Regióny dostanú 4-tisíc nových nájomných bytov

Foto: Robert Hüttner, Pravda

nájomné byty, bytovka, stavba V regiónoch s vysokou nezamestnanosťou štát pomôže ľuďom získať strechu nad hlavou výstavbou 4-tisíc nájomných bytov.

Nájsť z existujúcich 50-tisíc nájomných bytov jeden voľný je nemožné. Štát to chce zmeniť najmä v okresoch s mierou nezamestnanosti okolo 20 percent tak, aby tam prilákal mladé rodiny. Ide o juh stredného Slovenska a o východ.

Vlani sa rozostavalo na Slovensku 2-tisíc nájomných bytov a na budúci rok by to mohlo byť aj viac ako 4-tisíc. Na nájomné bytovky je totiž v štátnom rozpočte vyčlenených 40 miliónov eur namiesto tohtoročných 20 miliónov.

Štátny fond rozvoja bývania s 162 miliónmi eur má navyše poskytovať obciam a mestám bezúročné úvery a výstavba bytoviek tak nezvýši výdavky samospráv. Na vidieku tak môžu nájomné bytové domy dominovať spomedzi všetkých nových bytoviek.

Celoslovenský nepomer, keď len tri percentá zo všetkých bytov tvoria nájomné, sa však bude meniť ťažko. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa vlani v krajine dokončilo 15-tisíc bytov, z toho 14 300 boli súkromné byty a len 700, teda päť percent, verejné.

Vláda počíta s tým, že pri výstavbe bytov by mestá v menej rozvinutých oblastiach mohli získať dotáciu vo výške 55 až 85 percent z celkových nákladov. Zvyšnú sumu by si požičali zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) s nulovým úrokom. Bezúročné úvery sa však nebudú týkať všetkých obcí, ktoré si musia prostriedky zo ŠFRB požičiavať za menej výhodných podmienok.

„Úver zo ŠFRB je poskytovaný s úrokom 1 percento a v prípade okresov s nízkou nezamestnanosťou bude úrok 0 percent,“ približuje hovorca ŠFRB Rastislav Lackovič. ŠFRB už teraz poskytuje obciam pri nájomných bytoch úver a dotáciu, ktorá sa môže vyšplhať až do výšky 70 percent.

Získať dotáciu však nie je pre obce jednoduché, pretože jej konečná suma sa odvíja od priemernej podlahovej plochy bytov a štát má záujem financovať hlavne menšie byty s rozlohou do 60 m2.

Nájomné byty sú Achillovou pätou vo viacerých slovenských mestách, v ktorých záujem ľudí prevyšuje nedostatočnú ponuku. Napríklad v Kežmarku je celkovo 297 nájomných bytov, z ktorých je približne 10 voľných, ale nespôsobilých na bývanie a vyžadujú si rozsiahlu rekonštrukciu. Podľa oficiálnych štatistík je na Slovensku spolu 1,9 milióna bytov, z ktorých nájomné byty tvoria len necelé 3 percentá, čiže 50-tisíc.

„Všetky prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktoré budeme mať k dispozícii, efektívne využijeme na podporu nájomného bývania,“ tvrdí Martin Kóňa, hovorca ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Nespresnil však, akým spôsobom budú financie prednostne smerovať do okresov s vysokou mierou nezamestnanosti.

Nájomný byt alebo vlastný s hypotékou?

Mestské byty predstavujú štartovacie bývanie predovšetkým pre mladé páry, ktoré na začiatok nemajú dostatok finančných prostriedkov na to, aby si kúpili svoj vlastný byt. Podľa zákona sa o nájomný byt môžu uchádzať len žiadatelia, ktorých čistý mesačný príjem nesmie byť vyšší ako 594 eur, čo predstavuje trojnásobok životného minima.

To je aktuálne na úrovni 198,09 eura. V prípade domácnosti s dvoma dospelými osobami tak ich čistý mesačný príjem nesmie prekročiť 1 008 eur a pri mladej rodine s jedným dieťaťom to môže byť najviac 1 280 eur mesačne.

