Slovenské rajčiny po celý rok. Domáci zeleninári sa spájajú

Rajčiny už nie sú sezónnou, ale celoročnou zeleninou. Pravda, väčšina predávaných červených plodov pochádza zo zahraničia. Situácia sa však pozvoľna mení v prospech slovenských dodávateľov. Rajčiny pestujú aj tam, kde by to spotrebitelia nečakali. Napríklad v Kameničanoch pri Ilave. "Ide o najmodernejší skleník na Slovensku, ktorý zamestnáva 40 ľudí,“ hovorí Jiří Stodůlka, riaditeľ spoločnosti NWT Greenhouse, ktorá je súčasťou zlínskej technologickej skupiny NWT.

03.09.2015 17:00
rajčiny Foto: ,
Pestovatelia ďaleko od Slovenska musia rajčiny zbierať ešte nezrelé, zelené, naopak, slovenské rajčiny sa zbierajú v čase optimálnej zrelosti.
debata (13)

Čo vás priviedlo k pestovaniu zeleniny na Slovensko, tobôž keď vašou doménou je podnikanie v IT technológiách?
Diverzifikácia podnikateľských činností. Na Slovensko je to zo Zlína na skok. V okrese Ilava sme mali postavenú bioplynovú stanicu a premýšľali sme, ako by sme efektívne využili teplo, ktoré produkuje. Uvažovali sme o tradičných aktivitách ako sušiareň mlieka alebo dreva, štiepky. Potom ktosi prišiel s nápadom skúsiť v rámci organického rastu firmy skleníkové pestovanie rajčín. Usúdili sme, že ak chceme podnikať v zeleninárstve, musíme sa poučiť od najlepších. A tak sme išli do Holandska, ktoré je svetovou skleníkovou zeleninárskou jednotkou.

Čím vás najviac inšpirovali Holanďania?
Nadchli nás mimoriadnou efektívnosťou svojho poľnohospodárstva. Pracovná sila je v Holandsku veľmi drahá, náklady na dopravu zeleniny nemalé, dotácie prekvapujúco nevysoké, a predsa sú najefektívnejší na svete. Povedali sme si, že keď dosiahneme holandskú efektívnosť a skombinujeme ju s s aktuálnym trendom local for local – teda výrobou lokálnych potravín pre najbližší región, uspejeme.

Na čom ste postavili svoj plán?
Na tom, že na Slovensku nájdeme šikovných ľudí, ktorí nebudú takí drahí ako v Holandsku. Vďaka bioplynovej stanici sme mali lacnejšie energie a trúfli sme si rozbehnúť podnik aj bez dotácií. Nemýlili sme sa: sme na trhu a naše rajčiny sa míňajú jedna radosť.

Postavili ste trojhektárový skleník. To bola na začiatok odvážne veľká experimentálna plocha. Alebo nie?
Ani nie, ak sme mali maximálne využiť energie z bioplynky. Okrem toho v Holandsku pestovatelia, ktorí mali skleníky na ploche menšej ako 5–10 hektárov, už skončili. Nevydržali enormný konkurenčný tlak. Vedeli sme, že s presklenou plochou len jeden hektár neuspejeme. Preto sme odštartovali z troch hektárov.

Mali ste dosť voľných peňazí, aby ste mohli postaviť supermoderné skleníkové hospodárstvo alebo ste si pomohli úverom?
Určite by nám bola pomohla dotácia, ale v tzv. subjektívnej časti hodnotenia nám platobná agentúra dala len 17 bodov z 32 možných. Podpora nám unikla o dva body. Neodradilo nás to. Našli sme komerčnú banku, ktorá mala skúsenosti s financovaním skleníkových hospodárstiev a doplnila naše 30-percentné zdroje o potrebné peniaze.

