Dodal však, že ruská ekonomika teraz vykazuje známky stabilizácie po prepade, za ktorým stáli okrem sankcií takisto nízke ceny ropy.
Sankcie uvalené na Rusko západnými krajinami pre jeho postup v ukrajinskej kríze napríklad obmedzujú prístup ruských firiem na medzinárodné finančné trhy či k technológiám používaným v energetickom sektore. Moskva na tieto sankcie reagovala embargom na dovoz západných potravín.
„Dopady sankcií v oblasti prístupu k finančným trhom a k novým technológiám budú pretrvávať,“ uviedol MMF. Odhadol, že bezprostredným efektom sankcií bolo zníženie ruského HDP o 1,0 až 1,5 percenta. Počas ďalších niekoľkých rokov by sa potom celková ujmu mohli vyšplhať až na deväť percent HDP.
MMF tiež predpovedal, že rast ruskej ekonomiky bude v stredne dlhom období „slabý“ a jeho ročné tempo sa bude pohybovať okolo 1,5 percenta. Pred svetovou finančnou krízou pritom hospodársky rast v Rusku dosahoval približne sedem percent, píše agentúra Reuters.
Fond upozornil, že hospodárske vyhliadky Ruska podkopávajú pomaly postupujúce štrukturálne reformy, slabé investície a nepriaznivé populačné trendy. Zopakoval, že Moskva by mala znížiť úlohu štátu v ekonomike, posilniť ochranu vlastníckych práv a podporiť hospodársku súťaž.
MMF naďalej predpokladá, že ruská ekonomika v budúcom roku stúpne o 0,2 percenta po tohtoročnom prepade o 3,4 percenta. Ruské ministerstvo hospodárskeho rozvoja koncom júla odhadlo, že tempo medziročného poklesu ruskej ekonomiky sa v tohtoročnom druhom štvrťroku zdvojnásobilo na 4,4 percenta z 2,2 percenta v predchádzajúcich troch mesiacoch.