Svetu hrozí väčšia chudoba, ak nezmení prístup k prírode

Piatok a sobota môžu byť kľúčové dni pre budúce generácie. V tieto dni sa končí jedna z najvýznamnejších klimatických konferencií za posledné desaťročia v Paríži, na ktorej sa rozhodne, či svet začne pristupovať k životnému prostrediu šetrnejšie ako doteraz.

11.12.2015 13:00
debata (8)

Ak sa tak nestane, a svetové mocnosti sa nedohodnú na jednotnom postupe v riešení klimatických zmien, hrozí, že do roku 2030 počet extrémne chudobných ľudí vplyvom narastajúcich emisií skleníkových plynov vzrastie o 100 miliónov.

Klimatická konferencia v Paríži má priniesť globálnu dohodu o znižovaní emisií skleníkových plynov, čo má planétu uchrániť pred ničivými dôsledkami globálneho otepľovania. Do francúzskej metropoly prišlo 150 hláv štátov a vlád.

Aktuálne počet tých, ktorí žijú v extrémnej chudobe, sa pohybuje na úrovni okolo 900 miliónov, čo predstavuje 12,8 percenta svetovej populácie. Šéfka britskej mimovládnej charitatívnej organizácie Oxfam Winnie Byanyima varuje, že nielen zmena klímy, ale aj prudký nárast majetkovej nerovnosti brzdia boj proti globálnej chudobe v čase, keď v priemere jeden z deviatich ľudí na svete nemá dostatok jedla a takmer miliarda ľudí stále žije z menej ako 1,25 dolára denne, čo je v prepočte 1,14 eura na deň.

„Najhoršie dopady klimatických zmien by v nasledujúcich rokoch mali postihnúť Afriku, kde by zmena klímy mohla viesť k rastu cien potravín až o 12 percent v roku 2030. To by bolo zvlášť ťažké pre tamojšiu spoločnosť, kde výdavky najchudobnejších vrstiev na potraviny už teraz dosahujú 60 percent. Vážne postihnutá by bola aj južná Ázia, a to najmä India, kde by do extrémnej chudoby upadlo 45 miliónov ľudí,“ tvrdí vo svojej štúdii Svetová banka. Najchudobnejším krajinám, a nielen im, totiž hrozí väčšia neúroda, teda roky plné zrážok a záplav striedané obdobiami extrémneho sucha. Svetová banka upozorňuje na čoraz viac prírodných katastrof, ale aj na nebezpečenstvo rôznych chorôb zo znečistených podzemných vôd.

Svetová banka pritom tento rok prešla na novú metodiku posudzovania extrémnej chudoby, a navýšila aj hranicu, od ktorej sa človek za extrémne chudobného považuje. Tým aspoň naoko zmiernila mimoriadne naliehavý problém, ktorý svet dostatočne nerieši. Aktuálne považuje Svetová banka za extrémne chudobného človeka toho, ktorý žije z menej ako 1,9 dolára, teda 1,74 eura na deň. Podľa týchto prepočtov by na svete malo byť 702 miliónov chudobných, teda 9,6 percenta z celkovej populácie. Oxfam však novú metodiku kritizuje s tým, že len zľahčuje súčasné problémy s globálnou chudobou.

Najviac znečisťujú svet bohatí

Oxfam zároveň poukázal na fakt, že najbohatších desať percent ľudstva produkuje približne polovicu všetkých emisií oxidov uhlíka. Najchudobnejšia polovica ľudstva sa na ich produkcii podieľa len desiatimi percentami. Pritom je najviac ohrozovaná suchom a ďalšími negatívnymi javmi, ktoré sú spájané so zmenami klímy. „Klimatické zmeny a ekonomická nerovnováha sú nerozlučne späté a spoločne predstavujú jednu z najväčších výziev 21.¤storočia,“ uviedol Tim Gore, ktorý má v Oxfame na starosti potravinovú a klimatickú politiku.

Oxfam na tieto skutočnosti upozornil už pred klimatickou konferenciou v Paríži. „Paríž musí byť začiatkom budovania humánnejšej ekonomiky pre všetkých, nielen pre tých majetných, teda najbohatších, ktorí produkujú najviac emisií, ale aj pre tých nemajetných, najchudobnejších, ktorí sú za klimatické zmeny najmenej zodpovední, ale pritom sú pri nich najviac zraniteľní,“ uviedol Gore.

Ambiciózne plány

Najdôležitejšie na dohode z Paríža bude, aby sa v najbližších rokoch k zlepšovaniu životného prostredia pridali všetky krajiny sveta jednotne. Práve Paríž viac poukazuje na to, že emisie sú pôvodcom klimatických zmien, ktoré sa prejavujú nielen nárastom teploty, ale aj stúpajúcou hladinou morí, topením ľadovcov a extrémnymi prejavmi počasia, ktoré ohrozujú ľudí na životoch. Kľúčové je, aby sa ku globálnej dohode o riešení klimatických zmien pripojili najmä najväčší hráči a zároveň najväčší znečisťovatelia ovzdušia, ktorými sú USA, Čína a India.

Napríklad Európska únia plánuje jednotne znížiť do roku 2030 emisie o 40 percent v porovnaní s rokom 1990 a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energií na 27 percent. USA by mali do roku 2020 znížiť emisie o 17 percent v porovnaní s rokom 2005 a do roku 2025 skresať CO2 až takmer o 28 percent v porovnaní s úrovňou v roku 2005. Čína by mala do roku 2027 znížiť emisie až o 65 percent. Podiel primárnej spotreby energie, ktorá je poskytovaná z obnoviteľných zdrojov, sa má zasa do roku 2030 zvýšiť o 20 percent. Ďalším významným znečisťovateľom ovzdušia je India, ktorá musí do roku 2030 okresať emisie o 33 až 35 percent v porovnaní s rokom 2005.

Na riešenie globálnych výziev má slúžiť Zelený klimatický fond. Ten bude hlavným zdrojom financovania. Zdroje v objeme 100 miliárd dolárov ročne od roku 2020 však zatiaľ nie sú jednoznačne definované a fond je odkázaný predovšetkým na dobrovoľné príspevky z verejných zdrojov. Europarlament nedávno vyzval členské štáty EÚ, aby sa dohodli na zvýšení príspevkov na financovanie klimatických záväzkov tak, aby bolo v celosvetovom meradle reálne dosiahnuť cieľovú sumu 100 miliárd amerických dolárov.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #príroda #chudoba #klimatické zmeny