Najnovšie dáta španielskeho štatistického úradu tieto negatívne predpovede utlmili. Čísla hovoria o tom, že krajina rástla v prvom štvrťroku tohto roka najrýchlejšie za posledných osem rokov. Vrátila sa tak k rastu z predkrízového obdobia. Hrubý domáci produkt (HDP) krajiny sa za toto obdobie zvýšil oproti predchádzajúcim trom mesiacom o jedno percento, a mierne sa tak zrýchlil z 0,9 percenta v predchádzajúcich troch mesiacoch. Medziročne tamojšia ekonomika rástla o 3,1 percenta. Španielska vláda očakáva, že za celý rok ekonomika vzrastie o 3,3 percenta, teda rýchlejšie než kdekoľvek v eurozóne.
Ekonomika Španielska je na dobrej ceste k úplnému zotaveniu. Krajina má však stále problémy s vysokým deficitom a štrukturálnou nezamestnanosťou, najmä mladých ľudí.Christian Schweiger, analytik z Durham Univerzity
„Ekonomika Španielska je na dobrej ceste k úplnému zotaveniu. Krajina má však stále problémy s vysokým deficitom a štrukturálnou nezamestnanosťou, najmä mladých ľudí. Na rozdiel od Grécka však netrpí hlboko zakoreneným klientelizmom, korupciou a neefektívnym daňovým systémom,“ povedal pre Pravdu Christian Schweiger, profesor na Katedre medzinárodných vzťahov na Durham Univerzity vo Veľkej Británii.
Španielsky ekonomický portál El Economista však varuje, že Španielsko sa skladá z mnohých malých provincií, kde sa opatrenia míňajú účinkom, pretože najslabšie regióny sú plné korupcie. Patrí medzi ne aj Valencia, ktorá je najviac skorumpovaná regionálnou vládou. Španieli však podľa Schweigera vedia, že existuje rozpor medzi makroekonomickými dátami a tým, ako reálne žijú. Aktuálne prognózovaný vyše trojpercentný rast ekonomiky je napriek tomu dobrým predpokladom na vytvorenie lepších podmienok na život v Španielsku.
Ekonomické problémy v Španielsku sú celkovo menej závažné ako v Grécku. Gréci dostali doteraz od medzinárodných veriteľov (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia, pozn. red.) od roku 2010 takmer 240-miliardovú pomoc, na ktorú sa zložilo aj Slovensko vo forme záruk sumou 1,5 miliardy eur. V týchto dňoch Gréci rokujú o ďalšom – treťom – záchrannom balíčku vo výške až 86 miliárd eur výmenou za ďalšie škrty a zvyšovanie daní. Grécka vláda na čele s premiérom Alexisom Tsiprasom však naráža na odpor vo vlastnej strane Syriza pri prijímaní nadiktovaných reformných opatrení, čo môže ešte skomplikovať celú situáciu.
Španielsko, na rozdiel od Grécka, ďalšiu externú pomoc nepotrebuje. Vláda v Madride už v roku 2013 predčasne dočerpala 41-miliardovú finančnú pomoc od medzinárodných veriteľov na záchranu tamojších bánk a pokračuje v pláne reforiem. Grécky HDP klesol od vypuknutia krízy o 25 percent, zatiaľ čo španielsky len o osem percent. Na rozdiel od gréckych predstaviteľov španielski politici nešíria obraz o zlých, prísnych a neľútostných veriteľoch, ale hovoria občanom otvorene, že všetky terajšie opatrenia sú potrebné preto, aby sa ekonomika pozviechala z krízy a začali opäť napredovať.
Keď jedna bublina praskla
Španielsko sa dostalo do vážnych finančných problémov po masívnom prasknutí realitnej bubliny po roku 2008. Doplatil na to najmä španielsky bankový sektor, nakoľko bankám zostali nedobytné úvery a ďalšie problémové pozemky a budovy. Jedným z dôvodov realitnej bubliny boli nízke úroky po prechode na euro v roku 2002, čo viedlo k neúmernému zadlžovaniu.
Na toto obdobie teraz často upozorňuje španielska ľavicová radikálna strana Podemos, ktorá získala podporu ľudí v nedávnych regionálnych voľbách. Líder strany Podemos Pablo Iglesias obviňuje najmä tradičných politikov, ktorí sú dlhé roky pri moci, z toho, že sa pozerali na neudržateľné úrovne pôžičiek a hypoték v stavebnom sektore, a nič s tým nespravili. Až to nakoniec celé padlo. Strana Podemos má veľkú šancu uspieť aj v decembrových parlamentných voľbách.
„Španielsko by sa tak stalo s najväčšou pravdepodobnosťou ďalšou krajinou na zozname, ktorá sa bude búriť proti ďalším úsporným opatreniam. V najbližších parlamentných voľbách koncom roka v decembri má veľkú šancu na úspech práve radikálna ľavicová španielska strana Podemos, ktorá sa netají tým, že je proti euru a záchranným programom. To isté sa potom môže stať aj v Portugalsku a Taliansku, čo by priviedlo úniu a eurozónu do vážnejších problémov,“ tvrdí Schweiger.
Podemos vo svojom volebnom programe uvádza, že plánuje odpísať časť španielskeho dlhu podľa „legitimity a kritérií sociálnej spravodlivosti“. Plánuje tiež zaviesť 35-hodinový pracovný týždeň, zakázať prepúšťanie pracovníkov v ziskových firmách, zvýšiť minimálnu mzdu a zaviesť „maximálnu mzdu“ či zvýšiť dane bohatým a zrušiť úsporné opatrenia.
Podemos zastavia dobré čísla
Popularitu Podemosu môžu čiastočne „odstaviť“ aj aktuálne dobré čísla španielskej ekonomiky. Vláda, na ktorej čele stojí španielsky premiér Mariano Rajoy, sa spolieha, že oživenie jej zaistí víťazstvo v decembrových voľbách. V krajine je však stále päť miliónov ľudí bez práce. Miera nezamestnanosti začala síce klesať na úroveň okolo 22 percent a počet nových pracovných miest by mal byť v druhom štvrťroku tohto roka najvyšší za desať rokov, no mnoho z nich je zle platených a dočasných.
Minister hospodárstva Luis de Guindos však vyhlásil, že do troch rokov by mala nezamestnanosť v krajine klesnúť na úroveň 10 percent. Naznačil, že vláda by na budúci rok mala po prvý raz po šiestich rokoch zvýšiť mzdy štátnym zamestnancom. Správa o hrubom domácom produkte krajiny prišla v čase hlavnej turistickej sezóny, ktorá by tohto roku mala byť pre Španielsko rekordná. To by mohlo aj naďalej podporiť ekonomický rast v najbližších mesiacoch.