V samotnom auguste tak deficit hospodárenia štátnej správy klesol o 106 mil. eur. Za lepším vývojom bilancie štátneho rozpočtu stoja predovšetkým rastúce príjmy. Tie boli medziročne vyššie až o 29,2 %, keď ku koncu augusta dosiahli 9,318 mld. eur. Rástli aj výdavky, a to o 7,9 % na 10,399 mld. eur.
Ako ďalej vyplýva z údajov zverejnených ministerstvom financií, naďalej výrazne rástli daňové príjmy. Tie boli medziročne vyššie o 18,1 % na úrovni 6,829 mld. eur. Výrazne viac štát vyberá najmä na dani z príjmov právnických osôb a taktiež na dani z pridanej hodnoty. Výber korporátnej dane totiž medziročne vzrástol o 525,6 mil. eur a pri dani z pridanej hodnoty o 510 mil. eur. Lepší výber ako za osem mesiacov vlaňajška zaznamenal štát aj pri spotrebných daniach o 51,5 mil. eur. Medziročný pokles bol naopak zaznamenaný pri dani vyberanej zrážkou o 12,6 mil. eur a pri dani z medzinárodného obchodu a transakcií o 2 mil. eur.
Výrazne viac zdrojov do štátneho rozpočtu prišlo v sledovanom období aj zo zdrojov Európskej únie, ktoré stúpli až o vyše 300 % na 1,627 mld. eur. Rovnako aj príjmy štátneho rozpočtu z dividend zaznamenali medziročný nárast o vyše 68 % na 278,6 mil. eur.
Za rastom výdavkov štátneho rozpočtu na druhej strane stáli aj zvyšujúce sa výdavky k eurofondom pre zvýšený prílev zo zdrojov Európskej únie. Výdavky rozpočtu súvisiace s čerpaním prostriedkov z rozpočtu Európskej únie totiž medziročne stúpli až o takmer 108 % na 1,736 mld. eur. Na druhej strane však klesol transfer do Sociálnej poisťovne o vyše tretinu na 453 mil. eur, ako aj výdavky na obsluhu štátneho dlhu o bezmála 17 % na 882 mil. eur.