Pre klesajúce úroky slovenských štátnych dlhopisov suma potrebná za získanie maximálnej štátnej prémie v zmysle vzorca v zákone stúpne z tohtoročných 1¤207 eur v roku 2016 na 1 328 eur. Získanie maximálnej štátnej prémie sa začína stávať dostupné len pre lepšie zarábajúcich Slovákov.
Stavebné sporenie napriek ustavičnému zvyšovaniu stále ponúka najvyššiu možnosť sporenia pre ľudí schopných každý mesiac odložiť si okolo sto eur. „V štandardných sporiacich tarifách pri optimálnom 6-ročnom cykle sporenia a predpokladanej percentuálnej hodnote štátnej prémie vo výške 5 percent z ročných vkladov, bude zhodnotenie vkladov sporiteľov v budúcom roku vo výške 3,39 percenta ročne, čo v súčasných podmienkach na trhu považujeme za naďalej nadštandardné zhodnotenie,“ povedal Radovan Slobodník, hovorca Prvej stavebnej sporiteľne (PSS). Konkurenčné termínované vklady majú aktuálne najvyššie úroky na úrovni okolo 1,8 percenta za rok.
Výhodou stavebného sporenia aj termínovaných vkladov je, že ľudia pri nich nemôžu prísť o peniaze, na rozdiel od ziskovejších podielových fondov, ktoré však ľuďom môžu spôsobiť aj straty. Pri uzatváraní zmlúv o stavebnom sporení je najlepšie využiť akcie odpúšťajúce vstupné poplatky. Stavebné sporiteľne pri podpise zmluvy štandardne inkasujú 0,9 percenta z cieľovej sumy. O vysoký vstupný poplatok ide najmä v prípade ľudí sporiacich vyššie sumy.
Klient stavebnej sporiteľne odkladajúci každý mesiac 150 eur si pri šesťročnom období sporenia odloží 10 800 eur. Štát sporenie na bývanie odmení sumou 398 eur a výnosy na úrokoch pridajú ďalších 480 eur. Cieľová suma stavebného sporenia preto bude 11 678, čo pri vstupnom poplatku 0,9 percenta z cieľovej sumy znamená pre klienta povinnosť zaplatenia 105 eur. Po pripočítaní poplatkov za vedenie účtu v rozmedzí od šesť do 12 eur za rok si stavebná sporiteľňa zinkasuje sumu zodpovedajúcu takmer dvom maximálnym štátnym prémiám vo výške 132,78 eura.
Každá z troch stavebných sporiteľní na trhu (PSS, ČSOB, Wüstenrot) v priebehu roka zvyčajne ponúkne akciu na eliminovanie vstupného poplatku. V prípade ČSOB stavebnej sporiteľne je aktuálne stanovený maximálny strop poplatku za uzatvorenie zmluvy nastavený na sumu 40 eur. „Zmluva uzatvorená on-line spôsobom má 50-percentnú zľavu z poplatku za uzatvorenie zmluvy,“ uviedla Zuzana Eliášová, hovorkyňa ČSOB stavebnej sporiteľne. V takom prípade aj klient sporiaci 11 678 zaplatí poplatok za uzatvorenie zmluvy "len“ vo výške 20 eur. K tejto sume si tiež treba prirátať poplatok za ročné vedenie účtu v rozmedzí od šesť do 12 eur. Stavebná sporiteľňa tak aj v prípade využitia akcie zhltne klientovi na poplatkoch takmer polovicu štátnej prémie vo výške 66,39 eura.
Za zvyšovaním sumy potrebnej na získanie maximálnej štátnej prémie stojí zákon z roku 2005. Ten na základe presne stanoveného vzorca určuje percentuálnu výšku štátnej prémie. „Výška štátnej prémie na stavebné sporenie na rok 2016 je päť percent z ročného vkladu, najviac v sume 66,39 eura,“ píše ministerstvo financií v aktualizovaní zákona o stavebnom sporení.
Na porovnanie, minulý rok vyššie úroky na slovenských dlhopisoch stanovili percentuálnu výšku na úrovni 5,5 percenta, vďaka čomu na získanie maximálnej štátnej prémie 66,39 eura stačila suma 1 207 eur. Ešte menej, „len“ 781 eur museli ľudia vložiť na získanie maximálne štátnej prémie v roku 2014 a v roku 2013 stačil vklad vo výške 577 eur.
Napriek ustavičnému zvyšovaniu sumy potrebnej na získanie maximálnej štátnej prémie si na ňu v Prvej stavebnej sporiteľni našetrí približne polovica klientov. „Druhá polovica sporí menej, ale o štátnu prémiu neprichádza. Získa alikvotnú časť na základe percentuálnej hodnoty štátnej prémie,“ priblížil Slobodník. Napríklad pri vložení 664 eur bude štátna prémia vo výške tesne nad 33 eur. Ani ČSOB stavebná sporiteľňa nezaznamenala menší záujem klientov pre zvyšovanie sumy potrebnej na získanie maximálnej výšky stavebnej prémie.