Peniaze zarábajú vtedy, keď sa správne investujú. Čo je kľúčové pri skleníkovej investícii?
Rýchlosť, čas, výber správnych technológií. Skleník sme postavili v roku 2014. Stavili sme na Best Available Technologies – teda najlepšie dostupné technológie. Ako prví na Slovensku dokážeme pestovať rajčiny 12 mesiacov v roku. Využili sme špeciálne fotovoltické sklá, ktoré majú asi o 5–6 percent vyššiu priepustnosť svetla. Čím viac svetla je v skleníku, tým lepšie funguje fotosyntéza a samotná prevádzka je ekologickejšia. Nielen že využívame elektrinu a teplo z bioplynovej stanice, ale ešte aj spaliny – CO2 používame na podporu rastu rajčiakov. Takže to je ďalší efekt z hľadiska redukcie skleníkových plynov.

Kedy ste zobrali prvú úrodu rajčín?
Na začiatku januára 2015. Vďaka špeciálnym sklám a pestovateľským svetlám dozrievali rajčiny v čase, keď ich nik iný na Slovensku nemal. Bolo pre nás jednoduché dohodnúť sa s reťazcami, konkurencia totiž čakala na dlhšie jarné svetlo.

Jiří Stodůlka, riaditeľ spoločnosti NWT... Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Jiří Stodůlka Jiří Stodůlka, riaditeľ spoločnosti NWT Greenhouse.

Nová technológia vás posunula vpred. Ako to funguje?
Normálny pestovateľský cyklus v skleníku sa začína v decembri, keď sa vysadia mladé rastliny. Tie potom rodia od marca do konca novembra. Prisvetlovaním sme dosiahli celoročnú produkciu. Sadenice prídu do skleníka v auguste a rodia až do júla.

Dnes je spotrebiteľ čoraz náročnejší na kvalitu. Aké odrody rajčín pestujete?
Chceli sme ponúknuť niečo iné, ako sa obvykle predáva. Našou ambíciou bolo a je robiť slovenskú zeleninu v top kvalite. Pri výbere odrôd sme položili dôraz na chuť. V Holandsku sme strávili veľa času porovnávaním odrôd. Následne sme urobili degustácie rajčín v Prahe, na ktoré sme pozvali šéfkuchárov veľkých hotelov, reštaurácií a obchodníkov, ktorí nakupujú pre gastrosegment. Tak sme dospeli k tomu, čo chutí náročným spotrebiteľom a pustili sa do pestovania odrôd, ktoré tvoria vrchol kvality overený českými a slovenskými chuťovými bunkami.

Aké rajčiny chutia slovenským spotrebiteľom?
Odrody, ktoré sú z hľadiska pestovania a najmä zberu najnáročnejšie. Je to napríklad odroda hranáčik, ktorá získala značku kvality. Plod má priemerne 10–12 gramov a celý strapec dovedna 700–800 gramov. Sú to extra sladké rajčiny, ktoré veľmi chutia deťom. Keď ich jedia deti, dajú si ich aj dospelí napríklad aj pri televízii. Je to iné, ako chrúmať čipsy.

Ľudia si myslia, že rajčiny dopestované v skleníkoch a na hydropónii zaostávajú za plodmi, ktoré si dopestujú v záhradke. Ako je to?
Proti chuti žiaden dišputát. Zákazníci si zvykli kupovať rajčiny celoročne, ale na Slovensku sme ich celoročne doteraz nevedeli dopestovať. V skleníku na hydropónii to ide, pričom sa rajčiny dajú pestovať v biokvalite.

Platí aj pri rajčinách, že ľudia sa uberajú od množstva ku kvalite?
O chuti, ale aj o výnose rajčín rozhoduje odroda. Pri odrodách, ktoré sa šľachtia na maximálny výnos zo štvorcového metra, samozrejme chuť nie je prioritou. Sú však odrody, ktoré prinášajú nezabudnuteľný chuťový zážitok. Všeobecne platí, že miestni farmári pestujú pre miestnych spotrebiteľov odrody zamerané na čo najlepšiu chuť a producenti, ktorí vyvážajú alebo predávajú pod privátnymi značkami obchodných reťazcov, pestujú odrody s maximálnym kilogramovým výnosom. My predávame celú úrodu rajčín pod vlastnou značkou Farma Kameničany.

