Akú šancu dávate možnosti, že Británia vystúpi z EÚ?
Od referenda je ešte relatívne ďaleko, pričom presný termín nie je stanovený. Zároveň predpokladám, že prieskumy by sa mohli meniť podľa ďalšieho vývoja utečeneckej krízy, postoja odborov či podľa toho, čo dokáže súčasný premiér David Cameron vyrokovať ohľadne podmienky členstva. V súčasnosti sa skôr prikláňam k scenáru, že Londýn zostane súčasťou EÚ. A to aj vzhľadom na to, že podporovatelia tohto scenára spustia „kampaň strachu“ – teda čo všetko zlé by sa mohlo stať, ak Briti vystúpia a aké výrazné negatívne dôsledky to bude mať na ekonomický rast, nezamestnanosť, investície či postavenie Londýna ako finančného centra. Môže to mať silný efekt. Väčšina finančného trhu zatiaľ počíta so základným scenárom, že Briti zostanú v EÚ. Zároveň kompromis, viac právomocí pre britskú vládu a vybojovanie nejakých výnimiek, by mohol byť pre obe strany, zvyšok EÚ aj Britániu, ekonomicky výhodnejším riešením ako jej odchod.
Až pätina poslancov z Konzervatívnej strany britského premiéra Camerona by v očakávanom referende pravdepodobne hlasovala za odchod krajiny z Európskej únie. Informovala o tom mimovládna organizácia Open Europe. Podľa agentúry Reuters to naznačuje rozsah rozkolu v Konzervatívnej strane. Čo to znamená pre ďalší vývoj v Konzervatívnej strane?
Ukazuje to, že aj samotní konzervatívni voliči sú rozpoltení, čo môže v budúcnosti strane spôsobiť problémy, oslabiť ju a jej vplyv. Nech sa totiž referendum skončí akokoľvek, časť voličov bude nespokojná a môže sa permanentne obrátiť strane chrbtom. Tomu by sa dalo zabrániť dosiahnutím širokého konsenzu v strane a následne preň získať silnú podporu. Môže to byť však ťažké až nereálne vzhľadom na to, že konzervatívci sú v európskych otázkach rozpoltení už vyše 40 rokov.
Aký to bude mať prípadne vplyv na termín zorganizovania referenda?
Termín bude v prvom rade závisieť od toho ako dlho budú trvať renegociácie Londýna vzhľadom na členstvo v EÚ a čo si Briti v nich dokážu vybojovať. Ak pôjde všetko hladko, referendum by mohlo byť naozaj už na jeseň budúceho roka.
Pravda je, že nie vždy sa hlasuje o otázke, ktorá je na papieri, a náhodou sa môže zrodiť neželaný výsledok. Nie je tu také riziko aj v prípade britského referenda?
Z istého uhla pohľadu sa zdá, že David Cameron používa referendum o vystúpení ako páku na vyjednanie si lepších podmienok členstva. Referendum však nie je právne záväzné. V každom prípade by referendové NIE Európe mohlo znamenať veľké zemetrasenie na politickej scéne a dilemu, ako sa k výsledku vlastne postaviť.
Európsky jednotný trh s 500 miliónmi zákazníkov sa ťažko opúšťa. Ako by sa vlastne potom nastavili pravidlá, aj čo sa napríklad týka bánk?
Existuje veľa analýz prípadného odchodu Británie z EÚ. Veľmi málo ľudí si to dokáže v súčasnosti reálne predstaviť. Navyše nie je jasné, aké by bolo následne postavenie Británie a aké obchodné dohody a postavenie mimo EÚ by sa jej podarilo vyrokovať. Ak by bola v pozícii Nórska alebo Švajčiarska, to znamená, že bez členstva, ale ako súčasť spoločného trhu, mohol by to byť pre krajinu za istých predpokladov „zlatý scenár“, pričom v tomto prípade by ani Londýn nemusel stratiť postavenie silného finančného centra. Zatiaľ však ide vo väčšine prípadov o hypotézy a v hre je príliš veľa neznámych premenných.
Británia by si takisto chcela zachovať výhody jednotného vnútorného trhu, takže by bola buď v Európskom združení voľného obchodu, alebo v Európskom hospodárskom priestore. To však znamená podriadenie sa väčšine európskych pravidiel bez možnosti do toho hovoriť. Čo teda odchodom Briti získajú?
Nutnosť dodržiavať pravidlá bez možnosti ich ovplyvňovania sú obavy veľkej časti podnikateľského sektora, ktorá preto preferuje zotrvanie. Približne 6 z 10 podnikov dlhodobo podľa prieskumu Britskej obchodnej komory tvrdí, že pozitívom by bolo zostať členom EÚ pri vybojovaní si viac právomocí. Len necelá tretina tvrdí, že vystúpenie a dohoda o voľnom obchode by boli pozitívne. Vystúpenie bez možnosti voľného vstupu na európskych trh vidí ako pozitívne len niečo vyše 10 percent. Podporovatelia Brexitu tvrdia, že v prípade vystúpenia sa oslobodia z okov Bruselu. Menej regulácií zlepší konkurencieschopnosť a prinesie rýchlejší ekonomický rast, čo plne vykompenzuje negatíva v podobe neschopnosti ovplyvňovať legislatívu a regulácie, či dokonca prípadnú stratu bezbariérového prístupu na spoločný európsky trh.
Plusom by podľa tejto skupiny bol aj fakt, že ostrovná ekonomika by nemusela prispievať do spoločného rozpočtu a tieto peniaze by mohla použiť lepšie a efektívnejšie podľa vlastného uváženia alebo by mohla vďaka tomu znížiť dane, čo znamená viac peňazí pre súkromný sektor. Naopak, zástancovia zotrvania argumentujú, že vystúpenie z EÚ bude znamenať výrazné hospodárske škody, stratu veľa pracovných miest pre odchody mnohých firiem z krajiny, menšiu atraktivitu pre zahraničné investície a zhoršenie globálneho politického statusu Veľkej Británie.