Ako ďalej dodal, zvýhodnenia v podobe daňových úľav či investičných stimulov pre vybraných investorov v podobe zrýchleného prijímania legislatívy deformujú podnikateľské prostredie na Slovensku. "Už chronický je tento problém v prípade veľkých zahraničných investorov, medzi preferované boli najnovšie zaradené aj start-upy, teda začínajúci podnikatelia,“ dodal Oravec. Združenie v prioritách na budúci rok odmieta selektívnu podporu štátu a žiada uplatňovať rovnosť v prístupe k podnikateľom. Väčšina podnikateľov a firiem podľa Oravca neočakáva žiadnu podporu od štátu a preferuje nezasahovanie štátu do podnikania.
Druhým zásadným problémom slovenského podnikateľského prostredia je podľa prezidenta ZPS existujúci legislatívny rámec a spôsob schvaľovania novej legislatívy. Nadmerné množstvo prijatých zákonov, nepriame novely a poslanecké zákony ukladajú podnikateľom množstvo nezmyselných a prebytočných povinností. Ako ďalej informoval Oravec, je nevyhnutné zefektívniť boj proti takejto regulácii, čo si vyžaduje inštitucionálne zmeny v správe veci verejných.
Ďalšími nedostatkom je podľa Oravca presun kompetencií rozhodovať o podnikateľskom prostredí na Slovensku z národnej úrovne na medzinárodnú, napríklad v prospech Svetovej banky alebo Európskej komisie. Podľa Oravca ministerskí úradníci na Slovensku tak v konečnom dôsledku rozhodujú o slovenskom podnikateľskom prostredí len formálne, pričom reálne rozhodnutia sa dejú na medzinárodnej úrovni. Prioritou združenia na budúci rok je preto obmedzovať medzinárodné zásahy do podnikateľského prostredia. Združenie vníma kriticky aj stav verejného sektora, ktorý považuje za nemoderný a nereformovaný, čo sa prejavuje v nefunkčnom súdnictve, pomalých a neefektívnych službách a administratíve, vyšších daniach a od praxe odtrhnutom školstve.
Združenie podnikateľov Slovenska však pozitívne vníma napríklad zmeny v prvom pilieri dôchodkového systému. Podľa Oravca totiž povedú k znižovaniu nárokov na verejné financie. Podobne ZPS uvítalo zmenu v procese schvaľovania novej legislatívy, ktorá upravuje metodiku hodnotenia vplyvov nových zákonov na podnikateľské prostredia. Dopady novej legislatívy by mali byť totiž reálne prepočítané a nie len formálne oznámené.