V utorok zaznamenala čínska mena najvýraznejší prepad za viac ako dve desaťročia po tom, keď čínska centrálna banka prekvapivo devalvovala jej oficiálny kurz o takmer dve percentá.
V stredu banka prikročila k devalvácii o ďalších 1,6 percenta. Devalvácia vyvoláva obavy z eskalácie menovej vojny a vedie k obvineniam, že Peking poskytuje nepoctivú výhodu čínskym exportérom.
Dolár v stredu vystúpil na 6,45 jüanu za dolár, teda najviac od augusta 2011. Čínska mena za posledné dva dni klesla na domácom trhu o 3,5 percenta a na svetových trhoch stratila takmer päť percent, napísala agentúra Reuters.
Čínska centrálna banka v utorok znížila stredný kurz, od ktorého sa môže trhový kurz každý deň odchýliť o maximálne dve percentá, na 6,2298 jüanu za dolár z pondelňajšej úrovne 6,1162 jüanu. Stredajší stredný kurz stanovila na 6,3306 jüanu za dolár.
Dole v dôsledku oslabovania jüanu zamierili aj ďalšie ázijské meny. Indická rupia sa voči doláru napríklad prepadla na najslabšiu úroveň od roku 2013 a indická centrálna banka podľa obchodníkov začala devízové intervencie na jej podporu.
Ruská centrálna banka v stredu uviedla, že na ruskú menu a finančné trhy nebude mať devalvácia jüanu priamy vplyv. „Objem transakcií v jüanoch je na domácom devízovom trhu extrémne nízky v porovnaní s transakciami v dolároch či eurách,“ upozornila.
Devalvácia čínskej meny však tlačí nadol kurz amerického dolára voči euru, pretože vyvoláva neistotu ohľadom termínu zvýšenie úrokových sadzieb v USA. V dôsledku devalvácie takisto rastú obavy týkajúce vyhliadok svetovej ekonomiky, čo má negatívny vplyv na svetové akciové trhy.
Paneurópsky akciový index FTSEurofirst 300 v stredu napríklad stráca približne dve percentá po tom, čo v utorok uzavrel s poklesom o 1,7 percenta. Americké akcie v utorok odpísali viac ako percento. Pod tlak sa dostali najmä firmy s významnými aktivitami v Číne.
Čína devalváciu prezentuje ako trhovo orientovanú reformu. Do utorka bol stredný kurz jüanu úplne v rukách centrálnej banky, teraz sa však pri jeho stanovovaní zohľadňuje vývoj na devízovom trhu v predchádzajúcom dni, píše server BBC.
Niektorí analytici upozorňujú, že hodnota jüanu by pri voľnejšom menovom kurze v posledných mesiacoch klesala, pretože rast čínskej ekonomiky sa spomaľuje a Peking musí využívať svoje devízové rezervy, aby kompenzoval odliv kapitálu.
Objavilo sa však podozrenie, že devalvácia by mohla byť začiatkom dlhodobého znehodnocovania čínskej meny zameraného na podporu exportu. Čínske ministerstvo obchodu v stredu pripustilo, že devalvácia bude mať na čínsky vývoz priaznivý vplyv. Čínska centrálna banka sa však snažila uistiť finančné trhy, že nemá v pláne trvalejšie oslabovanie domácej meny.
Medzinárodný menový fond (MMF) v stredu označil snahu Číny poskytnúť trhovým silám väčšiu úlohu pri tvorbe kurzu domácej meny za vítaný krok. „Väčšia flexibilita menového kurzu je pre Čínu dôležitá v čase, keď sa krajina snaží zabezpečiť trhovým silám rozhodujúcu úlohu v ekonomike a kedy sa rýchlo začleňuje do globálnych finančných trhov,“ uviedol MMF.
Devalváciu čínskej meny však odsúdili americkí zákonodarcovia z radov republikánov i demokratov. Mnoho amerických politikov a podnikov sa dlhodobo sťažuje, že Čína svoju menu úmyselne podhodnocuje, aby zabezpečila domácim výrobcom konkurenčnú výhodu na medzinárodných trhoch.