Desať rokov odkladaný zákon prešiel najprv vládou a koncom minulého týždňa aj parlamentom, a to aj napriek protestom zamestnávateľských a podnikateľských združení. Z 123 prítomných poslancov zahlasovalo za zákon 121, dvaja sa zdržali. Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb podporili poslanci naprieč celým politickým spektrom.
Slovensko zavádza prísnejšie trestanie nepoctivých podnikateľov ako posledná krajina v rámci OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj).
„Slovensko v medzinárodnom porovnaní najviac zaostávalo tým, že u vás neexistuje trestnoprávna zodpovednosť konateľov spoločností. Takáto zodpovednosť konateľov je v krajinách ako Nemecko a Rakúsko samozrejmosťou. Dlhodobo som odporúčal slovenskej vláde, aby z dôvodov všeobecnej prevencie zvážila zavedenie priamej zodpovednosti konateľov za daňové podvody. Už samotná skutočnosť, že konateľ by mohol byť vzatý na zodpovednosť za daňový podvod, by viedla k väčšej presnosti a čestnosti pri podávaní daňových priznaní,“ povedal pre Pravdu Wilfried Serles, odborník v oblasti daňového poradenstva zo spoločnosti IB Grant Thornton.
Za podvod aj za mreže
Od nového roka bude platiť, že ak sa podnikateľovi preukáže neodvádzanie alebo krátenie dane, súd môže nariadiť za určitých okolností až zrušenie firmy. Nepoctivému podnikateľovi bude môcť takisto vymerať peňažnú pokutu od 1,5 tisíca až do 1,6 milióna eur alebo firme zakázať až na 10 rokov čerpať eurofondy. Za mreže by mohol za daňové podvody poslať aj samotného majiteľa firmy, a to až na 12 rokov.
Ak by súd rozhodol, že firmu zruší a zároveň by konateľovi ako fyzickej osobe uložil trest zákazu činnosti, takýto majiteľ či konateľ by už nemohol v budúcnosti podnikať v rovnakej oblasti, za akú mu bol právoplatne uložený trest zrušenia firmy. Súdy by však mali v tomto prípade pri uložení trestu prihliadať na poľahčujúce okolnosti. Napríklad na to, aký by malo dosah samotné zrušenie firmy na zamestnanosť v regióne. Navyše, už počas predsúdneho konania nebude môcť podnikateľ nakladať so svojím majetkom, teda dávať napríklad návrhy na zmenu konateľa firmy alebo ju dať do likvidácie. Zákon však nebude fungovať spätne, inými slovami, nebude sa vzťahovať na prípady, ktoré sa stali predtým, ako vstúpi do platnosti.
„Zatiaľ čo súčasná úprava ochranných opatrení, ktoré možno uložiť právnickej osobe, sa odvíja od zodpovednosti fyzickej osoby, nová právna úprava zavádza priamu trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb, teda jej aplikácia bude jednoduchšia a účinnejšia,“ zhodnotil Radovan Pala, advokát a partner spoločnosti TaylorWessing.
V novom zákone sú takisto definované trestné činy prijímania úplatku, podplácania a nepriamej korupcie. Ďalej ide o trestný čin podielnictva, legalizácie príjmu z trestnej činnosti, neoprávnené zamestnávanie, falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov či výroba a držba falšovateľského náčinia. Právnické osoby bude možné stíhať aj za nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami a založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny.
Ďalšia skupina trestných činov sa týka životného prostredia. Ide o trestný čin ohrozenia a poškodenia životného prostredia či neoprávnené nakladanie s odpadmi. Právnické osoby sa budú dať trestne stíhať aj za trestné činy úžery, poškodzovanie spotrebiteľa a nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi. Vyplýva to zo schváleného pozmeňujúceho návrhu predsedu ústavnoprávneho výboru Róberta Madeja (Smer).
Zákon a prax
Ako efektívny je zákon v praxi, zhodnotí OECD po roku a pol od jeho platnosti. Všetko pritom stojí a padá na rozhodnutiach samotných súdov. Účinnosť zákona sa podľa odborníkov prejaví neskôr, ako sú plánované kontroly zo strany OECD.
„Myslím, že zákon by sa v praxi mohol naplno prejaviť najskôr o štyri až šesť rokov. Naše súdy a orgány činné v trestnom konaní sa s ním musia zžiť. Je dôležité, ako na tento zákon budú pripravení a ako s ním budú pracovať samotní policajti, prokurátori či sudcovia,“ povedala nedávno v rozhovore pre denník Pravda Lucia Kurilovská, poradkyňa ministra spravodlivosti a rektorka Akadémie Policajného zboru v Bratislave, ktorá stála pri zrode tohto zákona. Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že v najbližšom čase by malo dôjsť k sérii školení sudcov a prokurátorov. Nespresnilo, ako by mali vyzerať a v akom budú rozsahu.
V susednej Českej republike je podobný zákon účinný od roku 2012. Obavy zo zneužívania trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb sa nepotvrdili. V Česku je aktuálne stíhaných viac ako 100 firiem. Obžalobu vzniesli tamojšie súdy zatiaľ v 31 prípadoch. Dve tamojšie právnické osoby už boli zrušené.
Nespokojné firmy na Slovensku dlhodobo vystupujú proti takejto podobe zákona a upozorňujú, že súdy majú už aj teraz v rukách páky na to, aby zakročili proti nekalým praktikám v biznise. Už viac ako päť rokov totiž platí tzv. nepravá trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb. Na základe tohto zákona môže súd rozhodnúť o zhabaní majetku alebo peňazí. Problémom však je, že od roku 2010, keď zákon vstúpil do platnosti, súdy nevydali ani jeden takýto právoplatný rozsudok.
„Je pravda, že súčasne účinný Trestný zákon umožňuje právnickej osobe zhabať peňažnú čiastku alebo majetok. Problémom však je, že uvedené inštitúty predstavujú tzv. ochranné opatrenie, a teda nie sú trestom v pravom zmysle. K uloženiu ochranného opatrenia môže pritom súd pristúpiť len vo výnimočných prípadoch, najmä pokiaľ páchateľ nie je trestne zodpovedný napríklad z dôvodu nepríčetnosti, pričom na to, aby mohol súd siahnuť na majetok právnickej osoby, musí byť navyše preukázaná súvislosť spáchaného trestného činu touto právnickou osobou. V praxi sú však takéto prípady veľmi zriedkavé,“ vysvetlil Pala.