Na začiatku marca zvýšila sadzbu o viac ako desať percentuálnych bodov na 30 % pre stúpajúcu infláciu a slabosť domácej meny.
Banka svoje rozhodnutie zdôvodnila spomaľovaním inflácie, ktorej miera klesá tretí mesiac po sebe. „Vzhľadom k poklesu inflačných rizík považuje centrálna banka za možné začať uvoľňovanie menovej politiky,“ oznámila banka podľa agentúry Reuters.
Ukrajinská ekonomika sa potýka s negatívnymi dôsledkami povstania proruských separatistov na východe krajiny a dlhodobo zlým riadením ekonomiky. Ukrajinská hrivna vlani v dôsledku politickej a ekonomickej krízy stratila zhruba polovicu hodnoty a tento rok oslabuje podobným tempom.
Centrálna banka od vlaňajška do tohtoročného marca zvýšila sadzby celkovo päťkrát. Na začiatku minulého roka predstavovala jej kľúčová úroková sadzba 6,5 percenta. Vyššie úroky síce zvyčajne podporujú kurz domácej meny a obmedzujú inflačné tlaky, majú ale zároveň negatívny vplyv na hospodársky rast, pretože zvyšujú náklady na pôžičky.
Hrubý domáci produkt Ukrajiny v druhom štvrťroku medziročne klesol o 14,7 percenta. Centrálna banka predpovedá, že ekonomika tento rok stratí 9,5 percenta po prepade o 6,8 percenta v uplynulom roku.
Ukrajina sa tento rok na jar s Medzinárodným menovým fondom (MMF) dohodla na novom programe finančnej pomoci vo výške 17,5 miliardy dolárov. Celkovo by Ukrajina mala počas nasledujúcich štyroch rokov získať od medzinárodných veriteľov zahŕňajúcich aj Európsku úniu 40 miliárd dolárov.
Vláda v Kyjeve vo štvrtok oznámila, že sa dohodla s najväčšou skupinou zahraničných veriteľov na reštrukturalizácii ukrajinského dlhu vrátane odpustenie 20 percent jeho istiny.