Pokles bol hlbší, než sa očakávalo. Ekonómovia podľa ankety agentúry Reuters očakávali v priemere zníženie HDP o 1,7 percenta. Pád do recesie prehlbuje nepopularitu vlády prezidentky Dilmy Rousseffovej a môže zosilniť politickú krízu v krajine.
V medziročnom porovnaní HDP prehĺbil pokles na 2,6 percenta z tempa 1,6 percenta v prvom štvrťroku. Zosilnel pokles v priemysle, do záporného pásma sa dostala produkcia poľnohospodárstva a ďalej sa spomalil rast v ťažbe surovín. Prudký pád utrpelo stavebníctvo, v miernom poklese pokračoval sektor služieb.
Rast v Brazílii, ktorá je siedmou najväčšou ekonomikou sveta, sa v posledných rokoch prudko spomaľoval, najmä pod vplyvom oslabovania cien komodít a slabej globálnej ekonomiky. Domáce spotrebiteľské výdavky potom podkopali dvojciferné úrokové sadzby, ktorými centrálna banka bojuje proti zvýšenej inflácii.
Ekonomika vlani ešte stúpla o 0,1 percenta, pred poklesom ju ale zachránilo predovšetkým zvýšenie vládnych výdavkov. To však viedlo k rastu verejného dlhu a vyvolalo obavy u ratingových agentúr, ktoré krajine pohrozili znížením úverového ratingu do špekulatívneho pásma.
Vláda, ktorú podkopáva rozsiahly korupčný škandál v ropnej spoločnosti Petrobras, tak musela prijať veľa úsporných opatrení, obmedzila výdavky a zvyšuje dane. Dôveru investorov ani spotrebiteľov to ale neoživilo. Rousseffová vlani v novembri druhýkrát tesne zvíťazila v prezidentských voľbách, podľa prieskumov ju ale teraz podporuje len osem percent Brazílčanov.