Za rozpočet hlasovalo 80 zo 135 prítomných poslancov, 42 bolo proti, 13 sa zdržalo hlasovania.
Parlamentná diskusia o návrhu rozpočtu, ktorý predpokladá budúcoročný schodok verejnej správy 1,93 % hrubého domáceho produktu a následne postupné znižovanie deficitu až po vyrovnaný rozpočet v roku 2018, trvala dva dni a vystúpili v nej vyše dve desiatky poslancov.
Rozpočet upravili pozmeňovacie návrhy
V rámci hlasovania o rozpočte prešli aj niektoré pozmeňujúce návrhy. V rámci spoločnej správy poslanci súhlasili s doplnením zamestnancov verejnej správy, ktorým v budúcom roku stúpnu mzdy o 4 %, aj o profesionálnych vojakov. Zároveň schválili aj vyplácanie vratiek domácnostiam za spotrebovaný zemný plyn v celkovej výške 48 miliónov eur priamo zo štátneho rozpočtu z kapitoly rezortu hospodárstva.
Okrem toho prešli aj dva vládne pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predložené poslancom Smeru-SD Danielom Duchoňom v rámci parlamentnej rozpravy k rozpočtu. Prvým sa zvyšujú príjmy aj výdavky rozpočtu o 250 mil. eur. Na strane príjmov sa navyšuje očakávaný výber dane z pridanej hodnoty o 200 mil. eur a spotrebných daní o 50 mil. eur. Odôvodnené to je predpokladaným lepším výberom týchto daní oproti pôvodnému návrhu rozpočtu.
Na druhej strane sa na výdavkovej strane navyšuje rozpočtová rezerva na významné investície o 100 mil. eur na bezmála 176 mil. eur a vytvára sa 150-miliónová rezerva na makroekonomický vývoj, resp. lepší výber daní. Na návrh Duchoňa sa tiež do uznesenia k rozpočtu dostala aj garancia, že v rámci kapitoly rezortu zdravotníctva bude zabezpečených 55 mil. eur ročne na úpravy platov ostatných zdravotných pracovníkov vrátane zdravotných sestier.
Opozícia s návrhmi neuspela
Takí úspešní so svojimi pozmeňujúcimi návrhmi však už neboli opoziční poslanci. Ani jeden z ich návrhov totiž neprešiel. Poslanec Jozef Mikloško z KDH pritom navrhoval prehodnotiť efektivitu účasti orgánov štátnej správy v medzinárodných organizáciách. Ako uviedol, Slovensko totiž platí z rozpočtu do všetkých organizácii 40 až 50 mil. eur ročne, pritom účasť v nich neprináša žiadne efekty. Na druhej strane chcel navýšiť prostriedky na podporu rozvoja tvorby regionálnych štúdií RTVS v Banskej Bystrici a v Košiciach.
Mikloškov stranícky kolega Martin Fronc zase navrhoval presunúť z kapitoly všeobecná pokladničná správa celkovo 55 mil. eur na posilnenie rozpočtu školstva. Z nich chcel 40 mil. eur nasmerovať na garantované 4-percentné navýšenie platov učiteľov, ktoré podľa neho nie je premietnuté v kapitolách školstva a vnútra. Zvyšných 15 mil. eur navrhoval použiť na zvýšenie rozpočtov na vzdelávanie. So svojimi návrhmi taktiež neuspel. Ďalší poslanec KDH Július Brocka navrhoval zvýšiť rozpočet pre kanceláriu prezidenta na opravy prezidentského paláca o takmer 440 tis. eur. Odôvodňoval to tým, že prezident reprezentuje krajinu navonok a navyše krajina bude v budúcom roku predsedať Európskej únii, pričom prezidentský palác potrebuje významnejšie opravy. O túto sumu navrhoval znížiť práve zdroje na vyplácanie vratiek za plyn, rovnako so svojim návrhom však neuspel.
Kažimír: Rozpravu poznačili voľby
Kažimír debatu o rozpočte v parlamente už vo štvrtok zhrnul slovami, že v nej bolo cítiť blížiace sa parlamentné voľby. „Viacerí poslanci tu prezentovali svoje volebné sľuby,“ uviedol.
Ako dodal, všetci sa hlásia k zodpovednému hospodáreniu, k nižšiemu dlhu, na druhej strane požadujú nižšie dane a prezentujú mnoho volebných sľubov, ktoré znamenajú nižšie príjmy alebo vyššie výdavky verejnej správy. Zaujímavé podľa neho je tiež, že hoci síce všetci podporujú boj s daňovými únikmi, jeho konkrétne nepopulárne opatrenia však pri každej možnej príležitosti kritizujú.
Minister tiež spochybnil vyjadrenia niektorých oponentov, ktorí operovali tvrdeniami, že pri tak pozitívnom ekonomickom vývoji, aký druhá vláda Roberta Fica zažila, sme mohli konsolidovať rýchlejšie. Slovenské hospodárstvo totiž podľa Kažimíra stále pracuje pod svojím potenciálom a pri krehkom obnovovaní rastu vláda zvolila cestu miernejšej konsolidácie, čo umožňovali aj pravidlá Európskej únie.
„Nemôžete nám uprieť, že sa veci zlepšili z pohľadu verejných financií či kredibility,“ argumentoval. Ako dodal, cieľom vlády pri zostavovaní rozpočtu bolo podporiť domácu ekonomiku, znižovať deficit, znižovať nezamestnanosť a vytvárať podmienky na smerovanie k vyrovnanému hospodáreniu.
Deficit má byť 1,93 % HDP
Slovensko by podľa uvedeného návrhu rozpočtu malo v budúcom roku hospodáriť s deficitom na úrovni 1,93 % hrubého domáceho produktu. Na nasledujúce roky pritom rezort financií naplánoval ďalšiu konsolidáciu na 0,42 % výkonu ekonomiky v roku 2017, pričom vyrovnaného rozpočtu by sme sa mohli dočkať už o rok neskôr. Samotný návrh hotovostného štátneho rozpočtu počíta budúci rok so schodkom na úrovni 1,97 mld. eur. Pre porovnanie, rozpočet na rok 2015 predpokladá hotovostný deficit v objeme 2,984 mld. eur.
Kabinet Roberta Fica tak naplánoval na budúci rok relatívne ambicióznu konsolidáciu, keďže v tomto roku rezort financií očakáva schodok na úrovni 2,74 % hrubého domáceho produktu. Tohtoročný deficit by tak mal byť v skutočnosti o 0,25-percentuálneho bodu vyšší, ako sa predpokladalo v aktuálnom rozpočte, čo je podľa ministra financií Petra Kažimíra spôsobené hlavne korekciami pri eurofondoch.
Ambicióznejšie ciele na ďalšie roky majú priniesť aj ďalšie skresávanie dlhu verejnej správy. Ten by mal v tomto roku dosiahnuť 52,8 % hrubého domáceho produktu a podľa očakávaní rezortu financií by mal postupne klesať na 52,1 % výkonu ekonomiky v roku 2016, cez 51,3 % hrubého domáceho produktu v roku 2017 až po 48,9 % v roku 2018. "Od roku 2017 sa pri pokračujúcej konsolidácii predpokladá primárny prebytok, ktorý spolu s ekonomickým rastom prispeje k výraznejšiemu poklesu dlhu,“ píše sa v rozpočte.