Foto: Ningbo.gov.cn
V silnej konkurencii ekonomických centier pri Východočínskom, Žltom alebo Juhočínskom mori Ningbo vyniká šikovnosťou. Navyše, v rámci Číny sa pýši mnohými prvenstvami a titulmi: Mesto s najlepšími podmienkami na investovanie v Číne, Top mesto pre život, Najčistejšie čínske mesto, Top turistické mesto Číny; Ningbo tiež patrí do skupiny prvých čínskych miest so špeciálnym režimom, ktoré centrálna vláda v Pekingu otvorila svetu, ekonomickým reformám a inováciám.
Predstavitelia spomínaného mesta v provincii Če-ťiang (v anglickom prepise Zhejiang) teraz hľadáčiky svojho záujmu zacielili na štáty strednej a východnej Európy. Predsavzali si, že pre tieto krajiny sa Ningbo stane mestom prvej voľby pre spoluprácu s Čínou. A centrálna vláda v Pekingu ich podporuje. Obchodná výmena medzi Čínou a šestnástimi krajinami v srdci starého kontinentu má totiž podľa nich veľké rezervy.
Taliansko zatieni 16 krajín
Podľa čínskych zdrojov dosiahol v roku 2012 objem obchodu medzi Čínou a krajinami strednej a východnej Európy úroveň 52,1 miliardy dolárov. Na porovnanie, rovnaké číslo vyjadruje aj obchodnú výmenu medzi Čínou a Talianskom. Napríklad obchodná bilancia medzi Čínou a Nemeckom dosahovala v tom čase hodnotu 163,98 miliardy dolárov. Vlani sa situácia trochu zlepšila. Vzájomný obchod medzi Čínou a šestnástimi krajinami strednej a východnej Európy mal hodnotu 60,2 miliardy dolárov; z toho objem čínskeho vývozu bol 43,7 miliardy a podiel čínskeho dovozu 16,5 miliardy dolárov. Deficit v neprospech európskych štátov je 27,2 miliardy dolárov. Slovensko pritom patrí spolu s Poľskom, Maďarskom a Českom medzi hlavných obchodných partnerov Číny v našom regióne. Z našej krajiny sa do Číny vyvážajú najmä autá, dielce a súčiastky do áut, ale aj kotly na vykurovanie a ohrev vody, motory či elektrospotrebiče.
Mesto Ningbo sa núka strednej Európe
„Ningbo je veľmi otvorené mesto. Patrí medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce v Číne. Je mixom súkromného a štátneho podnikania. Mnoho tamojších rodín má napríklad niektorého zo svojich členov v cudzine. Ningbo je dobrým príkladom, že komunikácia s Čínou je možná a ľahká,“ hovorí Huo Yuzhen, bývalá veľvyslankyňa v Prahe a Bukurešti. Skúsená diplomatka dnes pracuje v Pekingu na čínskom ministerstve zahraničných vecí. Špecializuje sa na kontakty s krajinami strednej a východnej Európy, preto vyratúva ďalšie výhody: „Chceme spolupracovať ešte viac, preto vám ponúkame aj rôzne úľavy. Ningbo napríklad umožňuje firmám zo strednej a východnej Európy prezentovať sa zadarmo na tamojších veľtrhoch a výstavách, v niektorých prípadoch dokonca ponúka vystavovateľom finančný príspevok 5 000 jüanov (700 až 750 €, pozn. red.) na stánok. Ale je toho oveľa viac…“
Odporúčame vám naše mesto ako bránu do Číny, hovoria unisono predstavitelia mesta Ningbo. Spresňujú, že majú záujem o dovoz áut, dielcov, strojárskych a elektrotechnických výrobkov, technológií, ba aj potravín z nášho regiónu, preto cez Ningbo pre firmy a tovar z krajín strednej a východnej Európy postupne zrýchľujú a zjednodušili vstup na územie Číny Zaujímajú sa tiež o obojstrannú výmenu turistov, spoluprácu v kultúre, ale aj v školstve; našim vysokoškolákom chcú napríklad udeľovať štipendiá na štúdium v ich meste. Číňania nezabudnú tiež pripomenúť, že krajinám strednej a východnej Európy ponúkajú aj čínske peniaze na investičné projekty u nich doma – v Poľsku, Česku, na Slovensku, v Maďarsku, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Slovinsku, Chorvátsku, Srbsku, Čiernej Hore, Bosne a Hercegovine, Albánsku, Macedónsku, Bulharsku a Rumunsku.