Výška mesačného nájmu sa následne odvíja od úveru, o ktorý požiada obec, maximálne však 225 eur bez energií. I táto suma je však pre niektoré skupiny obyvateľstva likvidačná a mestá sa stretávajú s neplatičmi.

„Medzi žiadateľmi sa vždy nájdu aj menej solventní občania, ktorí majú problém s bytovou otázkou a nájomný byt si nemôžu dovoliť, pretože nemajú dostatok peňazí,“ hovorí Helena Ungradyová z Mestského úradu vo Vranove nad Topľou. Kto má stálu prácu a chce zostať dlhodobo v regióne, je pre neho teraz výhodnejšie bývanie na hypotéku. Na ilustráciu, splátka hypotéky na 30 rokov vo výške 50-tisíc eur vyjde pri dostupnom úroku 2,7 percenta na 200 eur mesačne.

Odkúpiť byt možno až po 30 rokoch

Ako nevýhodu sociálnych bytov vnímajú občania ich nájomný charakter. Do osobného vlastníctva ich môžu totiž odkúpiť od obce až po 30 rokoch a nie každému sa chce tak dlho čakať.

Pre mnohých ľudí sú však mestské byty stále jednou z možností, ako dočasne vyriešiť otázku bývania. Len v Lučenci postavili v minulom roku 36 bytov v jednej bytovke za viac ako 1,5 milióna eur. Vo Vranove nad Topľou je zase k dispozícii zhruba 545 bytov a mesto plánuje už čoskoro odovzdať dve nové bytovky s ďalšími 44 bytmi.

Kým v roku 2013 evidoval ŠFRB zo strany obcí 80 žiadostí na výstavbu nových bytov, ich počet vzrástol v minulom roku na 202. K tomuto číslu treba ešte pripočítať 10 žiadostí od súkromných developerov, ktorí, podobne ako obce, môžu od minulého roka tiež získať úver zo ŠFRB.

Podpora nájomného bývania je jedným z opatrení, ktorými sa vláda snaží znížiť nezamestnanosť v menej rozvinutých regiónoch na strednom a východnom Slovensku, ako sú Rimavská Sobota, Revúca, Kežmarok, Rožňava, Sobrance, Poltár, Sabinov, Vranov nad Topľou, Trebišov, Veľký Krtíš a Gelnica.

Ďalším z nich má byť štátny príspevok pre investorov, ktorí sa rozhodnú podnikať v tzv. hladových dolinách. Pri investíciách začínajúcich sa od sumy 100-tisíc eur chce štát podnikateľom uhradiť 45 až 55 percent z celkových nákladov, ak vytvoria aspoň 10 nových pracovných miest. Na nové dotácie na štart podnikateľov pôjde na budúci rok 10 miliónov eur, čím by sa mala podporiť práca pre vyše 1 000 ľudí.

Vyššie dotácie na lyžiarske výcviky

V prípade, že veľkí investori umiestnia v regióne svojich subdodávateľov, vzniknú tak ďalšie pracovné pozície. Ak takáto firma navyše zamestná človeka, ktorý je najmenej pol roka nezamestnaný, bude zamestnávateľ z vymeriavacieho základu zamestnanca platiť iba úrazové a garančné poistenie. Teraz je hranica na automatické odvodové úľavy až pri ročnej nezamestnanosti.

Vláda je priaznivejšie naklonená aj farmárom, ktorým chce v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou zvýhodniť prenájom pôdy zo Slovenského pozemkového fondu. Takzvané hladové doliny majú byť zvýhodňované aj pri žiadostiach o príspevky z eurofondov a prednostne im budú vyplácané aj peniaze na financovanie rozbehnutých projektov.

Regióny podporí štát aj vyšším príspevkom pre deti. Podľa zámerov vlády by štát mal dať škole 100 eur na každého žiaka 5. ročníka na školu v prírode a na každého žiaka 7. ročníka 150 eur na lyžiarsky výcvik. Strednej škole dá štát 150 eur na žiaka na lyžiarsky výcvik. Ak pôjde o rekreačné zariadenia v okrese s vysokou nezamestnanosťou, príspevky vzrastú o 50 eur.