Európu zmieta mliečna búrka. Brusel podporí farmárov

V pondelok vyrazili na námestia európskych miest farmári z každého členského štátu Európskej únie. Protestovalo sa od Atlantiku až po Dunaj, pretekajúci starými aj novými členskými krajinami únie. Do Bratislavy k soche generála M. R. Štefánika oproti novej budove SND prišlo vyjadriť nesúhlas s politikou Bruselu vyše 500 rozhnevaných slovenských chovateľov dojníc.

Nad tribúnou, ktorej dominovali plastové kravy a vidly zabodnuté do balíka slamy, sa vinul transparent obviňujúci zo súmraku mliekarstva Európsku úniu. „Politika únie likviduje mliečnych farmárov,“ na tom sa včera zhodli všetci rečníci, ktorí sa usilovali z tribúny lapidárne vysvetliť okoloidúcim, kto má na svedomí obrovský úpadok výroby mlieka.

„Sektor výroby a spracovania mlieka zamestnáva na Slovensku takmer 15-tisíc ľudí. Tieto pracovné miesta sú ohrozené,“ vyhlásil predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek. Jednu zlú správu striedala druhá. Farmári prerábajú na každom litri mlieka desať centov, do konca roka, ak sa nestane zázrak, vyskočí strata na 85 miliónov eur.

„Koľko podnikov prežije toto cenové kobercové bombardovanie?“ položil si rečnícku otázku Alexander Pastorek. A s neskrývanou iróniou na adresu bruselských expertov na agrárnu politiku skomentoval ich snahu regulovať trh: „Sľubovali nám mäkké pristátie, namiesto neho sa blíži tvrdé pristátie hroziace katastrofou.“

Predstavitelia Európskej federácie mliečnych farmárov vyčítajú Bruselu, že nedokázal včas zareagovať na potravinové embargo Ruskej federácie a prvého apríla 2015 nechal samovoľne „nabehnúť“ zrušenie mliečnych kvót.

„Európska únia vyviezla ročne do Ruska len syry za 1,7 miliardy eur a teraz, keď prišla o ruský trh, nevie kam z konopí,“ povedal Vladimír Chovan, šéf družstva Slovenská holsteinská asociácia, ktorá združuje chovateľov najproduktívnej­šieho čiernostrakatého mliečneho dobytka. Vzápätí Chovan oznámil zhromaždeniu pozitívnu správu, ktorú mu poslali slovenskí farmári protestujúci v Bruseli s ďalšími šiestimi tisíckami európskych kolegov: „Phil Hogan, európsky komisár pre poľnohospodárstvo, dá na riešenie mliečnej krízy 400 miliónov eur.“

Dav zašumel a niektorí hneď začali rátať, koľko z tejto pomoci sa môže ujsť Slovensku. „Nech sa preberú zo spánku,“ zakričal ktorýsi z farmárov. „Nemci uvoľnia z rozpočtu 6,5 miliardy eur na riešenie utečeneckej krízy a nám chcú zatvoriť ústa pár drobnými. Naše rodiny nikoho nezaujímajú,“ uvoľnil farmár priechod hnevu a obavám z nejasnej budúcnosti.

Mlieko je najdrahšie výrobné odvetvie poľnohospodárstva, kedysi ho nazývali ťažkým priemyslom. Od osemdesiatych rokov minulého storočia sa únia pokúšala regulovať jeho výrobu. V dôsledku štedrých podpôr vznikali jazerá mlieka a hory masla, ktoré sa opäť s podporami vyvážali na tretie trhy. Koniec tomuto prepychu mali urobiť kvóty. Kurz na liberalizáciu Spoločnej poľnohospodárskej politiky však vyústil do ich zrušenia v apríli tohto roku. Lenže vlani prišlo ruské embargo a spolu s ním znížené dodávky na donedávna bezodný čínsky trh. Neviditeľná ruka trhu, ktorá mala všetko vyriešiť, zostala visieť vo vzduchoprázdne. Farmári však kŕmia kravy denne a denne ich musia aj dojiť.

„Mlieko nie je obilie, ktoré možno odložiť do sýpky a uskladniť na horšie časy, mlieko sa musí spracovať denne,“ zamával fľaškou mlieka pred tribúnou predseda PD Žemberovce Milan Halmeš. Tým, že európske mlieko neodoberajú veľké svetové trhy, klesá jeho cena. A ryžujú na tom podľa farmárov obchodníci, veď 90 percent mlieka, ako upozornil predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík, sa predáva cez veľké obchodné reťazce. Tie stláčajú cenu.

„Chceme vedieť, koľko sa na obchodných maržách podieľajú farmári, koľko mliekari a najmä obchodníci,“ tlmočil mienku rozhnevaných farmárov Semančík. Obchodníci, ktorí čelia kritike, že zarábajú na biede mliečneho sektora, ju odmietajú ako neodôvodnenú. Šéf Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavel Konštiak ju viac ráz zavrhol a naposledy v auguste v Pravde vyhlásil, že „spochybňuje údaje, s ktorými narábajú poľnohospodári. Nepovažujem ich jednoducho za relevantné“, povedal Konštiak.

„Nás poľnohospodárov ubúda. Je nás z roka na rok menej a menej, ale nikdy sme sa nebáli férového súboja,“ konštatovala Helena Patasiová, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska. Tieto jej slová mali dvoch adresátov. Mierila nimi jednak na obchod, ktorý líže z mlieka smotanu, a jednak na Brusel, ktorý podľa nej rozdeľuje dotácie stále nespravodlivo. „Sľubovali nám, že po roku 2014 dostanú poľnohospodári z nových členských krajín toľko podpôr ako farmári zo starých členských krajín. A aká je realita? Opäť jedni dostávajú viac a druhí menej. Sľuby EÚ neplatia a páchnu … ako kopy hnoja,“ zakončila svoje vystúpenie Patasiová.

O východiskách z mliečnej krízy včera rokovali ministri poľnohospodárstva európskej dvadsaťosmičky.