Vo svoje správe v stredu to uviedla Európska centrálna banka (ECB). Je to podľa nej „sklamanie“ a zároveň výsledok, ktorý je v rozpore s predpokladom, že spoločná európska mena umožní, aby zaostalejšie členské krajiny pomaly dostihli krajiny vyspelejšie.
Zatiaľ čo v Európskej únii ako celku dochádzalo k ekonomickej aproximácii v posledných 15 rokoch v súvislosti s tým, ako sa krajiny strednej a východnej Európy doťahovali na únijný priemer, „medzi 12 krajinami, ktoré v rokoch 1999 a 2001 prijali euro, k žiadnemu procesu reálnej konvergencie nedošlo,“ uviedla ECB v ekonomickom bulletine.
ECB sa v bulletine venovala práve otázke konvergencie, teda zbližovaniu. Zamerala sa pritom na reálnu konvergenciu, meranú podľa reálneho hrubého domáceho produktu na obyvateľa.
Eurozóna bola vytvorená v januári 1999, kedy 11 štátov Európskej únie začalo v bezhotovostnom platobnom styku používať novú menu euro. Boli to Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Nemecko, Holandsko, Portugalsko, Rakúsko a Španielsko. V roku 2001 sa eurozóna rozšírila o Grécko, ktoré o rok neskôr začalo s ostatnými 11 členmi bloku používať tiež euro.
Teraz menovú úniu tvorí 19 štátov. Niektoré z nich, napríklad Írsko či Portugalsko, dostali v priebehu dlhovej krízy v Európe peniaze z medzinárodných záchranných programov. Dva takéto programy prijalo v posledných piatich rokoch tiež Grécko. Krajina, ktorá nedávno opäť stála na pokraji bankrotu a hrozil jej odchod z eurozóny, sa s ostatnými členmi eurozóny v polovici mesiaca predbežne dohodla na novej finančnej pomoci v objeme až 86 miliárd eur.
„Posun smerom k reálnej konvergencii medzi 12 štátmi, ktoré v prvých rokoch tvorili eurozónu, je neuspokojivý,“ konštatovala ECB vo svojej správe. Zakladatelia eurozóny vraj čoskoro ukončili snahy o presadenie reforiem, takže ich ekonomiky nedokázali podporiť rast produktivity.
Nedostatočná konkurencia potom prispela k nesprávnemu prideľovaniu kapitálu. Prudký pokles reálnych úrokových sadzieb navyše napomohol prudkému rastu úverov, čo zvýšilo dopyt a upevnilo chybné očakávania ohľadom budúcich príjmov.
Najvyšší stupňa konvergencie z krajín EÚ zaznamenalo Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Slovensko, uviedla ECB. Z týchto spomínaných krajín stojí mimo eurozóny len Rumunsko.