Podľa analytikov by však cena čierneho zlata už v budúcom roku mala stúpnuť na vyše 62 dolárov za barel, s čím stúpnu aj ceny benzínu a nafty. Ešte vlani v lete však ropa stála 115 dolárov za barel.
Pre Čínu je lacná ropa aktuálne jedným z dôležitých faktorov. Celosvetovo je totiž druhým najväčším spotrebiteľom.Petr Habiger, investičný analytik spoločnosti Colosseum
„Aktuálne čísla zahraničného obchodu Číny za august, a teda importy do Číny, ukazujú, že dopyt po rope v tejto krajine ďalej rastie aj napriek problémom čínskej ekonomiky. To by malo znižovať tlaky na ďalší pokles jej ceny, a skôr vytvoriť priestor pre odraz nahor,“ povedal analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Čínska vláda sa obáva o investície
Čína tlačí na rast ceny ropy, aby pomohla návratnosti svojich investícií. Aj v druhej polovici minulého roka urobila podobný krok, keď zvýšila import ropy takmer o 27 percent, na doplnenie strategických ropných zásob o 91 miliónov barelov.
Urobila tak kvôli Venezuele, ktorá pre nízke ceny trpí. Pre krajinu predstavuje táto komodita až 95 percent exportu, a tak je pre ňu životne dôležitá. Odhaduje sa, že pri súčasnej cene ropy sa môže venezuelská ekonomika prepadnúť v tomto roku až o štyri percentá hrubého domáceho produktu, a to robí vrásky nielen tamojšej vláde, ale takisto držiteľom venezuelských dlhopisov, ktoré sú úzko spojené s pohybom cien ropy.
Jedným z veľkých veriteľov Venezuely je aj Čína, ktorá drží viac než 45 miliárd dolárov vo venezuelských dlhopisoch, čo je 25 percent jej dlhu. Spoločne s tým je aj významným investorom v oblasti infraštruktúry a ťažobného odvetvia.
Číne tak hrozí spomínaná nízka návratnosť investovaných miliárd, ale takisto teoretický bankrot Venezuely, pokiaľ sa cena ropy Brent dlhodobo nebude držať nad 100 až 120 dolárov za barel.
Investičný analytik spoločnosti Colosseum Petr Habiger si však myslí, že nateraz sú pre Čínu nízke ceny dôležité a opätovné doplnenie jej strategických ropných zásob nie je na programe dňa.
„Pre Čínu je lacná ropa aktuálne jedným z dôležitých faktorov. Celosvetovo je totiž druhým najväčším spotrebiteľom a lacná ropa pomáha zmierňovať oslabenie miestnej ekonomiky. Z toho dôvodu sa domnievam, že zvyšovanie rezerv za účelom podporiť cenu ropy ešte nie je na programe dňa. Keď k tomu čínska vláda pristúpi, dosahy na cenu ropy by ale nemuseli byť také výrazné, pretože svetová ponuka ropy je na historických úrovniach,“ tvrdí Habiger.
Napríklad poradenská firma Wood Mackenzie tvrdí, že cena čierneho zlata bude na úrovni približne 50 dolárov za barel najbližšie štyri roky, a to aj napriek zvyšovaniu dopytu zo strany Číny.
Arabi majú problémy, ustúpiť nechcú
Dôvodom výrazného prepadu ceny ropy za uplynulý rok je jej nadbytok na trhu, pričom najväčší ťažiari na svete nechcú poľaviť v ťažbe. Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) v snahe vytlačiť konkurenciu, najmä bridlicových ťažiarov v USA, dosahuje takmer rekordnú výšku produkcie.
Hlavné slovo v OPEC-u má Saudská Arábia, ktorá je pripravená pokračovať v produkcii v objeme 10,2 až 10,3 milióna barelov denne. Saudskoarabi pritom v krajine dotujú ceny benzínu. Liter tam stojí 15 amerických centov. To je druhá najnižšia cena na svete za Venezuelou. Podľa odhadov ekonómov stoja dotované ceny benzínu vládu ročne takmer 30 miliárd rialov, približne sedem miliárd eur.
