Kiss dopestuje špičkovú zeleninu, ale každý rok má čo robiť, aby prežil. Jeho súpermi sú reťazce aj priekupníci, vydávajúci sa za poctivých farmárov.
Dvadsať kilometrov od Želiezoviec proti prúdu Hrona leží na križovatke dvoch rušných ciest – nitrianskej a štúrovskej – Kalná nad Hronom. Denne tu prejdú tisíce áut, pre stánkový predaj ovocia a zeleniny ideálne miesto.
Naši priekupníci prejdú južnú hranicu a pri letných prebytkoch nakúpia u susedov zeleninu za babku. Na cestách a trhoviskách ju potom vydávajú za svoju a predávajú so ziskom.Ladislav Kiss, pestovateľ zeleniny
Predavači na sútoku dvoch cestných magistrál hodujú ako aljašské medvede loviace pred zimou vytierajúce sa lososy. Každú chvíľu sa na kalnianskej križovatke zastaví nejaké auto s kupujúcimi.
Peter cestuje na chatu do Štiavnických vrchov. Na pulte blond brigádničky zbadá sýtočervené rajčiaky a krásne plody bledozelenej papriky. Bude do šalátu aj na lečo. Potom si všimne cenovku. Cena ho zaskočí – dve hlavné letné zeleniny stoja kilogram po 1,90 eura. „Kde ste ju dopestovali?“ vystrelí zvedavú otázku. „Že je pekná, doviezli sme ju z Maďarska,“ odvetí dievčina.
Kiss pestuje papriku na bezmála 50 hektároch. Ľudia z okolitých obcí vedia, že na farme sa dá nakúpiť lacno. Päťkilogramový balík rajčín aj papriky má kilogramovú cenu 50 centov, dvojkilogramový je o desať centov drahší.
Aj zemiaky sa tu dajú kúpiť výhodne, 25-kilogramový balík stojí 10 eur, kilogram 40 centov. Na porovnanie, reťazce predávajú zemiaky kilogram po 55 centov. V predtuche nízkej jesennej úrody z pokračujúcich horúčav už obchodníci dvíhajú ceny zemiakov.
Kto a čo podkopáva sebestačnosť
Kissovi práve dozrieva všetko, čo vysadil. S konkurenciou – reťazcami aj priekupníkmi – sa nemôže dva razy ťahať za prsty. Má len jedinú šancu – musí ľuďom ukázať, že má krajšie plody a je k tomu ešte aj lacnejší.
„Som znechutený z toho, čo okolo seba vidím. Na zeleninu z Maďarska som prikrátky, pretože tamojší farmári majú od štátu množstvo výhod a k tomu plávajúci kurz forintu. To naši priekupníci vedia, prejdú južnú hranicu a pri letných prebytkoch nakúpia u susedov zeleninu za babku. Na cestách a trhoviskách ju potom vydávajú za svoju a predávajú so ziskom, o akom sa poctivému pestovateľovi nemôže ani len snívať,“ hovorí želiezovský farmár.
Pred rokmi sa usiloval dostať so svojou produkciou aj do obchodných reťazcov. Každý rok však čelil rovnakej otázke: o koľko spustí z ceny. Preto dal veľkým sieťam dovidenia a to, čo dopestuje, predáva v štyroch vlastných obchodoch a tiež malým obchodníkom a spracovateľom zeleniny.
Slovensko by mohlo byť plne sebestačné v zelenine, namiesto toho je však zaplavované produkciou z Maďarska, Poľska a zo západnej Európy. Kissova plantáž je vari poslednou veľkou paprikovou oázou na dolnom Pohroní, tradičné bašty v okresoch Komárno a Nové Zámky s výnimkou marcelovskej spoločnosti Vitazel len živoria.
Kiss sa sťažuje, že čochvíľa nebude mať kto robiť na poliach. Mladí stratili roľnícke zručnosti. Aj preto, že veľké poľnohospodárske podniky sa sústredili len na pestovanie obilnín, kukurice a olejnín. Družstvá, ktoré kedysi zamestnávali po dvesto-tristo ľudí, vystačia pri monokultúrach s desiatimi-dvadsiatimi pracovníkmi.
