Z týchto zdrojov ide takmer 400 miliónov eur na nižší deficit, a teda aj dlh, a rovnaká suma na dva sociálne balíčky vlády, v ktorých dominujú vlaky zadarmo, nižšie odvody a rast platov, ale aj nižšia DPH na potraviny, pomoc pre zaostalejšie regióny, dotácie na zatepľovanie, lacnejšie lieky či vratky za plyn. Takmer 150 miliónov bude stáť 4–percentný rast platov vo verejnej správe.
To, že vláda má k dispozícii toľko zdrojov, je výsledkom viacerých okolností. Viac ako pol miliardy eur na budúci rok natečie do rozpočtu vďaka tomu, že sa končí čerpanie starých eurofondov a klesne dotácia pre Sociálnu poisťovňu, ktorej po vystúpení ľudí z II. piliera rastú príjmy.
Pomáha tiež lepší výber daní, medziročne o 320 miliónov eur, lacnejšie financovanie štátneho dlhu a tiež vyše 3–percentný rast ekonomiky, ktorý dvíha platy. Ľudia viac míňajú a to ťahá domácu spotrebu.
Na druhej strane pri budúcoročnom štarte míňania nových eurofondov, ktoré treba najprv naštartovať, výrazne klesnú európske zdroje. Štátu bude na ďalší rok chýbať na rekonštrukciu škôl, nemocníc, opravu ciest a chodníkov či ochranu životného prostredia viac ako 1,4 miliardy eur z eurofondov oproti sume, ktorú má k dispozícii v tomto roku.
Rezort financií trvá na tom, že priestor na rozvoj vytvorila vláda. „Sociálne balíčky sú financované, tak ako bolo už niekoľkokrát uvedené, z efektívnejšieho a lepšieho výberu daní, úspešného boja proti daňovým únikom a dobrým výsledkom hospodárenia,“ povedala Alexandra Gogová z rezortu financií.
Problémom pri eurofondoch je fakt, že slovenské hospodárstvo v poslednom období ťahali práve investície spojené s lepším čerpaním európskych peňazí, najmä do infraštruktúry. „Prípadné obmedzenie výšky fondov v nasledujúcom období bude nepríjemným prekvapením,“ tvrdí ekonóm Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Radovan Ďurana.
Zdrojov z EÚ by na druhej strane malo byť v roku 2016 stále viac ako v roku 2014 či 2013. Ďalšia výstavba infraštruktúry by nemala byť v dôsledku končiaceho sa programovacieho obdobia pri eurofondoch ohrozená.
„Diaľnice a cesty budú pokračovať veľmi pravdepodobne výstavbou ďalších troch úsekov na budúci rok, samozrejme, ak sa ich podarí úspešne vytendrovať, respektíve uzavrieť už bežiace súťaže. Okrem toho by sa mohol začať stavať obchvat Bratislavy, pravdepodobne formou PPP. Takže výstavba ako taká pravdepodobne ohrozená nebude, ale tým, že nábeh nového programovacieho obdobia je vždy postupný a pomalší, tak čerpanie bude pravdepodobne sprvu slabšie,“ vysvetľuje analytik ČSOB banky Marek Gábriš.
Investície z eurofondov cítia ľudia často nepriamo, napríklad cez kvalitnejšie cesty, zateplené verejné objekty či novú kanalizáciu.
„Životná úroveň závisí predovšetkým od rastu reálnych platov. Tie by mali pokračovať v raste aj v budúcom roku pri pretrvávaní nízkej inflácie a tlaku na nominálne mzdy pri zlepšovaní sa pracovného trhu. Zároveň bola dohodnutá valorizácia platov vo verejnom sektore, čo bude znamenať, že platy v ňom porastú opäť rýchlejšie ako v súkromnom,“ dopĺňa analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Čo sa podporí nad rámec každoročných výdavkov
–390 mil. eur – pokles deficitu verejných financií z plánovaných 2,49 % HDP na rok 2015 na 1,93 % HDP na rok 2016
–400 mil. eur – dva sociálne balíčky vlády (prvý balík je od roku 2014 – vlaky zadarmo a vyššie zľavy, súbeh dávky a platu, pokles zdravotných odvodov, daňové úľavy na prax študentov, podpora startupov atď. – a druhý od roku 2015 – pokles DPH na potraviny, pomoc pre zaostalejšie regióny, dotácie na zatepľovanie, lacnejšie lieky či vratky za plyn)
–148 mil. eur – rast platov pre 352–tisíc verejných zamestnancov o 4 %
–76 mil. eur – rezerva na významné investície, s ktorou sa počíta na podporu príchodu automobilky Jaguar Land Rover
Z čoho sa to najmä zaplatí
+281 mil. eur – úspory na spolufinancovaní, v roku 2016 nebudú staré eurofondy a medziročne klesnú európske zdroje v krajine asi o 1,4 mld. eur
+271 mil. eur – nižšia dotácia pre Sociálnu poisťovňu najmä preto, že 158–tisíc ľudí vlani vystúpilo z II. piliera a tiež rastie zamestnanosť a výber odvodov
+102 mil. eur – nižšie náklady na obsluhu štátneho dlhu, keďže úroky na úvery v Európe klesajú
+320 mil. eur – medziročne vyššie daňové príjmy v štátnom rozpočte vďaka zlepšeniu výberu daní aj zvýšeniu daňového zaťaženia z minulosti
Eurofondov v krajine výrazne ubudne
V súčasnosti Slovensko ešte stále čerpá dotácie na projekty zo starého programového obdobia 2007 – 2013. Umožňuje mu to dvojročná výnimka od Európskej komisie. Slovensku sa podarilo do konca roka 2013, keď sa malo skončiť sedemročné programové obdobie, vyčerpať len polovicu z 11 miliárd eur, ktoré nám poskytla únia. Vláde sa však podarilo vydobyť výnimku na dočerpanie zvyšných peňazí do konca roka 2015.
