Slovensko si môže udržať výrobu mlieka a dokonca ju zvýšiť, pokiaľ bude efektívnejšie a viac sa zapojí do svetového obchodu. Šancou je čínsky trh. Tak posudzuje situáciu i východiská z nej Miloslav Šebek, generálny riaditeľ spoločnosti Slovenské biologické služby, ktorá sa celosvetovo presadzuje v obchode s genetikou hovädzieho dobytka.
Najčastejšia otázka dnešných dní medzi farmármi znie: Kedy nastane oživenie trhu s mliekom? Obchodujete s Európou, Amerikou i Ruskom. Bliká už svetielko na konci tunela?
Zo súčasnej situácie na svetovom trhu s mliekom vyplýva, že kríza sa tak rýchlo neskončí. Odhadujem, že sa z nej dostaneme v priebehu budúceho roka. Kríza nebude krátka, potrvá možno ešte trištvrte roka, možno aj celý rok. Mlieko a výrobky z neho sa však budú predávať aj ďalej, Slovensko i svet ich konzumujú denne. V tom je nádej všetkých producentov mlieka.
Čo vlastne krízu vyvolalo?
Nesúlad medzi výrobou a spotrebou. V rôznych krajinách sa disproporcia rôzne prejavuje. Európa ročne skonzumuje okolo 130 miliárd kilogramov, ale vyrobí okolo 147 –148 miliárd kilogramov. Je to zdanlivo obrovský previs, nejakých 13–14 percent. Na svetovom trhu má však nadprodukcia hodnotu len nejaké 2 až 3 percentá, pričom spotreba mlieka vo svete stále rastie. Svetový trh je schopný európsku i malinkú slovenskú nadprodukciu skonzumovať veľmi rýchlo.
Odbyt však ustal. Prečo?
Obchod s mliekom ovládajú veľkí hráči, ktorí najlepšie zarábajú vtedy, keď mlieko na svetovom trhu nemá vyrovnanú cenu, keď jeho cena kolíše. Veľkí obchodníci s mliekom vedia lepšie ako malí hráči odhadnúť, kam pôjde cena, a na tomto rozdiele zarábajú.
Je Slovensko obeťou tejto hry?
Nie jedinou, trh je rozkolísaný celosvetovo. Nedávno štrajkovali francúzski farmári. Mlieko je svetovou komoditou ako ropa. Potrebujú ju všetci a keď sa niečo stane, dôsledky sú celosvetové.
Tým niečím je nižší vývoz mlieka do Číny. Prestalo Číňanom mlieko chutiť?
Čínou otriasla v nedávnej minulosti melanínová aféra, čo naštrbilo dôveru spotrebiteľov najmä voči čínskym mliečnym produktom. Problém je však zložitejší. Je naivné, keď „znalci“ začnú rozprávať, že keby Čína jasne deklarovala svoje stratégie, potom by sme vedeli odhadnúť vývoj. Čína určite nebude rozprávať svojim partnerom a konkurentom na trhu s mliekom, čo plánuje. Číňania sú veľmi pragmatickí a ide im najmä o ich vlastné dobro a prospech pri nákupe mlieka a mliečnych výrobkov.
V Európe sa však už rok hovorí najmä o dôsledkoch ruského embarga.
To bola iba posledná kvapka, ktorou sa prelial pohár s mliekom na starom kontinente. Sami Číňania využili súčasnú situáciu na trhu vo svoj prospech.
Čo by malo Slovensko urobiť preto, aby sa čo najskôr skonsolidovalo?
Držme sa starého východného porekadla: Čo vieme ovplyvniť, snažme sa ovplyvniť, a čo nevieme, to si nevšímajme. Sme príliš malá krajina na to, aby sme výrobou necelej jednej miliardy kilogramov mlieka ovplyvňovali situáciu v Európe, nieto vo svete. Našou úlohou je skonsolidovať mliečne farmy, aby v normálnych podmienkach vyrábali mlieko čo najefektívnejšie a obstáli vo svetovej konkurencii. Najmä sa musíme realistickejšie pozerať na trh s mliekom.
Čo to znamená?
Farmári by sa nemali príliš tešiť, keď dostávajú za mlieko vysokú cenu, ako to bolo posledné dva roky, a nemali by vyplakávať, keď ceny padnú ako dnes. Vzostupy a pády cien neodmysliteľne sprevádzajú výrobu mlieka, preto sa na jeho produkciu a podnikanie treba pozerať v dlhšom horizonte. Kľúčové je, aby sa slovenskí farmári vedeli "zmestiť“ do ceny, ktorá vyjde ako tzv. kĺzavý priemer 5 až 10 rokov. Toto obdobie prináša ceny vyššie aj nižšie, s tým sa musí jednoducho rátať, inak nemá zmysel budovať mliečne farmy. Pravda, vec má ešte jeden háčik.
A to?
