Ako nájsť prácu pre 150-tisíc nezamestnaných?

zväčšiť Foto: SHUTTERSTOCK

graf, vývoj nezamestnanosti Vývoj nezamestnanosti na Slovensku a očakávania.

Celková nezamestnanosť dosiahla v septembri 11,4 percenta, čo predstavovalo 307-tisíc ľudí. Ak by mala dlhodobá nezamestnanosť klesnúť na tri percentá, celkovo by Slovákov bez práce muselo byť asi o 150-tisíc menej.

„Tri percentá sú pre Slovensko optimistická hodnota, ak vezmeme do úvahy 80-percentnú nezamestnanosť Rómov a zaostávanie niektorých krajov,“ hovorí ekonóm Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Radovan Ďurana. Rómov je u nás vyše 300-tisíc.

Dôvodom vysokej dlhodobej nezamestnanosti v krajine je skutočnosť, že aj celková miera nezamestnanosti u nás je pomerne vysoká. Firmy si tak pri hľadaní vhodného zamestnanca môžu vyberať a v prípade dlhodobo nezamestnaných sa obávajú hlavne straty pracovných návykov. Dlhodobá nezamestnanosť je však spôsobovaná aj nevhodným prepojením medzi vzdelávacím systémom a trhom práce, regionálnymi rozdielmi či nedostatočnou infraštruktúrou.

Kratšie ako tri mesiace je na úrade práce evidovaný len každý šiesty nezamestnaný a menej ako sedem mesiacov strávi v evidencii nezamestnaných len necelá tretina. Na druhej strane každý šiesty nezamestnaný Slovák pobudne na úrade práce dva až štyri roky. Viac než pätina spomedzi nezamestnaných je bez práce dlhšie ako štyri roky.

Pomôžu plánované zmeny?

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR plánuje v budúcom roku spustiť pilotné rekvalifikačné projekty, ako aj aktivačné projekty, ktoré majú dlhodobo nezamestnaným vrátiť pracovné návyky. „V rámci aktivačných projektov pôjde v prvej fáze o vytváranie sociálnych podnikov zakladaných samosprávami. Tie budú nezamestnaným poskytovať poradenskú činnosť, ako aj dotácie a pôžičky na krytie časti mzdových nákladov,“ povedal štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš.

„Prvoradou úlohou štátu je nebrániť ekonomickej aktivite a tvorbe pracovných miest. Nielen znižovať odvody a nezvyšovať minimálnu mzdu, ale aj odstraňovať regulácie, ktoré na každú činnosť požadujú rôzne certifikáty potvrdenia a podobne,“ myslí si zase Ďurana.

Minister financií Peter Kažimír nedávno naznačil, že vláda zrejme pôjde v prípade riešenia dlhodobej nezamestnanosti cestou rozšírenia odpočítateľnej položky na zdravotné odvody. V prípade odvodov už od januára funguje odvodová reforma, ktorá zvýšila čisté príjmy pre 627-tisíc pracujúcich ľudí.

Predseda Odborového zväzu KOVO Emil Machyna odporúča riešiť nezamestnanosť znížením objemu nadčasov, čím by podľa neho vznikla práca pre viac ľudí. To však odmieta viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka, pretože by to podľa jeho slov ohrozilo rast ekonomiky. „Problémom veľkých zamestnávateľov nie je vysoká minimálna mzda, ale nedostatok kvalifikovaných ľudí a tiež vysoké ceny elektrickej energie a plynu,“ doplnil Machunka.

Dávky nútia pracovať

Riešiť dlhodobú nezamestnanosť na Slovensku sa vláda rozhodla aj tak, že od júla tohto roka zaviedla zmeny pre ľudí poberajúcich dávky v hmotnej núdzi. Nezávislá Rozpočtová rada však nedávno v analýze naznačila, že ochota ľudí pracovať stúpa 3-násobne viac s rastom platov ako so znižovaním dávok.

Aj základnú dávku vo výške 61,60 eura mesačne si musia ľudia odpracovať 32 hodín mesačne v rámci menších obecných služieb alebo dobrovoľníckych činností. Podľa šéfa Inštitútu zamestnanosti Michala Páleníka sa tým viac-menej reálne znížila ľuďom výška samotnej dávky, pretože pracovať namiesto sedenia doma si vyžaduje aj väčšie náklady napríklad na dopravu.

Páleník navrhuje zriadiť aj tzv. inkluzívne podniky. Išlo by o malé lokálne firmy, ktoré by realizovali objednávky menšieho rozsahu povinne zabezpečované verejným sektorom.

Kľúčový je výber daní

Prípadne ďalšie znižovanie odvodov či iné opatrenia na znižovanie dlhodobej nezamestnanosti by si mohla vláda dovoliť v prípade, že popri lepšom hospodárskom raste zlepší ešte viac výber daní, respektíve obmedzí daňové úniky. Daňová medzera pri výbere DPH je vyčíslená na 2,5 miliardy eur. Riešením je začať chytať „veľké ryby“.

Odborník v oblasti daňového poradenstva Wilfried Serles zo spoločnosti IB Grant Thornton hovorí aj o nutnosti zmien v organizácii daňovej správy. Slovenský daňový systém v minulosti totiž podľa jeho slov vždy bodoval svojou jednoduchosťou, no v posledných rokoch sa postupne komplikuje. „Daňové zmeny znižujú atraktívnosť investovania na Slovensku,“ hovorí Serles.

Dôkazom je rebríček Paying Taxes Ranking zverejnený Svetovou bankou, v ktorom Slovensko postupne klesá a momentálne sa nachádza len na 100. pozícii zo 189 krajín. Slovensku patrila ešte pred dvoma rokmi 78. priečka, dnes sú daňovo atraktívnejší naši susedia Rakúsko (72.), Poľsko (87.) a Maďarsko (88.).

„Ako potrebnú vidím profesionalizáciu úradov a vytvorenie koncepcie, ktorá zdôrazní postavenie správcu dane ako poskytovateľa služieb. Investície do vzdelávania finančných úradníkov a moderná správa dane môžu výrazne pomôcť hospodárstvu Slovenska do budúcnosti,“ povedal Serles.

Z konkrétnych reformných krokov je podľa neho potrebné výrazne znížiť počet termínov platenia dane, ako aj spustiť veľkú reformu v oblasti zdravotných a sociálnych odvodov. „Na Slovensku máte priveľa druhov platieb a inštitúcií, ktorým sa odvádzajú sociálne a zdravotné odvody.

Drobné dane, ako napríklad daň z motorových vozidiel, je potrebné buď zrušiť, alebo ich výber výrazne zjednodušiť. Kľúčové je takisto ďalej rozvinúť e-government v správe daní, ktorý je ešte len v plienkach,“ doplnil Serles.