Netlačia vás obchodné reťazce do akcií?
S odbytom produkcie nemáme problém, dokážeme predať všetko aj teraz v sezóne, keď mnohí ľudia konzumujú vlastnoručne dopestované rajčiny. Nemusíme sa tlačiť do extrémnych cenových akcií. Našli sme spotrebiteľov, ktorí pravdepodobne chápu, že za kvalitu treba zaplatiť.

Aký je rozdiel medzi holandským, slovenským, španielskym skleníkom?
Pestovatelia ďaleko od Slovenska musia rajčiny zbierať ešte nezrelé, zelené. To sa týka najmä Španielska a Maroka, kde sa pestuje v pomerne primitívnych podmienkach a hlavným kritériom je čo najväčší výnos. Ich výhodou je teplo a svetlo, nevýhodou vzdialenosť od slovenských zákazníkov. Holanďania, najväčší svetoví exportéri, idú cestou špičkových technológií a intenzívneho poľnohospodárstva. Nemajú najlepšie prírodné podmienky, ale vyhrávajú efektivitou, kvalitnými odrodami a produktivitou. Samozrejme rozlišujú, pre ktorý trh produkujú.

Teda iná produkcia ide na holandský a iná na rôzne zahraničné trhy?
Presne tak. Rajčiny dodávajú celoročne napríklad do Škandinávie, Anglicka, Nemecka, kde trh nie je pokrytý úplne domácou produkciou. Ale keď sa pozriete, čo sa vozí z Holandska na Slovensko, sú to odrody zamerané prednostne na výnosy a reťazce tieto rajčiny preferujú.

Čo odporúčate spotrebiteľom pri výbere rajčín?
Nech sa spoľahnú na svoju chuť. Odporúčam kúpiť si pri jednom nákupe rôzne rajčiny od rôznych producentov. Určite si nájdu svoju odrodu. Chuť je subjektívna, výber treba nechať na každého kupujúceho.

Ste trojhektárový pestovateľ, čo nie je stále dosť veľký partner pre obchodné reťazce. Neuvažujete o združení viacerých pestovateľov do väčšej odbytovej organizácie?
Už sme vytvorili odbytové združenie Ovozela s cieľom združiť čo najviac slovenských pestovateľov, ktorí sa chcú sústreďovať na kvalitu. Chceme, aby značka Ovozela symbolizovala kvalitnú slovenskú zeleninu. Ako združenie mienime ponúkať rozmanitú produkciu, nie iba rajčiny. Chceme, aby odbytová organizácia vytvárala verejnú mienku a pripomínala spotrebiteľom, že keď si kúpia zahraničný výrobok, podporili zamestnanosť v zahraničí, keď slovenský, tak všestranne pomohli svojej krajine, ktorá zamestnáva viac ľudí, profituje z odvodov. A pomohli aj svojmu zdraviu. Jedia chutnú čerstvú zeleninu.

Koho ste získali do združenia?
Napríklad baníkov z Novák, ktorí pestujú rajčiny a majú aj rybiu farmu, komárňanských pestovateľov reďkoviek, zeleninárov z Veľkých Zlievec.

Mnohí vnímajú poľnohospodárstvo ako čiernu dieru a IT technológie ako zlatú baňu. Je to tak?
Je to skreslená predstava. IT je veľmi atraktívny odbor, ale tlak na marže alebo na ziskovosť je obrovský a musíte sa veľmi rýchlo prispôsobovať trhu, ktorý sa mení pred vašimi očami. Poľnohospodárstvo nepôsobí na prvý pohľad príťažlivo, nikomu sa nechce robiť na poli ani v maštali. Ako však potvrdzuje naša skúsenosť, poskytuje veľké podnikateľské príležitosti. Podmienkou je samozrejme robiť efektívne poľnohospodárstvo.

Aké sú vaše ďalšie plány?
Rozbiehame nejaké projekty v Česku, lebo tam na rozdiel od Slovenska nie sú prakticky žiadne moderné skleníkové hospodárstva. A niekoľko projektov máme rozpracovaných aj pre Slovensko.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #skleník #rajčiny #biopestovanie #domáca zelenina #hydropónia