Vklady na ich účtoch tak rastú po desiatich mesiacoch, odkedy ich húfne vyberali. Gréci sa totiž obávali o osud svojich úspor. V prípade odchodu krajiny z eurozóny, o ktorom sa hovorilo od januára tohto roka, by sa totiž k svojim peniazom nedostali.
Hovorilo sa, že budú prepočítané na staronovú a slabú národnú menu drachmu. Pre sporiteľov bolo výhodnejšie mať eurové úspory v hotovosti a vo vlastných rukách. S nimi by sa im ľahšie čakalo, ako sa situácia vyvinie. Ešte v júli mali Gréci ako súkromné osoby a grécke podniky v bankách približne 121 miliárd eur. Suma bola najnižšia od roku 2003. V auguste k nim podľa oficiálnej správy gréckej centrálnej banky pribudlo 305 miliónov eur. Vklady medzimesačne vzrástli o 0,25 percenta.
„Ľudia začali viac dôverovať vláde, že udrží krajinu v eurozóne za každú cenu, čo sa vlastne aj deje. Staronový grécky premiér Alexis Tsipras sa s veriteľmi dohodol, že výmenou za 86 miliárd eur na tri roky zavedie v krajine reformy a bude privatizovať. Zatiaľ svoje sľuby plní,“ povedal pre Pravdu Nikos Chrysoloras, ekonomický novinár z gréckych novín Kathimerini, aktuálne EÚ korešpondent v Bruseli.
Mnoho ekonómov je skeptických, že sa vďaka už v poradí tretej finančnej pomoci od tzv. trojky (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia, pozn. red.) podarí dostať Grécko opäť na nohy. Pravda je, že aktuálne dáta hovoria o tom, že situácia v krajine sa mení k lepšiemu po tom, čo Atény dosiahli so svojimi veriteľmi novú dohodu o úvere. Tsipras predpokladá, že by sa mu mohlo podariť dostať konečne krajinu z dlhodobej finančnej a hospodárskej krízy do konca jeho nového funkčného obdobia v roku 2019.
Vrátia sa aj mladí?
Atény zaviedli kontrolu kapitálu a prikázali dočasné zatvorenie bánk koncom júna tohto roka po tom, čo Európska centrálna banka odmietla zvýšiť núdzové poskytovanie financií gréckym bankám, keď sa rokovania medzi Gréckom a jeho veriteľmi o núdzových úveroch dostali do slepej uličky. Grécke banky od januára stratili viac ako 40 miliárd eur vkladov a od vypuknutia krízy plnú polovicu, teda asi 120 miliárd eur. Neskôr sa však uzavrela dohoda o novom programe núdzových pôžičiek do sumy 86 miliárd eur a grécke banky znova otvorili, ale s obmedzeným rozsahom aktivít. Pre finančnú a politickú nestabilitu však najmä Gréci vo veku od 25 do 34 rokov húfnejšie opúšťali krajinu. Tamojšia vláda vtedy nariadila zatvoriť grécke banky a doteraz stále platí obmedzený výber hotovosti z bankomatov na 420 eur týždenne. Zároveň sa nezamestnanosť mladých pohybuje na astronomickej úrovni približne 53 percent. Celkovo je nezamestnaných takmer 27 percent Grékov.
„Nedostať sa k svojim úsporám a ešte nemať prácu je najmä pre mladých nepredstaviteľná a bezvýchodisková situácia. Nemajú ešte záväzky, sú flexibilnejší ako ich rodičia, tak prečo by mali takto fungovať?“ hovorí Chrysoloras. Ako dodáva, situácia sa môže v najbližšom čase meniť, keďže krajina sa už pomaly stáva dôveryhodnejším európskym partnerom a kapitálové kontroly sa naďalej zmierňujú.
Aj Európska centrálna banka už reagovala na postupnú normalizáciu podmienok na gréckom bankovom trhu. Začiatkom septembra znížila strop núdzového financovania pre grécke banky, známy ako ELA, z pôvodnej úrovne 89,7 miliardy eur na 89,1 miliardy eur. Je to už druhá redukcia v priebehu pár týždňov. Predtým ECB v auguste zredukovala objem núdzových úverov pre grécke banky o 700 miliónov eur.
Prvé kontroly a rekapitalizácia bánk
O pár dní pricestujú veritelia do Grécka, aby zistili, či sa gréckej vláde darí napĺňať reformné plány výmenou za tretí balík pomoci. Gréci ešte v auguste tohto roka dostali prvú časť z trojročného záchranného programu vo výške 13 miliárd eur. Len čo im prišli peniaze na účet, poslali na splatenie svojho dlhu 3,4 miliardy eur Európskej centrálnej banke. Ďalšie tri miliardy by za plnenie reforiem mali Atény dostať do konca októbra a zvyšných 10 miliárd z prvého balíka pomoci pôjde do bánk. Využijú sa na stabilizáciu gréckeho bankového sektora, ktorý výrazne utrpel zavedením kapitálových kontrol v krajine.
„Na stabilizáciu finančného systému krajine je nutná rekapitalizácia bánk, ktorá by mala prebehnúť koncom roka po ukončení záťažových testov. Stabilný finančný systém a obnova jeho dôvery umožnia odstránenie kapitálových kontrol, čo vytvorí priestor na obnovu ekonomického rastu krajiny,“ konštatuje analytik J&T Banky Stanislav Pánis. EÚ predpokladá, že bankový sektor v krajine bude potrebovať od 10 do 25 miliárd eur. Presnú sumu ukážu práve spomínané záťažové testy bánk a hodnotenie kvality aktív.
Peniaze na rekapitalizáciu bánk by mali ísť aj z privatizácie. Krajina má privatizovať prístavy, regionálne letiská a prevádzkovateľa energetickej siete. Grécka vláda však nedávno informovala, že nesplní tohtoročný cieľ v oblasti príjmov získaných z privatizácie. Z podmienok tretieho záchranného programu pre Grécko vyplýva, že krajina by v tomto roku mala získať z privatizácie 1,4 miliardy eur. Šéf gréckeho privatizačného fondu Stergios Pitsiorlas to však označil za neuskutočniteľné.
Bez externej pomoci by to nešlo
Ekonómovia upozorňujú, že bez ďalšieho finančného balíka pomoci by sa problémy Grécka ešte viac prehĺbili, a to nielen v tamojších podnikoch, ktoré od začiatku roka skracujú zamestnancom pracovný čas, posielajú ich na nútené dovolenky a prepúšťajú. Ohrozená by bola aj zdravotná starostlivosť v krajine, keďže Grékom dochádzajú lieky. Za ich nedostatok v dodávateľskom reťazci môžu obavy zahraničných dodávateľov, ktorým sa nechcelo predávať do finančne nestabilného Grécka. Farmaceutickým firmám dlhujú grécke nemocnice a štátna zdravotná poisťovňa viac ako 1,1 miliardy eur, pričom im nezaplatili od decembra minulého roka.
Od úverovej pomoci od tzv. trojky veriteľov je Grécko závislé od roku 2010. Odvtedy krajine trojka poslala 240 miliárd eur, z toho Grécko zatiaľ splatilo len 8,4 miliardy eur. Najväčším veriteľom sú krajiny eurozóny, ktoré Grécku postupne za posledných päť rokov poskytli takmer 195 miliárd eur. Slovensko prispelo Aténam vo forme záruk viac ako 1,5 miliardy eur.