Ešte v roku 2010 sa platy v priemysle pohybovali okolo 800 eur. Za posledných päť rokov však vzrástli až o 25 percent len pri 9-percentnej inflácii. Zároveň však stále platí, že najčastejšia hrubá mzda, ktorú ľudia vidia na výplatnej páske, je asi o 200 eur nižšia ako priemerná.
Ani zvýšenie platov však nie je často dostatočným lákadlom, aby ľudia za prácou dochádzali do susedného okresu. Napríklad v lete zorganizoval úrad práce v Komárne v spolupráci s personálnou agentúrou nábor na pracovné pozície kontrolórov kvality automobilových súčiastok v priemyselnom parku v Lozorne. Zo šesťdesiat nezamestnaných ponuka hrubej mzdy vo výške 850 eur za mesiac presvedčila k podpisu pracovnej zmluvy len troch.
Vláda už znížila odvody pre ľudí s nízkymi a strednými platmi, zaviedla stimuly na zamestnanie dlhodobo nezamestnaných, či začala viac prepájať školstvo s požiadavkami firiem. Personálne agentúry napriek tomu nevedia obsadzovať niektoré pozície a upozorňujú, že šancu môžu dostať cudzinci. Aktuálne Európa čelí kríze, pri ktorej utečenci zo Sýrie odchádzajú do Nemecka, kde sú však platy asi 4-násobne vyššie ako na Slovensku. Bez znalosti slovenského jazyka by sa väčšina utečencov podľa odborníkov u nás uplatnila len na slabo platených pozíciách.
„Otázkou zostáva, či by boli imigranti ochotní pracovať aj za minimálnu mzdu a podieľať sa na pomocných prácach napríklad v oblasti výroby,“ uviedla PR manažérka spoločnosti Profesia Katarína Klembalová. Minimálna mzda má zo súčasných 380 eur v hrubom stúpnuť v roku 2016 na sumu okolo 400 eur v hrubom. V prípade záujmu utečencov o slabo platenú prácu im domáci trh práce vie ponúknuť dostatok miest.
„Ide o nízkokvalifikované pomocné práce, napríklad upratovacie práce, vykladanie vagónov, o ktoré nie je až taký záujem zo strany uchádzačov na slovenskom pracovnom trhu, a miesta, ktoré sa firmám nedarí ľahko obsadiť,“ priblížila Klembalová. Pri niektorých pozíciách môže ako dorozumievací jazyk slúžiť aj angličtina.
Na robotníckych pozíciách sú platy stále podstatne nižšie, ako je slovenský priemer, ktorý je v prípade priemyslu za druhý štvrťrok tohto roka podľa Štatistického úradu SR na úrovni 973 eur za mesiac. „V prípade robotníckych pozícií je priemer asi 650 eur mesačne. Ak ide o sofistikovanejšie pozície, tak aj viac,“ povedal Luboš Sirota, šéf Asociácie personálnych agentúr Slovenska. Priemerná mzda v celej krajine dosiahla vlani 858 eur a tento rok ju rezort financií očakáva na úrovni 879 eur.
Métu 1 000 eur mesačne by priemerné platy v celej krajine mohli pokoriť v roku 2018. Platy rastú spolu s pribúdaním pracovných miest. Európskej ekonomike sa darí aj vďaka tlačeniu peňazí Európskou centrálnou bankou, lacným úverom či nízkym cenám ropy. Čoraz viac pracovných ponúk eviduje portál Profesia.sk zameraný na hľadanie práce. „Trh práce rástol zatiaľ najrýchlejšie za uplynulé obdobie a len za prvý polrok sme uverejnili až 104 145 nových pracovných ponúk, čo tvorí medziročný nárast 30 percent,“ uzavrela Klembalová.
V slovenskej ekonomike je bez práce aktuálne viac ako 305-tisíc ľudí. Personálne agentúry napriek tomu upozorňujú na nedostatok ľudí. „Aktuálne hľadáme pre našich klientov približne 600 až 700 zamestnancov na robotnícke pozície, hlavne operátor výroby, elektrikár, šička, zvárači. V súčasnosti vnímame nedostatok ľudí bez práce, ktorí by chceli pracovať, a to predovšetkým vo výrobných pracovných pozíciách,“ uviedla Barbora Bočková, marketingová manažérka v personálnej agentúre Trenkwalder.
Výška priemerného platu v krajine závisí aj od metodiky jeho zisťovania. Najvyššie priemerné platy väčšinou vychádzajú podľa výberového štatistického zisťovania o štruktúre miezd. V tejto metodike priemerné platy Slovákov v roku 2014 dosiahli 964 eur za mesiac. Mzdy, aké v domácej ekonomike zarába najviac ľudí, zobrazuje údaj označovaný ako medián. Ten v rovnakej metodike skončil v roku 2014 na úrovni 756 eur za mesiac.
Čoraz viac firiem rieši nedostatok ľudí vlastným vzdelávaním zamestnancov. „Preškoliť absolventa školy s netechnickým vzdelaním na programátora CNC stroja trvá rok až dva. Navyše firmu takáto investícia vyjde až na 31,5 tisíca eur. Ak žiakom stredných škôl poskytneme troj- až štvorročnú prax, vyjdú nás náklady na ich vzdelanie 6,8 tisíca eur,“ priblížil riaditeľ spoločnosti Milba Peter Chudoba. Rakúšanom patriaci podnik preto už v roku 2014 spolu s ďalšími 6 firmami nadviazal spoluprácu s učilišťom v Zlatých Moravciach pri poskytovaní praktickej výučby priamo v závode.
Dostatok voľných pracovných miest ponúka súčasný trh práce v prosperujúcom Nemecku. Napriek podpore utečencov, z ktorých sú niektorí vyštudovaní lekári či programátori, nemecký minister vnútra Thomas de Maizière upozorňuje, že medzi utečencami z Blízkeho východu sa nachádza 15 až 20 percent dospelých analfabetov. Teda ľudí neovládajúcich latinské písmo ani nemecký jazyk. V arabskom jazyku sa navyše nečíta zľava doprava, ale presne naopak ako v Európe. Pre ľudí bez znalosti jazyka bude preto veľmi ťažké uspieť na európskom pracovnom trhu.
Fabriky môžu priamo vo výrobe prekonať jazykovú bariéru zavedením rôznych opatrení. „Napríklad vytvoriť jeden tím s ľuďmi rovnakej národnosti vedený tímlídrom ovládajúcim obidva jazyky,“ odporučil Jiří Halbrštát, hovorca personálnej agentúry Manpower. Pri vysoko kvalifikovaných pracovných pozíciách stačí utečencom ovládanie anglického jazyka. Komunikácia v cudzích jazykoch je dôležitá pre zahraničné zákaznícke centrá vybavujúce zo Slovenska sťažnosti svojich zákazníkov napríklad zo Spojených štátov amerických. Po anglicky sa tiež bežne komunikuje vo veľkých IT firmách a bez slovenčiny sa majú šancu uplatniť aj vysoko kvalifikovaní strojní inžinieri.