Pri svojom piatkovom neformálnom rokovaní v Luxemburgu o to komisára pre hospodárske a menové záležitosti Pierra Moscoviciho požiadali ministri financií členských krajín EÚ.
Zástupca predsedajúceho Luxemburska Pierre Gramegna na večernej tlačovej konferencii poznamenal, že je potrebné preveriť, či súčasná situácia nebude mať vplyv, ktorý by svojím rozsahom mohol ospravedlniť prípadné porušenie európskych rozpočtových pravidiel.
Pre štáty eurozóny by tak nutnosť vyrovnať sa s príchodom tisícov ľudí mohla znamenať možnosť porušiť európske pravidlá týkajúce sa dlhu a výška deficitu, a to bez postihu zo strany Európskej komisie.
Švédska ministerka financií Magdalena Anderssonová ale napríklad už pri príchode na stretnutie zdôraznila tiež možné hospodárske prínosy terajšej situácie, keď najprv pripomenula, že jej krajina má najvyšší počet žiadateľov o azyl v prepočte na obyvateľa.
„Krátkodobo to znamená pre rozpočet náklady. Ale až tí ľudia začnú vo Švédsku žiť, zarábať a platiť dane, tak tiež prispejú k našim verejným financiám a rastu,“ vyhlásila.
Vzhľadom na starnutie švédskej populácie je príchod rodín v produktívnom veku podľa ministerky potenciálom pre ekonomiku. „Nielen pre Švédsko, ale pre celú Európu,“ uviedla.
Podľa českého ministra Andreja Babiša má Česko inú tradíciu a veľký počet pracujúcich z Ukrajiny či z Vietnamu.
„My by sme sa mali skôr orientovať na slovanské krajiny. Pre mňa je celkom nepochopiteľné, že naše firmy čakajú sedem či deväť mesiacov na pracovné víza pre Ukrajincov a do Európy prúdia tisíce utečencov bez pracovných víz a vôbec bez dokladov,“ poznamenal.
Skôr než finančné otázky by podľa českého ministra financií mal byť na európskej úrovni riešený celý nefunkčný systém, ktorý migráciu v terajších rozmeroch umožňuje. Aj v Luxemburgu Babiš pred novinármi odmietol návrh Európskej komisie na rozdelenie časti žiadateľov o azyl podľa kvót.
Babiš uviedol, že v Česku je teraz približne 140 000 voľných pracovných miest, pre pomocných robotníkov z toho napríklad 18 000. „Ak českí občania nechcú obsadzovať tieto pozície, tak áno, prečo nie, ale potom v tom musí byť systém. Musí prísť na pracovné povolenie, dostať kartu,“ uviedol minister.
„Ekonomický vplyv by nemal byť posudzovaný len z hľadiska nákladov, nie je to ekonomicky pragmatické,“ poznamenal na tlačovej konferencii komisár Moscovici.
Fínsky minister Alexander Stubb sa domnieva, že teraz nie je možné povedať, koľko bude Európu migračná kríza stáť. „Nechcem na utečencov lepiť cenovky,“ poznamenal.
Svoju pomoc migráciou zasiahnutým krajinám a regiónom na rokovaní ministrov financií ponúkla Európska investičná banka.