Grékom prídu ďalšie miliardy o pár dní, bankrot je už zažehnaný

Grécka vláda po polroku tvrdých vyjednávaní našla za spoločným stolom s medzinárodnými veriteľmi nakoniec definitívny kompromis. Gréci by mali v najbližších dňoch dostať tretí balík finančnej pomoci vo výške až 85 miliárd eur na najbližšie tri roky výmenou za tvrdé reformy.

12.08.2015 12:00
Alexis Tsipras Foto:
Grécky premiér Alexis Tsipras.
debata (4)

Krajina podľa ekonómov a už aj medzinárodných ratingových agentúr touto dohodou definitívne zažehnala svoj bankrot a následný odchod z eurozóny. Budúci týždeň by už pritom mala Európska centrálna banka naliať do tamojších bánk viac ako desať miliárd eur. A to dokonca ešte predtým, ako dokončí záťažové testy gréckych bánk, ktoré by mali byť ukončené do októbra tohto roka.

Ak by Grécku nebola poskytnutá ďalšia pomoc, musel by sa riešiť jeho odchod z eurozóny. Európska legislatíva však nepozná pojem „odchod z eurozóny“, a tak by mohol nastať legislatívny a finančný chaos.
Petr Habiger, investičný analytik

Akou sumou prispeje v novom záchrannom balíčku pre Grécko práve Slovensko, zatiaľ známe nie je. Ministri financií eurozóny by mali definitívne schváliť finančnú pomoc tento piatok. Na stretnutí ministrov sa bude takisto rozhodovať, akým dielom prispejú jednotliví veritelia (Európska centrálna banka, Európska komisia, Medzinárodný menový fond – pozn. red.).

Doteraz požičalo Slovensko tejto vysoko zadlženej krajine vo forme záruk sumu 1,5 miliardy eur. Od roku 2010 poslali veritelia Grécku v dvoch balíkoch pomoci dokopy sumu 216 miliárd eur.

„Grécky dlh predstavuje 323 miliárd eur, z čoho väčšinu dlhuje európskym vládam a medzinárodným inštitúciám. Splátky sú rozvrhnuté tak, že v apríli 2054 má Grécko splatiť posledných 6,3 miliardy eur. Nová dohoda teda pre veriteľov znamená, že Grécko by malo byť schopné svoje dlhy splácať, keďže s poskytnutou novou pomocou sú spojené ďalšie úsporné opatrenia a privatizácia štátneho majetku,“ komentuje investičný analytik Petr Habiger zo spoločnosti Colosseum.

Pôžička ako citlivá politická téma

Vláda v Aténach chce novú dohodu o treťom balíku pomoci predložiť parlamentu na schválenie do 18. augusta. Grécko má totiž 20. augusta splatiť dlh Európskej centrálnej banke vo výške 3,2 miliardy eur a dúfa, že dovtedy získa prvú splátku z nového záchranného programu, aby nemuselo žiadať o ďalší preklenovací úver. Jeden taký už v júni dostalo, a to vo výške 7,16 miliardy eur.

Pre niektoré štáty eurozóny je však výška úveru politicky veľmi citlivá otázka, preto by ho chceli skresať. Fínsko by sa dokonca nemalo zúčastniť na pomoci vôbec, uviedol to minulý týždeň fínsky minister zahraničných vecí Timo Soini.

Podľa jeho slov nebude politika záchranných mechanizmov fungovať a najpravdepodob­nejším scenárom je, že z dlhodobého hľadiska Grécko bude musieť opustiť eurozónu.

„Samozrejme, že môžeme zostať mimo tretieho balíka pomoci, to je možné. Naozaj nám dochádza trpezlivosť. Naša vláda presadzuje veľmi prísnu politiku v tomto smere. Nebudeme súhlasiť s navýšením záväzkov Fínska ani s odpísaním gréckeho dlhu,“ upozornil Soini.

Fínska vláda sa totiž obáva straty voličských preferencií, keďže po polročnej gréckej dráme bežní Fíni nechcú posielať ďalšie peniaze Grécku.

Výška prvej splátky zo záchranného programu by sa mala vyšplhať aspoň na 20 miliárd eur, čo tiež znepokojuje viacerých veriteľov. Z tejto sumy potrebuje Grécko okamžite poskytnúť bankám 10 miliárd eur na rekapitalizáciu, ďalších 7 miliárd eur pôjde na refundáciu júlového preklenovacieho úveru a 3 miliardy eur na splatenie dlhu ECB.

Pomoc nebude zadarmo

Grécka vláda budúci týždeň predloží do parlamentu na schválenie návrh zákona s dvoma bodmi – prvý bude zahŕňať dohodu o úvere a Memorandum o porozumení a v druhom bude zoznam prioritných akcií, teda krokov, ktoré musí Grécko prijať, aby získalo peniaze z úveru.

Tento rok má Grécko hospodáriť s primárnym deficitom, v ďalších troch rokoch potom s primárnym prebytkom. Tohtoročný primárny deficit, teda rozpočtová bilancia očistená od splátok dlhu, má dosiahnuť 0,25 percenta hrubého domáceho produktu. V budúcom roku má mať Grécko polpercentný primárny prebytok, v roku 2017 sa zaviazalo dosiahnuť prebytok 1,75 percenta a v roku 2018 až 3,5 percenta.

