Čína prestáva byť továrňou sveta

Čínska lacná pracovná sila orientovaná na export už neťahá natoľko domácu ekonomiku. Platy v Číne postupne rastú, a aj keď sú stále prípady, keď ľudia pracujú za 200 eur mesačne celý mesiac denne od rána do neskorého večera, vo väčších fabrikách robotnícke platy už dosahujú 600 aj 800 eur mesačne. Rast čínskej ekonomiky sa pribrzďuje a prepadáva sa čínska mena jüan.

23.08.2015 12:00
debata (85)

Čínska vláda preto začína postupne meniť štruktúru ekonomiky. Z hospodárstva orientovaného na export sa orientuje viac na západný model, kde hlavným motorom ekonomiky sú spotrebitelia. Práve tým so zvyšujúcou sa životnou úrovňou v krajine rastú aj platy. Otázka je, ako sa to prejaví na globálnom raste ekonomík sveta vrátane Slovenska. S rastom miezd v Číne môžu ísť hore aj ceny tovarov, ktoré sa z Číny dovážajú vzhľadom na pomery v Európe často až za neskutočne nízke ceny.

Časť firiem práve pre zvyšovanie miezd v Číne presúva svoje výrobné závody do iných krajín Ázie alebo naspäť do Európy či Ameriky. „S rastúcou životnou úrovňou Číňanov sa zvyšujú ich požiadavky na pracovné podmienky, ktoré sa premietajú do vyšších nákladov vo výrobe. Vláde je jasné, že rastúcimi nákladmi na prácu bude postupne množstvo exportovaného tovaru klesať, a preto je nutné podporiť domácu spotrebu, ktorá časom bude hnacím motorom ekonomiky,“ opisuje investičný analytik spoločnosti Colosseum Petr Habiger.

Kým sa tak stane, bude to ešte nejaký čas trvať. „Zatiaľ nehrozí významný odchod výrobcov z krajiny, pretože budú chcieť využiť rastúci domáci dopyt a rozvoj strednej triedy. Presúvať sa bude len časť výroby, ktorá je nutná na zaistenie exportného množstva tovaru, kde sú nutné nízke náklady na prácu,“ tvrdí Habiger.

Mzdy v krajine dynamicky rastú už niekoľko rokov. Od roku 2001 rástli priemerne mzdy 12-percentným tempom ročne. Za ostatnú dekádu v dolárovom vyjadrení vo výrobe rástli o 400 percent. „Čína už dávno nie je krajinou s lacnou pracovnou silou. Keď si vezmeme, že priemerný plat vo výrobe je aktuálne zhruba 600 eur mesačne. Teraz sme v Číne svedkami štandardnej transformácie ekonomiky. Najprv dáte ľuďom prácu a vyvážate. Ako bohatne spoločnosť, tak menej vyvážate a posilňujete domácu spotrebu,“ doplnil investičný stratég spoločnosti BBI Jaroslav Brzoň.

„Čína sa nemôže donekonečna spoliehať na exporty postavené na lacnej pracovnej sile a nízkej pridanej hodnote do vyspelých ekonomík a na výstavbu infraštruktúry,“ povedal analytik J&T banky Stanislav Pánis. Pre zvyšujúcu sa ekonomickú základňu je obťažné dosahovať vysoké tempo ekonomického rastu dlhé roky za sebou.

V rámci lacnej pracovnej sily by mohli v dlhodobom horizonte Čínu nahradiť africké krajiny. „Napríklad región Južného Sudánu, Čadu a Etiópie má solídne našliapnuté. Len nesmie dôjsť k zvýšeniu nestability v tomto regióne. Do úvahy ešte pripadá India, ktorá je však tiež momentálne nestabilná,“ konštatuje Brzoň.

Zmena ekonomiky dolieha na globálne firmy

Krajina rastie aj pre transformáciu na západný model pomalším tempom. To dolieha aj na niektoré globálne firmy, ktoré to pociťujú na svojich ziskoch. Prvá vyšla s informáciou o problémoch francúzska automobilka Peugeot, ktorá znížila odhad svojho rastu na lokálnom trhu zo siedmich na tri percentá.

Americký Ford zasa očakáva prvý pokles predajov v tomto roku za ostatných 25 rokov. Jeden z najväčších svetových výrobcov elektrických prístrojov Schneider Electric takisto zvalil pokles zisku za prvý polrok na slabý čínsky stavebný trh, pričom negatívne sa o ňom vyjadrovali aj v americkom Caterpillare, ktorý produkuje stavebnú techniku.

Čínska vláda počíta v tomto roku so zvýšením hrubého domáceho produktu o sedem percent. To by bol však najpomalší rast čínskej ekonomiky za 25 rokov. Aj rok 2014 bol pre Peking pomerne ťažký. Vláda si vlani stanovila cieľ rastu na úrovni 7,5 percenta. V roku 2014 druhá najväčšia svetová ekonomika nakoniec vzrástla o niečo menej, keď sa HDP zvýšil o 7,4 percenta. To bol najnižší rast od roku 1990. Čínska ekonomika sa však tento rok bude musieť vyrovnať s väčšími ťažkosťami ako v roku 2014, myslí si premiér Li Kche-čchiang. Je potrebné napríklad znížiť nadmerné kapacity v priemysle.

