Spolu 177 miliónov eur vyjde pokles odvodov pre ľudí s nízkymi a so strednými mzdami, ktorí už od úvodu tohto roka majú vďaka tomu vyššie čisté mzdy. Okrem toho dáva štát 148 miliónov eur na 4–percentný rast platov pre 352–tisíc zamestnancov štátu a v parlamente sa ešte rokuje o 55 miliónoch eur na rast platov pre zdravotné sestry.
Oproti tomu na ilustráciu, pokles DPH na vybrané potraviny vyjde na 76 miliónov, pripravované vratky za plyn na 48 miliónov, dotácie na zatepľovanie na 30 miliónov eur a zavedenie minimálneho dôchodku na budúci rok na 33 miliónov eur. Na nové dotácie na štart podnikateľov, ktorí v zaostalejších regiónoch vytvoria aspoň 10 pracovných miest, pôjde 10 miliónov eur, čím by sa mala podporiť práca pre vyše 1 000 ľudí.
Na rozšírenie škôlok ide päť miliónov eur a podobnú sumu získa navyše slovenský šport. Prvých päť miliónov eur pôjde na štart výstavby Národného futbalového štadióna na mieste bývalého štadióna Slovana Bratislava. V rozpočte je rezerva 20 miliónov eur na migračnú krízu. Druhou najväčšou prioritou rozpočtu je znižovanie dlhu, keďže na nižší deficit ide 390 miliónov eur. Nie každý to považuje za rozumné.
Analytik J&T Banky Stanislav Pánis radí radšej viac štátnych investícií. „Je nezmyslom konsolidovať, keď peniaze ležia, zadarmo alebo takmer zadarmo, na ulici dlhopisového trhu‘,“ tvrdí Pánis.
Okrem lacných úverov sa môžu verejné výdavky zvyšovať aj vďaka ďalším okolnostiam. Viac ako pol miliardy eur na budúci rok natečie do rozpočtu, keďže sa končí čerpanie starých eurofondov a tiež klesne dotácia pre Sociálnu poisťovňu, ktorej po vystúpení ľudí z II. piliera rastú príjmy.
O zhruba 320 miliónov v roku 2016 vzrastie aj výber daní. „Konsolidácia verejných financií je chvályhodným krokom. Avšak v súčasnosti pri možnosti požičiavať si za rekordne nízke sadzby, keď nie sme pod tlakom trhov a neexistujú pochybnosti o udržateľnosť dlhového bremena, nemá veľký zmysel ponáhľať sa s uťahovaním fiškálnych opaskov. Práve naopak, štát by mal využiť lacné refi nancovanie na pritlačenie rastového plynu cez veľké infraštruktúrne projekty bez ohľadu na legislatívu o dlhovej brzde či záväzky voči Bruselu,“ vysvetľuje však Pánis.
V rozpočte je aj Národný futbalový štadión
Z väčších projektov štát vyčlenil 76 miliónov eur na veľké investície, napríklad očakávaný príchod Jaguaru Land Rover do Nitry. Začať stavať sa má aj Národný futbalový štadión v Bratislave, na ktorý štát počíta v rokoch 2016 až 2018 spolu so sumou 15,2 milióna eur.
Premiér Robert Fico v máji oznámil, že štát výstavbu preberá po tom, čo od nej podnikateľ Ivan Kmotrík odstúpil. Sumu pre štadión v tom čase Fico vyčíslil na 27 miliónov eur. Projekt podnikateľa Kmotríka počítal so 72 miliónmi eur. Či bude štadión menší, alebo sa uberie z biznis priestorov, nie je jasné.
Na šport okrem toho vláda na rok 2016 pridala 4,6 milióna eur a celkovo naň pôjde 57 miliónov eur. Tie sa v zmysle nového zákona o športe majú prerozdeľovať spravodlivejšie podľa výsledkov či sledovanosti jednotlivých športov. Počíta sa aj s daňovým zvýhodnením sponzorov v športe, 10–percentnou DPH na vstupenky na športové podujatia či na používanie športových zariadení.
„Financovanie športu by malo byť v prvom rade záležitosťou súkromného sektora, ktorý v tom dokáže byť omnoho efektívnejší. Navyše je férovejšie, aby za šport platil ten, kto ho hráva,“ myslí si Pánis.
„Šport je predovšetkým lokálna záležitosť. Najväčšie zväzy sú turistický a futbalový, desaťtisíce členov sú na dedinách a v mestách. Tie najlepšie vedia, kde chýbajú zdroje,“ doplnil ekonóm Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Radovan Ďurana.
Na druhej strane, nové národné štadióny sú verejnou investíciou aj v zahraničí a iné krajiny zároveň prerozdeľujú vybrané dane od všetkých ľudí aj na šport, ktorý má pozitívne efekty napríklad aj v podobe nižších výdavkov na zdravotníctvo.
Z vyšších platov má byť vyššia spotreba
V prípade rastu platov či vratiek za plyn vidí Pánis negatíva aj pozitíva. „Zvýšenie platov je politické rozhodnutie. Malo by byť sprevádzané zvyšovaním produktivity, čo je vo verejnej správe ťažko merateľné. Respektíve by bolo ospravedlniteľné, ak by prišlo k racionalizácii a redukcii počtu pracovných miest. Takto schválené zvýšenie je záťažou pre štátny rozpočet, hoci si to Slovensko môže dovoliť. Vyššie platy by sa však mali prejaviť do vyššej spotreby, čo podporí ekonomický rast,“ komentuje Pánis.