Zeleninárstvo pritom ponúka veľké pracovné príležitosti. Kiss v sezóne dáva prácu 50 až 120 ľuďom, dve tretiny z nich sú Rómovia. „Ak máte na farme poriadok, všetci sa prispôsobia,“ vraví Ľudovít Kiss. Väčšie starosti mu však robia horúčavy, presnejšie závlahová voda.
V Hrone, na ktorom vyrástli ako huby po daždi malé vodné elektrárne, sa znížil prietok vody. Kiss sa obáva o budúcnosť, tobôž keď voda dražie. Tá nie je lacná. Za posledné tri mesiace zeleninárstvo vypumpovalo na polia 330-tisíc kubíkov vody, kubík po 20 centov. A to sa zdá pestovateľovi veľa. Myslí si, že štát by mal byť voči farmárom ústretovejší.
Nič nie je zadarmo, ani voda
Nielen Ľudovít Kiss, všetci poľnohospodári by sa najradšej vrátili k symbolickému jednokorunovému poplatku za využívanie závlah, lenže Brusel označil tento poplatok za nedovolenú formu štátnej pomoci. Navyše š. p. Hydromeliorácie tvrdí, že oná koruna poplatku, teda 0,033 eura za hektár a rok zavlažovanej plochy, nepokrýva ani len jednoduchú reprodukciu hydromelioračného majetku.
„Keby tento systém pomoci pokračoval, nespĺňali by sme kritériá pre čerpanie fondov Európskej únie,“ vysvetlila riaditeľka š. p. Hydromeliorácie Laura Nagyová. Štát sa podľa nej aj tak usiloval byť ústretový voči farmárom.
Namiesto trhového prenájmu, ktorý by vyšiel na 27,52 eura, bolo aj vzhľadom na vek a opotrebovanie závlah zvolené nájomné od 3 do 6 eur za hektár a rok. To sa, samozrejme, premietlo aj do cien vody.
Čo má robiť Ľudovít Kiss a ostatní pestovatelia? Počasie poľnohospodár nezmení, zato je v moci štátu, aby prihliadol na mimoriadnu situáciu, ktorá na poliach vzniká. Ak Brusel vyčíta Slovensku nedovolenú štátnu pomoc, potom by mal byť rovnako prísny aj na iné členské krajiny, ktoré zachraňujú ekonomiku farmárov pod rôznymi zámienkami.
Zelenina sa podobne ako mlieko či mäso stala tovarom, ktorý nevyjadruje len čistú efektívnosť samotného producenta a jeho pestovateľské umenie, ale na trhu potraviny súťažia aj – a či najmä – cenou. Ak ju znížia skryté dotácie a na trh napriek kontrolám veterinárnej a potravinovej správy preniká priekupnícka zelenina z cudziny, potom sa poctiví farmári dostávajú do ofsajdu.
Ozaj, zaujíma vás ako spotrebiteľov pôvod zeleniny? Pýtate sa, kto ju dopestoval, alebo si všímate len číslice na cenovkách? Menšími písmenami je na etikete vysádzaný pôvod tovaru, a ten je veľmi dôležitý. Akcie nie sú všetko, čo spotrebiteľ zistí, až keď doma ochutná zeleninu. Rajčiny by mali voňať slnkom a zaliať ústa príjemnou sladkokyslou chuťou. Paprika by mala byť krehká a chrumkavá. Namiesto toho sú plody síce pekné, ale chuťovo neutrálne.
Mimochodom, Kiss pestuje aj zo Slovenska sa vytrácajúcu koreninovú papriku. S pýchou vraví, že taká nenarastie ani v maďarskej Kalocsi. Vlani žitavskú papriku v Bruseli zaradili medzi výrobky so zemepisným označením pôvodu, čiže medzi európsky výnimočné výrobky. Nestačí ich len dorábať, spotrebitelia si ich musia aj žiadať. Tak najúčinnejšie národ pomôže svojim farmárom.