Najmä Gréci vo veku od 25 do 34 rokov húfnejšie opúšťajú krajinu po tom, čo takmer pred mesiacom grécka vláda nariadila zatvoriť tamojšie banky a doteraz stále platí obmedzený výber hotovosti z tamojších bankomatov.
Zároveň sa nezamestnanosť mladých pohybuje na astronomickej úrovni približne 53 percent. Celkovo je na trhu práce evidovaných ako „nezamestnaní“ takmer 27 percent Grékov.
V krajine už mnohí nevidia žiadnu perspektívu do budúcnosti. „Nevidím reálne, že sa v Grécku zamestnám. Vyštudoval som politológiu a s týmto odborom nenájdem uplatnenie nikde. Aj moji kamaráti z práva, žurnalistiky či dokonca aj z technickej školy sú už vyše roka doma bez práce,“ povedal pre Pravdu 27-ročný Kostas Kostakis. Aj jeho kroky vedú na pracovné trhy v Európe.
Najvyhľadávanejšími krajinami gréckych emigrantov sú Nemecko, Veľká Británia, Austrália, Holandsko, ale dokonca aj africké štáty.
„Štatistiky sú veľmi nepriaznivé, najmä čo sa týka mladých ľudí. Podľa odhadov 160– až 180-tisíc absolventov vysokých škôl opustilo 11-miliónové Grécko od vypuknutia krízy v roku 2008,“ povedal pre televíziu Sky news Lois Labrianidis, profesor ekonómie a geografie na University of Macedonia v gréckom meste Solún. CV library, najväčší pracovný portál vo Veľkej Británii, uvádza, že medziročne sa v júli zvýšil počet Grékov hľadajúcich si prácu viac ako o polovicu.
Najviac Gréci vyhľadávajú pracovné ponuky v stavebníctve, školstve a IT sektore. Počet gréckych záujemcov o prácu vo Veľkej Británii sa ešte pred mesiacom rovnal počtu záujemcov z Portugalska, pričom o polovicu menej ich bolo z Francúzska.
Momentálne je gréckych kandidátov viac ako Portugalcov a Francúzov dokopy, pričom populácia Francúzska je šesťkrát väčšia ako v Grécku.
Čísla, týkajúce sa emigrácie Grékov do európskych krajín, sa v rámci viacerých štatistík rôznia, no jedno majú spoločné – počet Grékov, ktorí opúšťajú krajinu pre zlé ekonomické podmienky, rapídne narastá. Podľa austrálskej neziskovej organizácie Australian Greek Welfare Society je aktuálne v austrálskom meste Melbourne, vyhľadávanom gréckymi prisťahovalcami, okolo 300-tisíc Grékov. Približne 10– až 20– tisíc Grékov prišlo do Austrálie od polovice roku 2013.
Grécko opúšťajú doktori
Únik mozgov z Grécka sa prejavuje vo viacerých sektoroch, ale najviac to ľudia pociťujú v zdravotníctve. Podľa aténskej zdravotníckej organizácie Athens Medical Association (ISA) odišlo z krajiny od roku 2010 viac ako 7,5 tisíca doktorov, pričom do roku 2009 odchádzalo z krajiny ročne v priemere okolo 550 vyštudovaných doktorov.
ISA upozorňuje, že v krajine tak môže časom skolabovať zdravotný systém, keďže doktori a zdravotný personál v krajine starnú, noví odchádzajú do zahraničia, a tak o pár rokov nebude mať kto poskytovať zdravotnú starostlivosť bežným Grékom.
Navyše ISA vydala za prvých šesť mesiacov tohto roka 790 certifikátov, ktoré sú potrebné pre prácu zdravotníckeho personálu v zahraničí. Faktom však je, že až 8-tisíc kvalifikovaných sestričiek v Grécku je doma bez práce.
Vážne dosahy na grécku ekonomiku
Podľa štúdie European University Institute až 200-tisíc vysokoškolských absolventov odišlo za posledných šesť rokov do zahraničia. Ide približne o 10 percent z celkového počtu absolventov univerzít.
Z „odídencov“ až 88 percent získalo v Grécku bakalársky titul, 60 percent magisterský titul a 11 percent študentov má PhD. titul. Takmer 80 percent z týchto vysokoškolsky vzdelaných ľudí malo pred krízou prácu v Grécku, ale po vypuknutí ekonomických problémov krajiny sa rozhodli krajinu opustiť a hľadať si nové pracovné príležitosti v Európe. Viac ako polovica z nich si myslela, že krajina nemá budúcnosť a 25 percent neočakávalo ďalší kariérny rast, ale skôr prepúšťanie.
Tieto nelichotivé štatistiky neprispievajú gréckej ekonomike, ktorá stratila približne 25 percent z hrubého domáceho produktu od začiatku krízy. Odchod vzdelaných ľudí z krajiny negatívne ovplyvňuje domácu spotrebu aj generovanie vyššej pridanej hodnoty pre ekonomiku.
Aktuálne študuje mimo Grécka 35-tisíc mladých ľudí, ktorí sa rozhodli pre vysokoškolské štúdium na univerzitách vo Veľkej Británii, v Nemecku či v Holandsku. Mnohí z nich sa pritom vrátiť do Grécka už nechystajú.
Gréci museli radikálne šetriť
Gréci prešli v rámci úspor najväčšími zmenami spomedzi európskych krajín. Ku konsolidácii verejných financií a zavádzaniu ekonomických reforiem musela krajina pristúpiť pre to, že dostala finančnú pomoc od veriteľov vo výške 240 miliárd eur.
Na tlak Trojky (Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond, Európska komisia, pozn. red.) Grécko po desaťročiach reformnej stagnácie prechádza od roku 2010 radikálnymi reformami, ktoré sa nepáčia najmä mladej generácii.
Najvýraznejšie zmeny pritom nastali v dôchodkoch, znižovali sa výrazne stavy v štátnej správe a neskôr aj v súkromnom sektore. Tamojšia vláda štátnym zamestnancom znižovala platy.
Šetriť musia Gréci aj naďalej, najbližšie tri roky musia dostať do štátnej kasy viac ako 12 miliárd eur výmenou za tretí balík finančnej pomoci od veriteľov vo výške až 86 miliárd eur. Od minulého týždňa preto grécka vláda zvýšila DPH na vybrané potraviny z 13 na 23 percent, od októbra tohto roka vzrastie daň pre hotely z 6,5 na 13 percent.
DPH na luxusný tovar by mala stúpnuť na 13 z 10 percent. Atény chcú takisto zvýšiť korporátnu daň z 26 na 28 percent. Grécka vláda súhlasila aj so škrtmi v armáde, ktoré budú v roku 2016 vo výške 200 miliónov eur a v roku 2017 až 400 miliónov eur.
Grécke ostrovy prídu od októbra o daňové prázdniny. Konkrétne 30-percentnú zľavu na DPH pre ostrovy v Egejskom mori.
Do ôsmeho augusta by mala byť prijatá reforma dôchodkového systému – teda zvyšovanie veku odchodu do dôchodku a začať by sa malo aj s privatizáciou štátneho majetku vo výške až 50 miliárd eur.