Európska komisia ešte pred samotným schvaľovaním rozpočtov v národných parlamentoch k nim vydáva vlastné stanovisko. Celkovo sa to týka 16 krajín eurozóny vrátane Slovenska.
Bruselskí úradníci majú na posúdenie rozpočtov presne mesiac. Všetky členské štáty eurozóny musia predložiť svoje návrhy rozpočtov do 15 októbra. Stanovisko komisie je aj pridanou hodnotou pre diskusiu na národnej úrovni, napríklad pri diskusiách v Národnej rade.
Posilnené právomoci komisie aktuálne vychádzajú z tzv. dvojbalíčka legislatívy (two pack), ktoré dávajú komisii právo posilnenej kontroly nad rozpočtovou disciplínou členských krajín, čo má pomôcť predchádzať novým dlhovým krízam.
„V posledných rokoch sme zlepšili našu koordináciu hospodárskej politiky v celej EÚ. Snahy o uskutočňovanie zodpovednejších rozpočtových politík, nižšie úrokové sadzby a prebiehajúce mierne oživenie podporujú pokračujúce znižovanie deficitu verejných financií, ktorý z úrovne 2,4 percenta hrubého domáceho produktu v roku 2014 klesol na úroveň 1,9 percenta v tomto roku a podľa prognózy klesne v roku 2016 ešte viac, na úroveň 1,7 percenta HDP. Prvýkrát od začiatku krízy sa pozoruje znižovanie dlhu. Napriek tomu je v každom členskom štáte situácia iná a problém vysokého dlhu stále neumožňuje rýchlejšie oživenie. Je dôležité, aby vlády naďalej vykonávali zodpovedné fi škálne politiky a aby ostatní aktéri pokračovali v ozdravovaní verejných financií,“ povedal podpredseda komisie Valdis Dombrovskis, zodpovedný za euro a sociálny dialóg.
Komisia v najnovšom hodnotení konštatuje, že slovenský rozpočet na budúci rok je v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu a neočakáva, že by nastali výraznejšie odchýlky v ceste k strednodobému cieľu, ktorým je vyrovnaný rozpočet v roku 2018. Pakt stability a rastu stanovuje, že deficit rozpočtu musí byť pod hranicou troch percent hrubého domáceho produktu.
Slovensko by malo mať v budúcom roku deficit pod hranicou dvoch percent. Krajina sa tak už druhý rok po sebe dostala s návrhom rozpočtu medzi najlepšie hodnotené štáty eurozóny a po úspešnej konsolidácii v rokoch 2012 –2013 sa dostala z procedúry nadmerného deficitu. Komisia však zároveň vyjadrila názor, že Slovensko urobilo len malý pokrok týkajúci sa implementácie špecifických odporúčaní rady, ktoré sa formulovali v rámci európskeho semestra 2015, teda v rámci cyklu koordinácie hospodárskych a fiškálnych politík EÚ. Preto vyzýva Slovensko na zrýchlenie pokroku v tejto oblasti.
Problémom je zadlžené zdravotníctvo, ale aj plánovaný tretí sociálny balíček, nakoľko komisia nepozná jeho rozsah a možný dosah na štátny rozpočet. Balíček by mala vláda predstaviť v decembri tohto roka.
„Už ohlásený tretí sociálny balík, ktorého detaily budú zverejnené v decembri, predstavuje riziko prognózy rastu Slovenska na rok 2016. Ďalšie riziká sa týkajú vstupných nákladov spojených s plánovaným PPP projektom na dobudovanie bratislavského obchvatu,“ píše komisia v hodnotení.
Kým slovenský rezort financií predpokladá deficit verejných financií na rok 2016 na úrovni 1,93 percenta, komisia je v odhade pesimistickejšia. Na rok 2016 predikuje pre krajinu deficit vo výške 2,4 percenta HDP.
Štyri krajiny Európskej únie čelia riziku, že ich rozpočtové plány na rok 2016 porušujú rozpočtové pravidlá EÚ. Ide o Taliansko, Litvu, Rakúsko a Španielsko. Francúzsko by podľa komisie takisto nemuselo splniť niektoré rozpočtové pravidlá, ktoré stanovili ministri financií EÚ. V niektorých návrhoch rozpočtov sa uvádza vplyv mimoriadneho prílevu utečencov do EÚ na rozpočet. Napríklad Rakúsko očakáva, že komisia krajine umožní očistiť výpočet schodku od časti výdavkov spojených s imigračnou krízou. Európska komisia očakáva, že v členských štátoch Európskej únie do roku 2017 požiadajú o azyl zhruba 3 milióny ľudí. V rokoch 2016 a 2017 majú imigranti prispieť k zvýšeniu rozpočtového deficitu celej EÚ o 0,04 percenta HDP. Pozitívne dosahy na verejné financie sa podľa komisie prejavia v roku 2019, keď imigranti prispejú k zníženiu súhrnného deficitu o 0,03 percenta HDP Európskej únie. V roku 2019 majú imigranti zlepšiť celkovú bilanciu rozpočtových schodkov EÚ o 0,05 percenta HDP.
Do budúcnosti sa uvažuje, že kontrola rozpočtov v únii bude prísnejšia aj vďaka vytvoreniu funkcie spoločného ministra financií. Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa v tejto veci vyjadrila, že podporuje vytvorenie postu ministra financií eurozóny, ktorý bude mať vlastný rozpočet aj vlastné príjmy z daní.
Slovenský rezort financií sa už pred časom vyjadril, že je za hlbšiu integráciu únie a eurozóny. V súčasnosti má eurozóna predsedu euroskupiny, holandského ministra financií Jeroena Dijsselbloema. Jeho úlohou je však skôr koordinovať, hľadať kompromis a zabezpečiť administratívne fungovanie skupiny ministrov financií eurozóny.
Seriál pripravujeme v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie v SR