Plyn bude lacnejší

Pre 1,4 milióna domácností v rodinných domoch aj v panelákoch zlacnie od januára plyn. Menej budú podľa informácií Pravdy platiť rodiny v bytovkách aj za teplo. Energie pôjdu zároveň dole aj podnikateľom.

V januári zlacnel plyn o jedno percento a v septembri šli ceny plynu dolu o ďalšie takmer štyri percentá. Aké bude zlacnenie od januára 2016, povie regulačný úrad v pondelok. Očakáva sa zlacnenie o niekoľko percent.

Dôvodom je pokles cien ropy aj plynu na medzinárodných trhoch v dôsledku neistej ekonomickej situácie v Číne, USA, ale aj pomalého rastu v Európe. Náznaky krízy zamestnanosť na Slovensku zatiaľ neznižujú a situácia, naopak, praje nízkym cenám. Na druhej strane regulačný úrad musí zohľadniť riziká v podobe slabého eura a tiež situácie na Ukrajine, ktorej Rusko zastavilo dodávky plynu. Tranzit plynu zatiaľ funguje.

Vývoj cien plynu na kúrenie v rodinnom dome.
Vývoj cien plynu na kúrenie v rodinnom dome.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: SHUTTERSTOCK, Pravda

Popri zmene cien vláda na základe hospodárenia štátneho SPP rozhodla, že začiatkom budúceho roka domácnosti dostanú vratky za plyn od 10 do 165 eur na odberateľa. Desiatky eur za kúrenie už ušetrili ľuďom mimoriadne teplý september, október a november. Tento vplyv počasia na účty by zmarili iba silné mrazy v januári a vo februári.

Plyn zatiaľ tento rok pre slovenské domácnosti zlacnel spolu o päť percent, ale Národná banka Slovenska videla na jar tohto roka priestor na pokles cien až o sedem percent. „Nemyslím si, že zlacňovanie plynu pre slovenské domácnosti je už na konci. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) začal nové cenové konanie voči dominantnému dodávateľovi, čo zdôvodnil pretrvávajúcim poklesom cien plynu na medzinárodných trhoch,“ uviedla Lenka Ferenčáková z portálu energia.sk.

Dole by mali ísť aj ceny tepla v panelákoch, pri ktorých regulačný úrad tiež určuje maximálnu úroveň. Teplárne nakupujú plyn na medzinárodných trhoch, ktoré šli dole s cenami. Z rovnakého dôvodu sa očakáva aj zlacnenie elektriny. Nízke ceny ropy posielajú dole aj ceny palív na pumpách a všetko to má dosah na infláciu.

„S januárovým znížením boli ceny plynu v porovnaní so septembrom minulého roka nižšie takmer o päť percent. Aj vďaka tomu tak regulované ceny naďalej výrazne prispievajú k poklesu cien, keď medziročne klesali o –2,4 percenta,“ povedal Ľubomír Koršňák, analytik z UniCredit Bank.

Štát navyše počíta aj s vratkami za plyn. Domácnostiam, ktoré používajú plyn na varenie, ohrev vody či kúrenie, plánuje na prelome rokov vrátiť späť šesť percent z ich ročnej spotreby zemného plynu. Nárok na takzvanú vratku budú mať všetci odberatelia plynu, ktorých odber podlieha cenovej regulácii v kategórii D1 až D3. Opatrenie sa netýka zákazníkov v tarifnom pásme D4. Kritici považujú toto opatrenie za nesystémové, ktoré navyše nezohľadňuje výlučne potreby sociálne slabšej vrstvy obyvateľstva.

„Peniaze mohli byť v rozpočte využité inak, napríklad na znižovanie štátneho dlhu alebo na financovanie dotačnej politiky baní a obnoviteľných zdrojov energie. Nie je to ani opatrenie na zlepšenie príjmovej situácie nízkopríjmových rodín, keďže neberie ohľad na príjem ľudí a spotrebiteľov vo vynechanom pásme D4, ktorých nie je veľa. Práve najchudobnejší ľudia často kúria tuhými palivami,“ myslí si Martin Vlachynský, analytik INESS.

Jiří Koudela zo Slovakia Energy dopĺňa, že nie všetky domácnosti sú odberateľmi zemného plynu. Podľa jeho odhadu je na Slovensku asi 20 percent domácností, ktoré nie sú plynofikované. „Pri vratkách sa nerozlišuje, či domácnosť, ktorá plyn odoberá, je sociálne slabšia, keďže jej výška sa odvíja len od sadzby, akú domácnosť využíva. Okrem toho nezohľadňujú skutočné ceny plynu na trhoch,“ uviedol Koudela.

Na vratky sa v štátnom rozpočte vyčlenilo 48 miliónov eur. Štát tvrdí, že toto opatrenie si môže dovoliť vďaka dobrému hospodáreniu SPP, ktorý v minulom roku vyprodukoval čistý zisk vo výške 289 miliónov eur. „Prevádzkové náklady sme znížili o 238 miliónov eur. Ťažisko tvorili náklady na nákup zemného plynu, ktorých pokles súvisel najmä s nižšími objemami predaja zemného plynu a optimalizačnými opatreniami na strane prevádzkových nákladov,“ vyjadril sa hovorca SPP Michal Holeš.

