Hrozí odstúpenie vlády aj to, že grécke banky nebudú mať dosť peňazí. Práve tamojšie banky v pondelok na burze prepadli najviac. Akcie Piraeus Bank a National Bank of Greece stratili v pondelok tretinu svojej hodnoty.
Piraeus, ktorá patrí k najväčším finančným ústavom v krajine, sa obchodovala na úrovni 28 centov za kus. Začiatkom roku pritom jedna akcia banky stála dve eurá. Banky tvoria zhruba 20 percent hlavného aténskeho indexu. Akcie National Bank of Greece kótované na americkej burze za dobu, keď bol zatvorený aténsky trh, klesli zhruba o pätinu. Hlavný aténsky akciový index ASE sa hneď po otvorení burzy prepadol o 23 percent, neskôr mierne rástol.
Obchodovanie na burze bolo zastavené koncom júna, keď grécky premiér Alexis Tsipras ukončil rokovania s veriteľmi (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia, pozn. red.) a vypísal referendum, v ktorom Gréci odmietli ďalšie úsporné opatrenia v krajine výmenou za tretí balík finančnej pomoci.
Ten však nevyhnutne potrebujú, čo nakoniec priznal sám Tsipras a podvolil sa požiadavkám veriteľov na škrtanie a zvyšovanie daní výmenou za až 86 miliárd eur v najbližších troch rokoch.
Pozastavenie rokovaní s veriteľmi však vyvolalo v krajine chaos. Od referenda, teda päť týždňov, bola zatvorená aténska burza, donedávna aj všetky banky v krajine a stále platia kapitálové kontroly.
Gréci si môžu týždenne z bánk vybrať maximálne 420 eur. Grécke banky sú aktuálne závislé od financovania z núdzového programu ELA od Európskej centrálnej banky. Program je určený na pomoc bankám, ktoré čelia dočasným problémom s likviditou.
Prvých 24 miliárd o pár dní
Grécka vláda očakáva ukončenie rokovaní s veriteľmi o treťom záchrannom programe do polovice augusta. Podľa gréckeho denníka Avgi budú Atény chcieť dostať v rámci prvej tranže núdzových úverov od zahraničných veriteľov v auguste až 24 miliárd eur.
Polovicu z toho má grécka vláda použiť na rekapitalizáciu svojich bánk, zvyšok na splatenie preklenovacieho úveru od EÚ a na splatenie gréckych dlhopisov, ktoré vlastní Európska centrálna banka. Európska komisia však verí, že Grécko v auguste pravdepodobne nebude potrebovať ďalší preklenovací úver. Nedávno im totiž únia poslala preklenovaciu pôžičku vo výške 7,16 miliardy eur.
Pomoc Grécku je ohrozená
Samotný tretí záchranný balík pre Grécko vo výške až 86 miliárd eur je však ohrozený. Medzinárodný menový fond totiž podľa nedávnych zistení Financial Times zvažuje, že sa do pomoci nezapojí. Doteraz to bola práve trojica veriteľov, ktorí sa podieľali na pomoci zadlženému Grécku.
MMF svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že krajina má príliš vysoký dlh a nedostatočné výsledky pri zavádzaní reforiem. Rozhodnutie o účasti MMF v záchrannom programe pre Grécko, ktorý organizuje Európska únia, by tak vraj mohlo padnúť až v budúcom roku.
Takéto oneskorenie by mohlo mať významné dôsledky, a to najmä v Nemecku. Niektorí nemeckí predstavitelia totiž tvrdia, že bez účasti MMF nebude možné dosiahnuť schválenie nového záchranného programu pre Grécko v nemeckom parlamente. Predstavitelia MMF však neskôr tieto informácie komentovali s tým, že pokračujú v rokovaniach s Gréckom.
Gréci však ďalej reformujú
Grékom a ich sľubom o reformách na rozdiel od MMF začínajú veriť trhy. Podľa medzinárodnej ratingovej agentúry Standard & Poor's práve dohoda na treťom záchrannom balíku s eurozónou a prijatie prvých reformných opatrení znamenajú pre krajinu odvrátenie štátneho bankrotu na najbližších šesť až 12 mesiacov.
Agentúra preto zvýšila hodnotenie dlhodobých záväzkov Grécka o dva stupne na CCC+ z doterajšej známky CCC-, a vrátila ho tak na úroveň zo začiatku júna, než rating dvakrát znížila. Uviedla vtedy, že pravdepodobnosť opustenia eurozóny dosahuje v prípade Grécka zhruba 50 percent.
Do prvého balíka reforiem, ktoré sa už v Grécku zaviedli, patrí zvýšenie DPH na vybrané potraviny. Vláda očakáva, že zvýšenie DPH prinesie do štátnej kasy tento rok o 795 miliónov eur viac, od budúceho roka o 2,4 miliardy. Do ôsmeho augusta by mala byť prijatá reforma dôchodkového systému a začať by sa malo aj s privatizáciou štátneho majetku vo výške až 50 miliárd eur.