Nuž a investície sú ďalšia oblasť, v ktorej Čína vidí rezervy. „V roku 2012 investovala Čína v šestnástich krajinách strednej a východnej Európy dohromady zhruba 3,5 miliardy eur,“ tvrdí Wang Ruixiang z čínskeho veľvyslanectva na Slovensku. „Je to menej, ako sme investovali vo Švédsku. Na druhej strane, v Číne investovalo spomínaných 16 štátov iba 1,1 miliardy dolárov. Je to veľmi málo. Veď viac u nás preinvestovalo napríklad len samotné Rakúsko.“
Vlani Čína investovala v šestnástke 5 miliárd dolárov a, naopak, šestnástka v Číne okolo 1,2 miliardy dolárov.
Nižšie ceny, špeciálne zóny, guráž…
V Ningbo dnes žije 7,6 milióna ľudí. Ľudia z mesta a jeho okolia majú už po stáročia na obchod a podnikanie nos. Napríklad prvý čínsky prezident Sunjatsen úradujúci v rokoch 1919 až 1925 o nich povedal: „Je známe, že ľudia z Ningbo majú guráž a sú vynikajúci v podnikaní. Ich aktivitu nájdete v každom prístave krajiny, ale aj v Európe. Vďaka svojmu talentu sú najlepšími obchodníkmi.“
Otca Čínskej republiky, revolucionára, filozofa, lekára a spoluzakladateľa Kuomintangu Sunjatsena uznávajú nielen na Taiwane, ale aj v kontinentálnej Číne.
Ningbo bolo prvým mestom v provincii Če-ťiang a ôsmym v celej Číne, ktorého export a import dovedna prekročili sumu 100 miliárd dolárov. Podniká tam vyše 14-tisíc firiem. Je sídlom 10 národných a 9 provinčných rozvojových zón so špeciálnym režimom. Ningbo je tiež najväčšie mesto v rozsiahlej delte rieky Jang-c'-ťiang otvorené zahraničným investíciám. Investovalo tam už vyše päť desiatok spomedzi 500 najväčších firiem sveta.
Oproti Šanghaju Ningbo láka aj na o tretinu až polovicu nižšie ceny nehnuteľností a pozemkov. Napríklad ceny bytov v nových štvrtiach vyrastajúcich okolo mesta sa pohybujú v priemere okolo 15-tisíc jüanov (asi 2 100 až 2 200 €) za štvorcový meter. Na porovnanie, priemerná cena za štvorcový meter v novostavbách v Bratislave sa pohybuje okolo sumy 2 000 €.
Reč sa, samozrejme, skrúti na kondíciu čínskej ekonomiky. „Áno, máme aj ťažkosti. Ako každý. A Čína je veľká krajina, tak má veľa problémov, ale riešime ich,“ hovorí Huo Yuzhen. „Napokon, bez ťažkostí niet rozvoja. Náš recept – čínska cesta – je však riadený rozvoj. Za ekonomickými ukazovateľmi sa už nemožno naháňať bezhlavo.“
Čína je najrýchlejšie rastúca a už aj najsilnejšia ekonomika sveta. Vlani HDP dosiahlo 7,4 %, priemer za posledných 30 rokov sa pohybuje okolo hodnoty 10 %. Spomaľovanie ekonomiky si v Číne uvedomujú a hovoria, že o dvojcifernom raste HDP už nesnívajú. Zľahčujú aj nedávne opakované prudké výkyvy na akciových trhoch. Síce ich považujú za problém, ale jedným dychom nezabudnú dodať, že nie neriešiteľný.