V tomto roku sa má zároveň v Číne vytvoriť vyše desať miliónov nových pracovných miest. Miera nezamestnanosti nemá prekročiť úroveň 4,5 percenta. Čínsky premiér tiež vyhlásil vojnu korupcii. Ďalšou prioritou sú opatrenia proti znečisťovaniu životného prostredia. Peking chce znížiť závislosť krajiny od uhlia a obmedziť škodlivé emisie.

Nedávny prudký trojtýždňový pokles na čínskych akciových burzách však rozbil mýtus investorov, že čínske úrady držia ekonomiku i trhy pevne v rukách. Stav narušenej dôvery podľa ekonómov pretrvá dlho.

Čína pumpuje do domácej ekonomiky miliardy

Čínska vláda v minulom roku výrazne pumpovala peniaze do ekonomiky na podporu hospodárskeho rastu. Vlani tak išli peniaze napríklad na dobudovanie železničnej infraštruktúry. Čína tiež v spolupráci s Ruskom, Brazíliou, Indiou a Juhoafrickou republikou založila Novú rozvojovú banku (New Development Bank, NDB, pozn. red.), ktorá bude mať sídlo v Šanghaji. V Pekingu zase sídli Nová ázijská infraštruktúrna banka, ktorá má pomôcť financovať dopravné projekty v celom regióne.

Plán Nová Hodvábna cesta sa snaží zase prepojiť Čínu s ekonomikami Východnej, Južnej a Strednej Ázie a Európy cez rozšírenie železničnej, diaľničnej, energetickej a optickej dátovej siete. Nový projekt Námorná Hodvábna cesta si zase kladie za cieľ podporiť námorný obchod vo Východnej Ázii a v Indickom oceáne.

Čína takisto od začiatku tohto roka znížila dane a poplatky pre podnikateľov o 40 miliárd jüanov ročne. Od januára 2015 vláda zrušila 42 administra­tívnych poplatkov a 12 poplatkov pre registráciu podnikania. Zrušenie týchto poplatkov má zmierniť záťaž pre malé podniky. Firmy s mesačnými tržbami menšími ako 30-tisíc jüanov budú na tri roky oslobodené od ďalších piatich dodatočných poplatkov. Čínska vláda tvrdí, že sa chce zamerať aj na cenové reformy, aby podporila konkurenciu v energetickom a dopravnom sektore aj v oblasti životného prostredia.

Investície na Slovensko sa nezastavia

Čína však svoje aktivity vo svete vrátane Slovenska radikálne nepriškrtila. Podľa najnovšej štúdie Rhodium Group and the Mercator Institute for China Studies bola výška čínskych investícií v EÚ pred rokom 2000 takmer nulová. Od začiatku nového milénia až do minulého roka investovali Číňania v únii 46 miliárd eur, najviac, takmer sedem miliárd eur, v Nemecku.

Na porovnanie, na Slovensku za rovnaké obdobie podľa štúdie investovali čínski investori okolo 40 miliónov eur. V 28 členských krajinách EÚ investovalo od roku 2000 do 2014 viac ako 1 000 čínskych firiem. Čínsky premiér Li Kche-čchiang v nedávnom exkluzívnom rozhovore pre denník Pravda povedal, že „Čína na Slovensku investuje ďalšie desiatky miliónov eur“.

Slovensko označil za dôležitého obchodného a investičného partnera Číny v strednej a vo východnej Európe. „V roku 2014 začali na Slovensku pôsobiť čínske CSR Corporation a CASIC Hiwing Aviation General Equipment (spoločnosti pôsobia v automobilovom priemysle – pozn. red.). Plánujú investovať ďalších 110 miliónov eur, čo vytvorí viac ako tisíc pracovných miest,“ uviedol Li Kche-čchiang.

Čínske firmy by sa chceli zapojiť aj do výstavby slovenskej infraštruktúry. Hovorilo sa o výstavbe diaľnic a železníc formou verejno-súkromného PPP projektu. Číňania berú Slovensko ako bránu do Európy. Od januára je Bratislava letecky spojená s viacerými čínskymi mestami.

Pri Senci sa pripravuje Európske čínske centrum a Číňania na Slovensku zvažujú aj investície do sklární, výroby áut či ekologických technológií. Čínska národná jadrová spoločnosť (CNNC) sa aktuálne zaujíma o kúpu 66 % podielu v Slovenských elektrárňach. Akcie predáva taliansky Enel.

© Autorské práva vyhradené

85 debata chyba
Viac na túto tému: #Čína #platy #export #jüan