Nárok na takzvanú vratku bude mať každý odberateľ plynu, bez ohľadu na to, či je zákazníkom štátneho SPP, alebo niektorého z alternatívnych dodávateľov. Ak by štát pripísal dávku len jednému dodávateľovi, nevyhol by sa tvrdej kritike konkurencie a podrobnému preskúmaniu Bruselom. Štát má pritom presný odhad o celkovej spotrebe plynu v domácnostiach. „Na základe schváleného zákona bude ministerstvo hospodárstva od všetkých dodávateľov plynu žiadať potrebné údaje a zároveň je viazané mlčanlivosťou o všetkých týchto údajoch,“ povedala hovorkyňa rezortu Miriam Žiaková.

Vratky, ktoré priamo spadajú pod rezort hospodárstva, bude vyplácať ministerstvo financií. Občania dostanú poukážku a peniaze si vyzdvihnú v jednej z pobočiek Slovenskej pošty. Zamestnanci sa však náporu klientov v súvislosti s vyplácaním šekov neobávajú.

Čítajte viac o plyne

„Slovenská pošta bude pri výplate vratiek za plyn postupovať štandardným postupom, pretože ide o bežný spôsob celoplošnej výplaty. Našim klientom vychádzame maximálne v ústrety, v prípade potreby, samozrejme, rozšírime hodiny pre verejnosť a posilníme počty zamestnancov na poštách,“ uzatvára hovorkyňa spoločnosti Stanislava Pondelová.

Počasie plní peňaženky

Znížiť účty za energie pomáha aj počasie. Od septembra do novembra ľudia podľa dlhodobých meraní zvyčajne minú 23 percent z celoročných nákladov na vykurovanie. Ak za celý rok napríklad prekúria 1¤000 eur, tak 230 eur mali prekúriť od septembra do novembra. Lenže zatiaľ sa pre teplé počasie kúri podpriemerne a ľudia na základe toho už ušetrili desiatky eur.

Veľké mrazy sa nečakajú zatiaľ ani v decembri. Zmariť doterajšie úspory na kúrení na základe počasia by mohol jedine stabilne mrazivý január a február 2016. V poslednom období však fenomén El Niňo spôsobuje na celom svete skôr oblačné, premenlivé aj nevyspytateľné počasie, ktoré však nie je príliš náročné na kúrenie. Podobná situácia bola aj v roku 2014. Takmer v každom mesiaci daného roka sa kúrilo výrazne menej oproti dlhodobým priemerom, preto boli nároky na teplo nižšie asi o štvrtinu. Teplé počasie za rok 2014 spôsobilo, že ľudia dostávali preplatky v desiatkach, dokonca aj v stovkách eur.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

gruzínsko, Kvirikašvili

Gruzínsko chce úniu aj s jej chybami

04.08.2016 14:14

Británia po referende odchádza z EÚ. No napriek problémom sú krajiny, ktoré vnímajú vstup do únie ako cieľ svojho snaženia. Jednou z týchto krajín je aj Gruzínsko

ukrajina, jaceňuk, bitka,

Ukrajinská vláda kritizovaná za pomalé reformy nepadla

16.02.2016 11:11, aktualizované: 21:07

Ukrajinský parlament neodvolal vládu. Pre uznesenie o vyslovení nedôvery hlasovalo 194 poslancov.

NATO, centrála, Brusel, vlajky

Prečo by Ukrajina a Gruzínsko mali byť členmi NATO

21.01.2016 11:30

Nastal čas, aby NATO na svojom nadchádzajúcom summite 8. – 9. júla 2016 vo Varšave pozvalo Gruzínsko a Ukrajinu do svojich radov?

Anders Behring Breivik

Breivikov advokát nemá čas, odvolací proces bude neskôr

26.08.2016 20:50

Odvolací proces, v ktorom sa nórsky štát mieni brániť voči rozhodnutiu justície v súvislosti s väzenskými podmienkami vraha Andersa Breivika, sa neuskutoční v plánovanom termíne.

protest, bonaparte, demonštrácia, opozícia

Nazval Matovič protestujúcich trotlami?

26.08.2016 19:00

Celé leto chodia ľudia na opozičné protesty za odvolanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby sa nakoniec dozvedeli, že ich opozičný politik považuje za "trotlov"? Takáto dehonestujúca charakteristika mala vzísť od šéfa OĽaNO-Nova Igora Matoviča.

Steve Bannon

Ďalší šéf Trumpovej kampane má problém, tentoraz domáce násilie

26.08.2016 18:42

Sotva sa Steve Bannon stal novým šéfom volebného tímu Donalda Trumpa, objavil sa u neho rovnako ako u jeho predchodcu nepríjemný problém z minulosti.

Frank-Walter Steinmeier

Steinmeier žiada nové pravidlá pre kontrolu zbrojenia

26.08.2016 18:01

Za nové pravidlá pre umiestňovanie konvenčných zbraní vrátane rakiet, tankov alebo bezpilotných lietadiel sa vyslovil šéf nemeckej diplomacie Frank-Walter Steinmeier.