„Cena za vyťaženie barelu ropy v Saudskej Arábii patrí medzi najnižšie na svete, a pohybuje sa kdesi mierne nad desať dolárov. Problémom je, že na vyrovnaný štátny rozpočet potrebujú Saudskoarabi cenu na úrovni okolo 100 dolárov.
Tento rok tak krajina skončí v obrovskom deficite, približne na úrovni 20 percent HDP, čo si z krátkodobého hľadiska dvoch-troch rokov môžu dovoliť. Nie však z dlhodobého. Hranica ani tak nebude závisieť od konkrétnej ceny ropy, ale od toho, či budú mať dôveru v to, že po znížení produkcie si udržia trhový podiel. Tam bude potrebná široká dohoda s ostatnými nečlenskými krajinami OPEC-u na čele s Ruskom,“ vysvetlil Pánis.
OPEC si pritom najnovšie rozširuje svoj trhový podiel aj vďaka Indonézii, ktorá od decembra obnovuje svoje členstvo v organizácii. Indonézia sa tak stane trinástym členom zoskupenia. OPEC vďaka tomu zvýši svoju produkciu ropy skoro o tri percentá. Indonézia bude štvrtým najmenším producentom spomedzi krajín, ktoré OPEC združuje. Menšími producentmi sú Líbya, Ekvádor a Katar.
Ropy bude na trhu ešte viac
V krátkom období sa prebytok na trhu ešte zväčší, keďže sa v októbri zo Severného mora podľa agentúry Reuters vyťaží najviac ropy za posledné dva roky. Aj napriek nárastu produkcie rok trvajúci pokles cien pripravil o prácu viac ako 5-tisíc ľudí v britskom sektore ťažby ropy a plynu zo Severného mora.
Od začiatku tohto roka globálny ropný priemysel prepustil dokopy 150-tisíc zamestnancov. K tomu ropné koncerny vo svete zrušili alebo odložili pre nízke ceny čierneho zlata na neurčito 46 veľkých projektov v ťažbe ropy a zemného plynu s celkovými zásobami paliva v objeme 20 miliárd barelov.
Previs ponuky by sa mal v najbližších mesiacoch ešte zvýšiť, pretože po zrušení západných sankcií by na trh mali doraziť dodávky iránskej ropy. Ťažba ropy v členských krajinách kartelu OPEC v júli stúpla na sedemročné maximum, nad 32 miliónov barelov denne.
Prebytok dennej produkcie je aktuálne na šesťročných maximách, a to na dvoch miliónoch barelov denne. Rast spotreby ropy, ktorá mala podľa pôvodných odhadov v tomto roku vzrásť o milión barelov za deň, spomaľuje od roku 2011. Súvisí to so spomalením ekonomického rastu, ktorý sa ale podľa odhadov Medzinárodného menového fondu bude v tomto roku celosvetovo pohybovať na úrovni okolo 3,5 percenta hrubého domáceho produktu. Najviac na to dopláca Rusko.
„Predaje ropy a zemného plynu tvoria približne dve tretiny celkových exportných príjmov Ruska a polovicu ich štátneho rozpočtu. Niet pochýb o tom, že ruský medveď, podobne ako ostatné na komoditách závislé ekonomiky, pre nízke ceny komodity veľmi trpí. Krajina je práve z tohto dôvodu v recesii. No aj pri aktuálnych svetových cenách je ťažba tam profitabilná, i keď výrazne menej ako pri vyšších cenách,“ konštatuje Pánis.
Súčasná situácia je podobná tej z minulého storočia. Ceny ropy sa v sedemdesiatych rokoch zvýšili natoľko, že stimulovali investície a rýchly rozvoj ťažby v Severnom mori a na Aljaške.
Keď začali ceny klesať, členovia OPEC-u nemali dosť disciplíny a situáciu musela na svoju škodu obmedzovaním produkcie korigovať Saudská Arábia. V decembri 1985 ju to prestalo baviť, otvorila kohútiky a zaplavila trh s ropou. Trh sa z toho dlho spamätával a produkcia ešte dlho potom klesala. Mnohí producenti v USA skrachovali. Cena sa vrátila na pôvodnú úroveň až v roku 1990.