Chceme, aby dotácie smerujúce do výroby mlieka v štátoch Európskej únie zaručovali rovnosť šancí. Mliečne výrobky, ktoré sa dostávajú na slovenský trh, nesúťažia len cenou, ktorá vyjadruje um a schopnosti farmárov tej-ktorej krajiny, ale aj rôznu mieru podpôr. V nižšej cene sú skryté rôzne národné, ba aj regionálne podpory. Nech je Spoločná poľnohospodárska politika naozaj spoločnou a rovnakou pre všetkých. Mlieko stále nie je len o ekonomike výrobcov, ale aj o politike a ochote jednotlivých vlád rôznymi formami podržať svojich farmárov.
Aká by mala byť reakcia Slovenska?
Malo by harmonizovať svoje dotačné úsilie s krajinami, ktoré k nám dovážajú mliečne výrobky.
Stojí za to sektor mlieka?
Myslím si, že áno. Slovensko je schopné vyrobiť aj dvojnásobok súčasnej produkcie mlieka. Nielen automobilky, ale aj mlieko dokáže ponúknuť nové pracovné miesta, a to nielen priamo, ale aj sekundárne. Číňania sondovali a sondujú slovenský trh s mliekom. Majú záujem na Slovensku urobiť veľkú základňu na výrobu sušeného mlieka, ktoré budú voziť do Číny. Po škandále s detskou mliečnou výživou neveria domácim producentom a hľadajú spoľahlivých výrobcov vo svete. Čína môže byť naša veľká šanca.
To znamená, že súčasný prepad cien nie je drámou s čiernym koncom?
Vôbec nie, pokiaľ vyrobíme kvalitné mlieko za primeranú cenu, potom sa uplatníme na svetovom trhu, a som presvedčený, že kravy na Slovensku prežijú. Vedomostne i skúsenostne máme na efektívnu výrobu mlieka.
Nie ste priveľký optimista?
Nenariekajme a vezmime svoj osud do vlastných rúk. Slovensko bolo kedysi čistým dovozcom genetiky hovädzieho dobytka, dnes sme sa stali jej vývozcami. Vlani sa napríklad našej firme podarilo vyviezť 108-tisíc inseminačných dávok do zahraničia. Okrem našich tradičných odberateľov z Ruska, Turecka, Mongolska a Ukrajiny sme sa presadili na trhoch chovateľsky najvyspelejších krajín, keď do Dánska, Holandska, Francúzska, Nemecka či Írska a ostatných štátov Európskej únie išlo viac ako 70-tisíc dávok.
Pri vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004 si také niečo nikto z odborníkov nevedel predstaviť.
Nám sa však podaril aj iný husársky kúsok. Začiatkom tohto roku sme vyviezli prvých dvetisíc dávok do Kanady a tisíc dávok do USA. A to sú krajiny, ktoré udávajú tón v genetike hovädzieho dobytka.
Konkurujete cenou aj kvalitou?
Inseminačná dávka je špecifický druh tovaru. Keď sa pozriete do minulosti, roľník nikdy nešiel s kravou k býkovi zlého gazdu, ale k tomu najlepšiemu. Cena inseminačnej dávky je zanedbateľná oproti kvalite, ktorú tou genetikou prináša v podobe vyššej dojivosti kráv. Na svetovom trhu sa nedá súťažiť cenou, možno súťažiť len špičkovou kvalitou. Šetrenie na inseminačnej dávke si nikto nedovolí, pretože by sa mu to vypomstilo v budúcnosti.
Ako ste predbehli konkurenciu?
Uplatnením nových vedeckých postupov vrátane genomického hodnotenia zvierat. Býky plemenníky sa hodnotia už nielen na základe úžitkovosti jeho dcér, ale aj na základe čítania DNA. A na základe toho možno cielene investovať do genetického materiálu. Nakupujeme embryá a plemenníkov najvyššej svetovej kvality, ktorých produkciu môžeme predávať na najnáročnejších trhoch.
Akokoľvek sa zdá situácia vo výrobe mlieka dramatická, treba zachovať chladnú hlavu a premýšľať nad tým, ako urobiť chov dobytka lepším?
Určite áno, podotýkam, na ekonomiku výroby mlieka sa treba pozerať v dlhších časových súvislostiach. Dnes je najlepšie obdobie na investovanie do budúcnosti. Najlepší čas na investíciu nie je vtedy, keď sa mlieko predáva za vysoké ceny, ale vtedy, keď je depresia. Konjunktúra určite príde a bude žičiť tým, čo sa na ňu pripravia.
Ste o tom presvedčený?
Áno. Naša firma sa venuje nielen genetike, ale aj chovu hovädzieho dobytka. V Bátke máme 600 dojníc holštýnsko-frízskeho plemena a plánujeme tam investíciu – novú maštaľ pre 240 kráv. Výroba mlieka má budúcnosť.