„Musíme v každej fáze zabezpečiť, aby znižovanie rizika išlo ruka v ruke so zdieľaním rizík,“ snažil sa pred novinármi mierniť obavy Berlína, že práve Nemecko znáša väčšinu prípadných nákladov, eurokomisár pre finančnú stabilitu, finančné služby a únii kapitálových trhov Jonathan Hill.
Spoločné poistenie vkladov by malo podľa predstáv komisie v budúcnosti doplniť jednotný orgán dohľadu nad veľkými bankami eurozóny a spoločný orgán pre riešenie kríz. Komisia tvrdí, že spoločné poistenie vkladov upevní finančnú stabilitu a obmedzí väzbu medzi bankami a štátmi.
Systém by sa mal vyvinúť postupne v troch fázach. Najskôr by obsahoval zabezpečenie vnútroštátnych systémov ochrany vkladov. Po troch rokoch by sa stal systémom spolupoistenia, v ktorom by príspevok Európskeho systému ochrany vkladov v priebehu času narastal.
V poslednej fáze sa počíta so zavedením úplného Európskeho systému ochrany vkladov (EDIS) v roku 2024. Systém podľa predstáv komisie zahŕňa viacero záruk proti „morálnemu hazardu“ a zneužívaniu, ktorých cieľom je nútiť vnútroštátne systémy k opatrnosti. Národný systém každej krajiny by tak mal mať prístup k Európskemu systému ochrany vkladov len vtedy, ak to bude v súlade s právnymi predpismi EÚ.
Pre vkladateľov by sa nič meniť nemalo, úroveň ochrany má byť zachovaná na 100 000 eur na jeden účet. Systém by mal byť navyše nákladovo neutrálny pre bankový sektor, pretože príspevky do EDIS bude možné odpočítať od príspevkov do národných systémov ochrany vkladov. Podľa predstáv komisie by však rizikovejšie banky mali prispievať viac než banky bezpečnejšie.
Nábeh systému si komisia predstavuje v niekoľkých fázach. Najprv by mal fungovať ako prípadná podpora národných systémov. Tie by však mali do neho byť od roku 2020 postupne zapájané tak, aby bol v roku 2024 celoeurópsky systém plne funkčný.