Klíma sa mení, potvrdzuje to drahší med

Pravý slovenský včelí med môže byť do konca roka vypredaný. Štvrtý rok po sebe nežičilo včelám počasie a chovatelia majú čo robiť, aby udržali včelstvá v kondícii. Darí sa to len tým, čo ich napríklad teraz prikrmujú. Včelám totiž chýbajú obvyklé prirodzené zdroje potravy.

"Leto bývalo bohaté na znášku slnečnicového medu, ktorý má na oslabený ľudský organizmus skvelé regeneračné účinky. Obvyklá znáška na včelstvo sa pohybovala v rozmedzí 14–15 kíl, teraz klesla na 6–7 kilogramov,“ zhŕňa poznatky včelárov z okolia Partizánskeho Jozef Paulen.

Na jar bolo celé Slovensko žlté od kvitnúcej repky, na konci mája nádherne rozkvitol agát a po ňom skôr ako obvykle zakvitla lipa. Lenže len málokde sa tešili včelári aspoň priemernej znáške. "Nám do agátu začalo na piaty deň pršať a kvetom lipy uschol nektár,“ vraví Štefánia Paulenová z Horných Chlebian. Úrodu potom zachraňovala lipová medovicová znáška. Ani repka nedala tohto roku toľko medu čo po iné roky. Obľúbeného pastovaného medu, ktorý sa vyrábal z repkovej znášky, bude menej.

Za zdražením je nestále počasie

Chovatelia včiel čelia podľa Paulena z roka na rok väčším výzvam. Klíma sa evidentne mení, o čom svedčia nielen horúce letá, ale aj teplejšie zimy, ktoré narúšajú biorytmus včiel. V konečnom dôsledku idú včely do novej sezóny neodpočinuté, oslabené. Na jar tohto roku uhynulo miestami 30 až 40 percent včelstiev, čo sa logicky podpísalo na nižšej znáške.

Zvyšuje sa frekvencia extrémnych prejavov počasia, pričom k nim nepatria len horúčavy. Vlani nebolo dosť medu pre mimoriadne mokrý rok. Mimochodom, včelári s vinármi hovoria o tzv. olympijskom cykle mokrých ročníkov. Posledné extrémne daždivé sezóny priniesli roky 2010 a 2014. A medzi ne sa vsúvajú roky viac suché a horúce, ktoré nezodpovedajú dlhodobému teplotnému a zrážkovému normálu. Jeden aj druhý extrém včelám neprospieva a doslova ich zatvára do úľov. "V horúcom júli a auguste lietali včely zhruba od šiestej ráno do deviatej až pol desiatej dopoludnia,“ opisuje pracovnú aktivitu včiel Jozef Paulen. Do úľov nanosili menej nektáru, pretože pod lúčmi horúceho slnka usychal v kvetoch. Včely nalietali za medom toľko kilometrov ako po iné roky, ale po vytočení plástov majú včelári menej medu. To je dôvod, prečo med dražie.

V tejto chvíli sa podľa Paulena rozhoduje o budúcoročnej znáške medu. Na konci leta sa totiž rodia tzv. dlhoveké včely. Od ich množstva a vitality závisí, aký bude štart do medovej sezóny 2016. Preto je mimoriadne dôležité udržať všetky existujúce včelie rodiny. A to znamená nešetriť na sladkom cukrovom sirupe a počas horúčav je dobré mať v okolí včelínov aj napájačky s vodou. Aká je budúcnosť včelárenia na Slovensku? V ostatných rokoch sa hovorilo, že o jeho prežití rozhodnú mladí ľudia. Je tu však aj iná prekážka, ktorou je meniaca sa poľnohospodárska krajina. Tá na jednej strane priniesla včelám obrovské a výdatné zdroje potravy v podobe rastúcich plôch repky a slnečnice, ale potom prichádzajú obdobia, keď včely nemajú takpovediac nič do úst.

Pestrejšia krajina je bohatšia

Z polí takmer zmizli porasty letných miešaniek a viacročných krmovín. "Súvisí to s obmedzovaním chovu hovädzieho dobytka, čo má priamy dôsledok aj na včelárov, pretože včelám na konci leta chýbajú medonosné rastliny,“ povedala šéfka Výskumného ústavu včelárskeho Tatiana Čermáková. A Jozef Paulen dodáva, že včely prišli aj o čistec, bielo kvitnúcu rastlinu v strniskách. Tie sú totiž rýchlo rozorávané.

"Na krajinu a poľnohospodárstvo sa musíme začať pozerať inak ako doteraz a chápať ich v jednom organickom celku, kde by rozvoj jedných hospodárskych aktivít, hocako ušľachtilých, nemal ísť na úkor druhých,“ myslí si Tatiana Čermáková.

Rozmenené na drobné to znamená dať do súladu produkciu chleba, mäsa, piva, rastlinných olejov, za ktorými stojí pestovanie pšenice, jačmeňa, kukurice, repky a slnečnice, s výrobou medu a mlieka. Obe tieto potraviny potrebujú plodinovo pestrejšiu vidiecku krajinu. Tzv. greening, ktorý spustil Brusel, čo nie je nič iné len ozelenenie už prevažne monokultúrnej krajiny, môže byť prvým krokom k rozumnejšiemu hospodáreniu na pôde.

Ak veľké bloky polí pretnú remízky, vetrolamy, a nemusia to byť práve topole, ale aj lipy a agáty, ak sa na polia opäť vrátia ďatelinotrávy a lucerna, vytvoríme bohatšie a lepšie životné podmienky aj pre včely. Potom bude krajina a všetko, čo v nej žije, o čosi ľahšie znášať aj extrémne prejavy počasia. Bonusom zlepšujúcej sa kvality životného prostredia môže byť vyššia produkcia medu. Jeme ho stále málo. V Nemecku či Rakúsku je to ročne priemerne na obyvateľa viac ako jeden kilogram, priemer Európskej únie je 800 gramov a na Slovensku zhruba polovica tohto množstva.