„Podľa skúseností z minulého programového obdobia 2004 – 2006, najvyššia akcelerácia čerpania prostriedkov nastala práve v poslednom roku oprávnenosti výdavkov a bolo dosiahnuté 100-percentné čerpanie u väčšiny programov. Opatrenia na zabezpečenie dočerpania disponibilných prostriedkov pre jednotlivé operačné programy sú pravidelne monitorované z úrovne vlády SR,“ odkázalo tlačové oddelenie rezortu financií.
Ešte v apríli minulého roka pritom našli európski kontrolóri pochybenia v čerpaní eurofondov na Slovensku, ktoré domáci audit ministerstva financií prehliadol. Komisia žiadala o opakované kontroly a audity. Platby z eurofodov boli pozastavené, zablokovaných bolo deväť operačných programov. Medzi najčastejšie nedostatky mali patriť pochybenia pri verejnom obstarávaní, pri výbere projektov, respektíve pri kontrole výdavkov. „Pre väčšinu operačných programov Európska komisia uvoľnila platby až v októbri 2014, v období, keď komisia nemala v rozpočte dostatok prostriedkov. Tento problém sa vyriešil až navýšením rozpočtu komisie na rok 2014 v druhej polovici decembra, a preto časť úhrad, na ktoré malo Slovensko nárok, prišlo až v posledných dňoch roka 2014, resp. v januári 2015,“ argumentuje rezort financií.
Rezerva pre Jaguar
Slovenská ekonomika v druhom štvrťroku tohto roka výrazne profitovala z rýchlejšieho čerpania eurofondov, čo výrazne naštartovalo investície v krajine. „V budúcom roku príde k medziročnému spomaleniu investičnej aktivity pod tiažou poklesu verejných investícií, ktoré nedokáže úplne vykompenzovať ani rýchlejší rast súkromných investícií. Napriek tomu by však celkový ekonomický rast by mohol byť oproti tomuto roku rýchlejší, keď pomalšie tempo rastu investícií by malo byť nahradené vyššou dynamikou rastu spotreby domácností, ako aj pozitívnym príspevkom zahraničného obchodu,“ hovorí Pánis.
Rezort financií si v najnovšom návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok stanovil, že pri 3,1-percentnom raste by mal zároveň klesať deficit verejných financií na 1,93 percenta hrubého domáceho produktu. V porovnaní s návrhom rozpočtu z leta tohto roka však svoj optimizmus okresal, pretože vtedy plánoval budúcoročný rozpočet na úrovni 1,21 percenta HDP. Na tento rok sa pritom v návrhu rozpočtu zverejnenom v pondelok počíta so schodkom 2,74 percenta oproti pôvodným plánom, ktorý predpokladal deficit na úrovni 2,49 percenta.
V absolútnej sume by mal schodok hospodárenia verejnej správy dosiahnuť na budúci rok 1,6 miliardy eur. Príjmy sa očakávajú na úrovni 30,4 miliardy eur a výdavky 31,9 miliardy eur. Rozpočet predpokladá zníženie verejného dlhu na 52,1 percenta HDP. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má na budúci rok dosiahnuť takmer dve miliardy eur, pri príjmoch 14 miliárd eur a výdavkoch 16 miliárd eur.
Slovenskej ekonomike by v budúcom roku mohol pomôcť príchod britskej automobilky Jaguar Land Rover. Do roku 2021 by podľa NBS mohlo len v súvislosti s Jaguarom pribudnúť ďalších 17,4-tisíca pracovných miest, pričom by sa mala zvýšiť aj kúpyschopnosť Slovákov. Navyše výroba áut na seba viaže dodávateľov autopríslušenstva a násobí dopyt v samotnom automobilovom priemysle. Aj pre investíciu, ako je Jaguar, je v rozpočte na rok 2016 v rezerve 76 mil. eur.