V každom prípade export a lacnú výrobu, ktoré doteraz čínsku ekonomiku ťahali, má čoskoro nahradiť domáca spotreba, presnejšie spotreba ustavične sa zväčšujúcej a bohatnúcej strednej vrstvy. Čína vidí budúcnosť aj v inováciách a podpore moderných technológií. Ani veľké štátne projekty však nepoľavujú. Preto vo veľkom pokračuje budovanie nových ciest, mostov, terminálov v prístavoch, železničných križovatiek a prekladísk, rozširovanie letísk. Samozrejme, zväčšujú aj ekonomické zóny a mestá, v ktorých sa nachádzajú. V Ningbo stavajú nové obytné štvrte a vežiaky v nich po desiatkach. A ešte nie sú dokončené, už sa pred nimi rodí park. Na jednom konci dlhej ulice iba navážajú zeminu, v jej strede sadia do jám najmenej štvormetrové stromy a okolo kladú trávnik a na konci ulice… Tam už v novučičkom parku zametajú a upratujú. Zdá sa, že na čistotu a zeleň v meste dbajú. V reklamných prospektoch sa uvádza, že Ningbo je na špici aj v rebríčku najzelenších miest v Číne.
Dúhový most preťal more
Dostať sa z Európy do Ningbo nie je problém. Lietadlom najskôr do Šanghaja a potom už len kúsok. Do Ningbo je to vzdušnou čiarou 152 kilometrov. Obe mestá ležia na východnom pobreží. Medzi nimi sa však desiatky kilometrov hlboko do čínskej pevniny zahrýza jeden z mohutných zálivov Východočínskeho mora. Obísť Záliv Hangzhou dookola trvá autám štyri ba aj päť hodín. Dnes však už zdĺhavú 400-kilometrovú cestu autom po pobreží zo Šanghaja do Ningbo cez Hangzhou, hlavné mesto provincie Če-ťiang, nevolí takmer nik. V roku 2007 totiž záliv preťal takmer 36 kilometrov dlhý transoceánsky most. Vtedy bol najdlhším mostom ponad more na svete a vzdialenosť medzi centrami spomínaných metropol zosekal na zhruba 200 kilometrov. Automobilom cestu skrátil na dve až dve a pol hodiny. Mýtne je prijateľných 80 jüanov (približne 12 eur), a tak šoférom na moste po jeho otvorení prekážala iba jediná vec: monotónna cesta. Napravo-naľavo totiž vidíte iba nekonečné more. Vpredu zas oči unavujú dlhočizné a jednotvárne šnúry áut s koncom v nedohľadne.
Foto: Ningbo.gov.cn
Číňania to však vyriešili jednoducho. Na pomoc si zobrali farby dúhy. Nudnú cestu pocitovo skrátili tak, že most rozdelili na sedem zhruba päťkilometrových úsekov a zábradlia a zvodidlá na nich namaľovali zakaždým inou farbou. Zo severu na juh sa tak most postupne mení z fialového, na belasý, modrý, zelený, žltý, oranžový a napokon červený. V jeho strede je vyhliadková veža, návštevnícke centrum s reštauráciou a obchodmi a tiež základňa záchranárov a údržby mosta. Kto dá prednosť rýchlovlaku, presunie sa zo Šanghaja do Ningbo za 105 minút. Tovar však prúdi do Ningbo a z Ningbo najmä po mori. Tamojší prístav patrí medzi najrušnejšie na zemeguli, má pravidelné spojenie s vyše 600 prístavmi v stovke krajín po celom svete. Zároveň je bránou do jednej z najdôležitejších čínskych riek, 6 380 kilometrov dlhej Jang-c'-ťiang. Jeho strategická poloha a ekonomické výsledky ho radia medzi najdôležitejšie prístavy v Číne.
Prvý veľtrh pre 16 krajín strednej a východnej Európy
Ningbo je známe tiež ako mesto veľtrhov. Jeden z nich – 1. Medzinárodnú investičnú a obchodnú výstavu pre 16 krajín strednej a východnej Európy – zorganizovali nedávno.
