K tomuto výsledku napomáhajú štátnej správe najmä výrazne rastúce príjmy, ktoré boli medziročne vyššie až o 27,2 % na úrovni 13,752 mld. eur. Výdavky totiž rástli taktiež dvojciferným tempom a medziročne boli vyššie o 13,8 % v sume 14,933 mld. eur.
Za prudkým nárastom príjmov stoja predovšetkým príjmy z rozpočtu Európskej únie, ktoré medziročne stúpli až takmer štvornásobne na 2,921 mld. eur. Relatívne významný rast však vykázali aj daňové príjmy, ktoré tvoria gro príjmov štátu. Oproti rovnakému obdobiu vlaňajška boli ku koncu novembra vyššie o 15,2 % na úrovni 9,598 mld. eur.
Pozitívny vývoj bol podľa ministerstva financií zaznamenaný pri dani z príjmov právnických osôb vo výške 672 mil. eur, pri dani z pridanej hodnoty vo výške 579 mil. eur a pri spotrebných daniach vo výške 73,1 mil. eur. Medziročný pokles sa zaznamenal pri dani vyberanej zrážkou v sume 13,4 mil. eur a pri dani z medzinárodného obchodu a transakcií o 2,8 mil. eur.
Na strane výdavkov naďalej najrýchlejšie rastú výdavky súvisiace s čerpaním prostriedkov z rozpočtu Európskej únie, ktoré medziročne stúpli o 1,64 mld. eur. S tým súvisí aj nárast zdrojov spolufinancovania vo výške 296 mil. eur. Výdavky na obsluhu štátneho dlhu naopak medziročne klesli o 111 mil. eur, resp. o 9,3 %.
Podľa schváleného rozpočtu by mal štát v tomto roku hospodáriť s deficitom na úrovni 2,984 mld. eur. Celkové príjmy štátneho rozpočtu by mali dosiahnuť 14,495 mld. eur, kým celoročné výdavky sú rozpočtované v objeme 17,479 mld. eur.