Niektorým svojim zamestnancom teraz Tsakanikas za prácu platí v naturáliách. Poľnohospodárske stroje si vzájomne požičiava s ostatnými poľnohospodármi, aby si ich nemusel kupovať či prenajímať. A keď si tento mesiac prenajímal polia, sľúbil, že zaplatí časťou svojej úrody.
Tsakanikas sa tak pripojil k rastúcej časti gréckej ekonomiky založenej na výmennom obchode. Ten niektorí Gréci považujú za určitý druh úpadku spoločnosti, zatiaľ čo iní ho vítajú ako praktický spôsob dočasného riešenia problémov s nedostatkom hotovosti, píše agentúra Reuters.
„Je to nočná mora. Dlhujem teraz peniaze mnohým ľuďom – čerpacím staniciam a firmám zaisťujúcim údržbu strojov. Každý deň chodím do banky, ale peniaze, ktoré si môžem vybrať, nestačia,“ uviedol Tsakanikas, ktorý na svojich 60 hektároch pestuje napríklad bavlnu, obilie a zeleninu. „Začal som s určitými formami výmenného obchodu. Ten tu bol už skôr, ale teraz rastie. Doba je naozaj ťažká a priatelia a príbuzní si navzájom pomáhajú,“ dodal.
Stúpajúci počet Grékov na vidieku si teraz vymieňa tovar a služby v bezhotovostných transakciách po tom, keď grécka vláda koncom júna obmedzila výber peňazí z bankových účtov, aby zastavila odliv vkladov a zabránila kolapsu bankového sektora. Gréci si teraz môžu vybrať iba 420 eur týždenne.
Oficiálne údaje o rozsahu výmenného obchodu síce nie sú k dispozícii, aktivity na rôznych internetových portáloch a neoficiálne informácie od poľnohospodárov však podľa agentúry Reuters ukazujú na jeho rast.
V odľahlých dedinách a poľnohospodárskych oblastiach nie je tento spôsob obchodovania nezvyčajný. „Výmenný obchod je dlhý čas súčasťou každodenného života Grékov,“ uviedol ekonóm Haris Lambropulos. „V minulosti sa odohrával hlavne na rodinnej a osobnej úrovni, teraz však kvôli vývoju v bankovom sektore naberá širších rozmerov. Je to teraz zložitejší a organizovanejší fenomén,“ dodal.
Internetový portál Tradenow, ktorý vznikol pred tromi rokmi s cieľom zabezpečovať výmenný obchod s akýmkoľvek tovarom od potravín po technológie, uviedol, že počet jeho používateľov aj objem transakcií sa po obmedzení pohybu kapitálu zdvojnásobil. „Pred obmedzením pohybu kapitálu sme oslovovali firmy a snažili sa ich prinútiť k registrácii,“ povedal agentúre Reuters šéf portálu. „Teraz sa podniky na registráciu hlásia,“ dodal. K používateľom portálu podľa neho patrí napríklad aténsky mäsiar, ktorý vymieňa svoje mäso za rôzne služby.
Na vidieku výmenný obchod kvitne aj bez pomoci internetu. Poľnohospodár Panagiotis Kutras napríklad spomína, ako predal krmivo v hodnote 2000 eur inému poľnohospodárovi, ktorý mu zaplatil pšenicou. Ďalšie poľnohospodár potom Kutrasovi ponúkol ťažkú techniku, aby zaplatil 4000 eur z účtu vo výške 6000 eur za produkty, ktoré mu Kutras dodal.
Pestovateľ bavlny, pšenice a ďateliny Kostas Zavlagas zase prenechal inému poľnohospodárovi s nedostatkom hotovosti balíky sena a súčiastky. „Až bude môcť, zaplatí mi nejakými produktami, možno syrom,“ vyhlásil. „Je to typická ukážka každodenných problémov, ktorým poľnohospodári čelia a ktoré riešia výmenným obchodom,“ dodal.
Na finančnej správe však panujú obavy, že takéto praktiky podporujú daňové úniky. Je totiž ťažké monitorovať, či sú pri nich vydávané potvrdenky, ktoré by zabezpečili, že bude zaplatená daň z pridanej hodnoty. „Výmenný obchod nie je nezákonný, ak sú pre každú transakciu vystavené príslušné dokumenty,“ uviedol jeden z pracovníkov protikorupčnej jednotky ministerstva financií. „Pozorne tento fenomén sledujeme,“ dodal.