„Hľadáme tu partnerov pre náš logistický park pri Senci. Mal by byť napojený na zónu obchodov, outlet, kultúrne centrum a obytnú štvrť,“ hovorí Ivan Čarnogurský ml. z firmy IPEC Group a dodáva, že nehľadajú len investorov. „Ponúkame poradenstvo a servis čínskym firmám, ktoré by chceli prísť na Slovensko a tiež slovenským firmám, ktoré by rady prišli do Číny.“
Foto: Jakub Prokeš
„Ja ponúkam dovolenky na Slovensku a v Česku,“ tvrdí Alexander Škovran z bratislavskej Alex Agency. „Čínski turisti sú nároční. Chcú toho počas dovolenky stihnúť čo najviac. Okrem toho vyžadujú čínske jedlo a sprievodcu hovoriaceho po čínsky. Radi nakupujú a milujú herne.“ Michal Berky ako jediný zo Slovákov na veľtrhu hovoril po čínsky, a tak pomáhal viacerým vystavovateľom. Nedávno sa zo Slovenska presťahoval za manželkou do Šanghaja. „Pre úspech v Číne je kľúčové mať domáceho partnera,“ vysvetľuje. „Pomáhame slovenským výrobcom a predajcom nájsť si partnerov, ale aj vybaviť všetky povolenia, potvrdenia a ďalšie formality.“
Počas našej návštevy v deň otvorenia výstavy bola slovenská účasť, žiaľ, vizuálne veľmi slabá. Niektoré stánky boli celkom prázdne, v iných síce aj boli naukladané rôzne výrobky, ale chýbal človek, ktorého by sa zvedavý návštevník mohol čokoľvek opýtať. Zo štátnych inštitúcií alebo agentúr tam tiež nebol nik. A tak Michal Berky ochotne od svojho stánku odbiehal k ďalším, aby návštevníkom čo-to o vystavovaných výrobkoch prezradil.
Slováci v Ningbo ponúkali energetické nápoje, drinky na odbúravanie alkoholu v krvi, výživové doplnky a kozmetiku z kozieho mlieka, slivovicu, tatranský čaj, vaječný likér, medovinu, med, ba aj ložiská. Najväčší úspech zaznamenali vína Chateau Modra. Ich Neronet 2012 sa na veľtrhu stal víťazom kategórie červených suchých vín. Firma rodiny Šebovcov z Modry je najmä v Šanghaji aktívna a známa už niekoľko rokov.
Foto: Jakub Prokeš
Azda najväčší návštevnícky úspech na veľtrhu mali Česko a Poľsko. Obe krajiny stavili na to, že predstavili svoje firmy, inštitúcie, výrobky a služby spoločne. Napríklad Česi v jednej ucelenej expozícii budili pozornosť novou škodovkou (mimochodom, jediným autom na výstave), mohli ste tam ochutnať Budvar či Marlenku, obdivovať výrobky zo skla alebo si postaviť panáčikov z lega (vyrába sa v Slanom neďaleko Prahy, pozn. red.). V Poľskom „pavilóne“ mali návštevníci najväčší záujem o jantár, potraviny a mimoriadnym ťahákom bol kríženec kozubu s konferenčným stolíkom. Modré plamene rozdeľujúce stolík na dve polovice boli náramne efektné a pristavil sa pri nich azda každý.
A na záver jedna zaujímavosť: Na Slovensku podľa čínskej ambasády podnikajú zhruba dve až tri tisícky Číňanov. Z nich 80 % pochádza práve z provincie Če-ťiang.
Cesta sa uskutočnila s podporou čínskeho ministerstva zahraničných vecí
Ningbo
- patrí medzi najstaršie čínske mestá
- pred vyše 7 000 rokmi sa tam zrodila neolitická kultúra Hemdu
- od najstarších čias je známe ako obchodná a kultúrna križovatka
- od prvých intenzívnejších kontaktov Číny s Európu bolo vždy známe ako miesto, kde sa stretáva čínska a západná kultúra
- v súčasnosti patrí medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce mestá nielen v provincii Če-ťiang, ale aj v celej Číne