poukázal ale tiež na potrebu rozpočtových stimulačných opatrení.
Menový fond teraz okrem iného odporúča, aby eurozóna podporila domáci dopyt a urýchlila štrukturálne reformy, ktoré by zlepšili situáciu na trhu práce, zvýšili produktivitu a posilnili podnikateľskú dôveru.
„Dôležitou oblasťou v eurozóne sú štrukturálne reformy. Je to oblasť, v ktorej eurozóna zaostáva, napríklad v porovnaní s krajinami OECD. Musíme nájsť spôsob, ako prinútiť krajiny rýchlejšie postupovať,“ uviedol podľa agentúry Reuters jeden z predstaviteľov MMF.