MMF zatiaľ kľučkuje

Nedávno sa dostali do médií informácie, že jeden z veriteľov, Medzinárodný menový fond, zvažuje, že sa do pomoci Grécku nezapojí. MMF svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že krajina má príliš vysoký dlh (177 percent hrubého domáceho produktu – pozn. red.) a nedostatočné výsledky pri zavádzaní reforiem.

Rozhodnutie o účasti MMF v záchrannom programe pre Grécko, ktorý organizuje Európska únia, by tak vraj mohlo padnúť až v budúcom roku. Takéto oneskorenie by mohlo mať významné dôsledky, a to najmä v Nemecku.

Niektorí nemeckí predstavitelia totiž tvrdia, že bez účasti MMF nebude možné dosiahnuť schválenie nového záchranného programu pre Grécko v nemeckom parlamente. Neskôr však predstavitelia MMF zdôraznili, že sa zúčastňujú na všetkých ostatných rokovaní s Gréckom a nechcú špekulovať o ich neúčasti v záchrannom programe.

V utorok pritom nemecký denník Handelsblatt, ktorý sa odvolal na zdroje z diplomatických kruhov EÚ, informoval, že MMF predpokladá, že finančná pomoc pre Grékov sa navýši až na sumu 90 miliárd eur. Podľa denníka je MMF presvedčený, že nárast objemu pomoci je nevyhnutný vzhľadom na recesiu v Grécku. Podľa očakávaní by sa grécka ekonomika mala oslabiť v tomto roku o 2,1 až 2,3 percenta.

Gréci musia reformovať

Prvý balík reforiem, ktoré sa už v Grécku zaviedli, obsahuje zvýšenie DPH na vybrané potraviny. Vláda očakáva, že zvýšenie DPH prinesie do štátnej kasy tento rok o 795 miliónov eur viac, od budúceho roka o 2,4 miliardy. Ďalším krokom je prijatie reformy dôchodkového systému a začať by sa malo aj s privatizáciou štátneho majetku vo výške až 50 miliárd eur.

Gréckym sľubom reformovať už začínajú veriť finančné trhy. Podľa medzinárodnej ratingovej agentúry Standard & Poor's práve dohoda na treťom záchrannom balíku s eurozónou a prijatie prvých reformných opatrení znamená pre krajinu odvrátenie štátneho bankrotu na najbližších šesť až 12 mesiacov.

Agentúra preto zvýšila hodnotenie dlhodobých záväzkov Grécka o dva stupne na CCC + z doterajšej známky CCC-, a vrátila ho tak na úroveň zo začiatku júna, než rating dvakrát znížila. Uviedla vtedy, že pravdepodobnosť opustenia eurozóny dosahuje v prípade Grécka zhruba 50 percent.

„Ak by Grécku nebola poskytnutá ďalšia pomoc, musel by sa riešiť jeho odchod z eurozóny. Európska legislatíva však nepozná pojem „odchod z eurozóny“, a tak by mohol nastať legislatívny a finančný chaos, ktorý by spochybnil stabilitu EÚ,“ poznamenal Habiger.

Veritelia by s veľkou pravdepodobnosťou museli časť gréckeho dlhu odpísať, a to by mohlo viesť k rastu nedôvery na dlhopisovom trhu, a v tom prípade aj k rastu poskytnutých pôžičiek, prípadne k zníženiu ochoty investorov požičiavať štátnemu sektoru v Európe. Spôsobená väčšia volatilita kurzu eura by potom mala priamy dosah na európskych exportérov. Zablokovaný finančný systém v Grécku by mohol zvýšiť ďalšiu migračnú vlnu, tentoraz však samotných Grékov.

Najmä Gréci vo veku od 25 do 34 rokov húfnejšie opúšťajú krajinu po tom, čo pred vyše mesiacom grécka vláda nariadila zatvoriť tamojšie banky a doteraz stále platí obmedzený výber hotovosti z tamojších bankomatov na 420 eur týždenne. Zároveň sa nezamestnanosť mladých pohybuje na astronomickej úrovni približne 53 percent. Celkovo je na trhu práce evidovaných ako „nezamestnaní“ takmer 27 percent Grékov.

Problémy by sa bez ďalšej pomoci prehĺbili v tamojších podnikoch, ktoré od začiatku roka skracujú zamestnancom pracovný čas, posielajú ich na nútené dovolenky a prepúšťajú. Ohrozená by bola aj zdravotná starostlivosť v krajine, keďže Grékom dochádzajú lieky.

Za ich nedostatok v dodávateľskom reťazci môžu obavy zahraničných dodávateľov, ktorým sa nechce predávať do finančne nestabilného Grécka. Farmaceutickým firmám dlhujú grécke nemocnice a štátna zdravotná poisťovňa viac ako 1,1 miliardy eur, pričom im nezaplatili od decembra minulého roka.

Kto drží grécky dlh (v mld. eur)
Nemecko 68,2
Francúzsko 43,8
Taliansko 38,4
Španielsko 25
Medzinárodný menový fond 21,4
Európska centrálna banka 18,1
Holandsko 13,4
USA 11,3
Veľká Británia 10,8
Belgicko 7,5
Rakúsko 5,9
Fínsko 3,7
Slovensko 1,5
Údaje zahŕňajú európske balíky pomoci, dlhy bánk a iné dlhy. Zdroj: Financial Times

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #bankrot #eurozóna #grécky dlh