„V prípade vratiek za plyn ide o silne populistický krok, ktorý však štátnemu rozpočtu príliš neuškodí. Vratky by sa mali jednorazovo prejaviť vo vyššej spotrebe domácností. Nič viac, nič menej,“ povedal Pánis.
Vláda vratky zdôvodnila lepším hospodárením štátneho SPP, ktorý šetrí, ale zároveň profituje najmä z dividend od dcérskej spoločnosti tranzitujúcej plyn.
Na škôlky pôjde 5 miliónov
Okresy s nezamestnanosťou nad 18 percent sa tešia na zdvojnásobenie dotácií na nájomné byty na 40 miliónov eur. Práve v týchto okresoch bude podpora vyššia. Suma 10 miliónov eur pôjde na dotácie na podnikanie v daných okresoch. Ak podnikateľ investuje 200–tisíc a vytvorí 10 pracovných miest, štát mu polovicu investície uhradí.
„Nejde o zlý nápad, no väčší efekt by sa dosiahol cez všeobecné zlepšovanie podnikateľského prostredia formou znižovania daňovo–odvodového zaťaženia, liberalizáciou trhu práce, menej štátnych regulácií zásahov a debyrokratizácie vrátane zefektívnenia činnosti štátnych úradov,“ hovorí Pánis.
Na rozšírenie kapacít škôlok má ísť asi päť miliónov eur. „Dlhodobo je to pozitívne. Kapacita bola už nejaký čas poddimenzovaná a mladé rodiny, najmä v mestách a v prípade, že sa presťahovali za prácou, mali obmedzené možnosti riešiť túto otázku bez využitia súkromných kapacít, aj za cenu vyšších nákladov pre rodinu. V stredno– až dlhodobom horizonte to pomôže rodinám, i keď problémy so starnutím obyvateľstva to pravdepodobne nevyrieši,“ hovorí analytik ČSOB banky Marek Gábriš.
Efekt nižšej DPH môže „vyprchať“
Na nižšiu DPH na vybrané potraviny v hodnote 76 miliónov eur majú ekonómovia rôzne názory. Obávajú sa toho, že efekt lacnejších potravín po čase „vyprchá“, keďže obchodníci si to aj napriek sľubom, že ceny nezvýšia, pripíšu k svojim lepším maržiam. Minulosť totiž ukázala, že keď sa v roku 2008 znížila DPH na knihy na 10 percent, obchodníci si to započítali do svojich marží a ľudia tak zlacňovanie v obchodoch takmer vôbec nepocítili.
„Je to jedno z najrozumnejších opatrení vlády. No ešte lepšie by bolo, ak by bola znížená DPH na všetky potraviny. Nižšie dane znamenajú menej prerozdeľovania a viac peňazí domácnostiam – teda súkromnému sektoru, čo je vždy dobrou správou pre ekonomický rast,“ tvrdí Pánis.
„Teoreticky sa ušetrená suma v peňaženke občanov môže prejaviť na ich vyšších úsporách alebo vo vyššej spotrebe. Prikláňam sa skôr k druhej možnosti, ak sa bude pozitívne vyvíjať ekonomika a spotrebiteľská dôvera bude naďalej silná. Miera úspor je totiž už teraz pomerne vysoká,“ poznamenal Gábriš.
Rozpočet počíta napríklad aj s 19 miliónmi na licencie pre Microsoft, tento rok sa výdavky pre Microsoft neuskutočnili. „Licencie sa kupujú pravidelne, nejde o nový výdavok. Ak by štát efektívnejšie spravoval IT infraštruktúru, mohol by získať licencie Microsoftu alebo iných dodávateľov podstatne lacnejšie,“ tvrdí Ďurana.
Jaguar sa vyplatí
Štát v budúcoročnom rozpočte počíta aj s príchodom Jaguaru Land Rover. Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne, pripomína, že v tomto prípade sa to krajine niekoľkonásobne vráti.
„Rozšírenie automobilového priemyslu na Slovensku by malo pozitívne ovplyvniť rast ekonomiky aj vývoj na trhu práce. Investícia v celkovom objeme 1,5 miliardy eur predstavuje takmer dve percentá HDP. Výroba by sa mala spustiť v roku 2018, čo by pridalo k rastu priemyselnej výroby takmer 10 percentuálnych bodov,“ upozorňuje Muchová.
Minister financií Peter Kažimír tvrdí, že vďaka automobilke by ekonomický rast krajiny mohol v budúcom roku atakovať štvorpercentnú hranicu, kým nateraz sú predikcie hospodárskeho rastu na rok 2016 stále konzervatívne – na úrovni 3,1 percenta. „Orientačný modelový prepočet naznačuje, že dlhodobá úroveň hrubého domáceho produktu by sa mohla zvýšiť o 2,6 percenta do roku 2021,“ tvrdí zase Národná banka Slovenska.