Rusi zvažujú zákaz dovozu rastlinných výrobkov (viac v článku Rusi pohrozia zákazom dovozu aj Slovensku).
Zatiaľ nie je jasné, ani čo sa pod varovaním myslí, ani na aké komodity rastlinného pôvodu by Rusi mohli uvaliť embargo. Hovorca slovenského ministerstva pôdohospodárstva Peter Hajnala pre Pravdu uviedol, že oficiálne stanovisko Ruskej federácie zatiaľ rezort nemá k dispozícii. Možný cieľ ruského opatrenia však spresnil:
„Embargo by sa malo vzťahovať na okrasný rastlinný materiál. V tomto prípade je Slovensko len tranzitnou krajinou. Nemá výrobné kapacity, ktorých by sa aktuálna situácia dotkla,“ povedal Peter Hajnala.
„Potravinárske a kŕmne obilie vrátane kukurice plus olejniny predstavujú hlavný vývozný artikel slovenských poľnohospodárov,“ povedal Marián Uhrík zo Zväzu výrobcov krmív, ktorý už roky analyzuje obchod s týmito komoditami. Obilniny a kukurica sa do Ruska podľa Uhríka nevyvážali ani sa nevyvážajú.
„Ak by aj Ruská federácia zakázala dovozy rastlinných komodít, Slovenskú republiku by z primárneho hľadiska tento zákaz výrazne neovplyvnil,“ reagovala na správu o možnom zákaze hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová. Slovensko by dopady možného embarga na rastlinné výrobky mohlo pocítiť najskôr sekundárne, a to cez pokles nákupných cien. Podobne ako pri mlieku by na európskom trhu mohli vzniknúť prebytky rastlinných komodít," dodala hovorkyňa.
Slovensko má dlhodobo pasívnu bilanciu v obchode s agrokomoditami. Potvrdzuje to aj najnovšia Zelená správa, kde sa uvádza, že mínusové saldo dosiahlo za vlaňajší rok hodnotu 1,038 miliardy eur, čo je medziročné zhoršenie o 355 miliónov eur. Nepriamo sa na zhoršení obchodnej bilancie agrosektora podieľalo aj ruské embargo, keď zhoršilo vývoznú pozíciu slovenských exportérov do ostatných krajín. Slovenský poľnohospodársky export podľa Zelenej správy smeruje predovšetkým do členských štátov Európskej únie, krajín EFTA, ako je napríklad Nórsko či Island, alebo na Balkán.
Kľúčové slovenské trhy ležia na Západ od jeho hraníc. Rakúšania napríklad nakupujú potravinársku pšenicu, ale aj sladovnícky jačmeň a kukuricu ako aj repku. Taliansko objavilo na Slovensku výborných pestovateľov durumky, teda tvrdej pšenice, z ktorej vyrába prvotriedne cestoviny. Chorvátsko nakupuje potravinársku pšenicu, z ktorej pečie chlieb aj pre slovenských dovolenkárov. Viaceré krajiny ako Nemecko, Holandsko či Francúzsko nakupujú obilie a kukuricu, ale nie pre vlastnú spotrebu. Tamojšie obchodné firmy reexportujú slovenské obilie do tretích krajín, kam sa nevedia dostať slovenskí obchodníci.
Pred tromi rokmi sa pokúšali nadviazať obchodné vzťahy s Ruskom producenti ovocných výpestkov z Plantexu Veselé. „Urobili sme však len jeden obchod, ďalšie sa neuskutočnili,“ povedal konateľ spoločnosti Marián Varga. Povedal, že Rusi majú jedny z najtvrdších fytosanitárnych pravidiel, ktoré však neváhajú uplatniť aj vtedy, keď do hry vstupuje politika.
Silno to teraz pociťujú Holanďania. Rusko sa obrátilo na organizáciu Európskej únie na ochranu rastlín, aby preskúmalo osvedčenie, týkajúce sa zdravotnej neškodnosti holandských kvetín vyvážaných do Ruskej federácie. Rosselchoznadzor, ruská veterinárna a fytosanitárna služba, sa obáva, že prostredníctvom kvetín by sa na územie najväčšej krajiny sveta mohli zavliecť niektoré nebezpečné organizmy.
V skutočnosti môžu byť podľa odborníkov na obchod s agrokomoditami za touto žiadosťou Ruska napäté vzťahy medzi Moskvou a Haagom. Podľa informácií, ktoré unikli z vyšetrovacej správy, môžu za minuloročné zostrelenie lietadla nad Ukrajinou proruskí separatisti.
Keď Brusel uvalil pred rokom na Moskvu ekonomické sankcie, kontroval Putin odmietnutím západných potravín. V júni embargo na potraviny predĺžil o ďalší rok. Najviac ho pocítili západoeurópski producenti mäsa, ovocia a zeleniny. V Rusku medzitým zdraželi potraviny, pričom očakávaný rast domácej produkcie potravín bol minimálny.