Analýza: Lacná ropa pomôže aj slovenskému rozpočtu

Čoraz lacnejšia ropa škodí najviac jej producentom, ale ako víťazi aktuálne vychádzajú z tejto situácie krajiny v Európe, Japonsko, Čína či India.

17.12.2015 06:00
debata (3)
Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
graf, vývoj cien ropy Ilustračné foto.

Na lacnej rope môže dokonca v rámci Európy získať podľa expertov z Oxfordu najviac slovenská ekonomika, ktorej mimoriadne otvorené hospodárstvo závislé od ropy, ale aj od exportu áut môže pre lacnú ropu získať v roku 2016 k dobru asi jeden percentuálny bod. V prepočte to predstavuje zhruba 70 miliónov eur navyše do štátnej kasy.

Súčasná situácia nahráva aj slovenským motoristom, ktorí za posledné týždne tankujú čoraz lacnejšie.

Súčasná slovenská vláda je v odhadoch konzervatívnejšia, počíta s tým, že domáca ekonomika vďaka nízkym cenám ropy porastie v najbližších dvoch rokoch o 0,3 percenta. Zlacnenie ropy totiž podľa Inštitútu finančnej politiky znižuje náklady výrobcov, čo nepriamo podporí rast investícií či zamestnanosti.

Súčasná situácia nahráva aj slovenským motoristom, ktorí za posledné týždne tankujú čoraz lacnejšie. Cena nafty by sa dokonca podľa odhadov ekonómov mala v najbližších týždňoch dostať na najlacnejších slovenských pumpách pod 1 euro za liter. Už teraz sa cena na niektorých čerpacích staniciach pohybuje okolo jedného eura, aj keď priemerná cena je podľa posledných údajov Štatistického úradu v prípade nafty 1,09 eura za liter a pri benzíne 1,22 eura.

Barel za 20 dolárov?

Aktuálne cena ropy na svetových komoditných trhoch dosahuje úroveň okolo 37 dolárov za barel, pričom takto nízko bola počas globálnej finančnej a hospodárskej krízy v rokoch 2008 a 2009. Ešte vlani v lete sa cena ropy Brent pohybovala na úrovni okolo 115 dolárov za barel.

Dôvodom súčasného poklesu ceny je nadbytok ropy na svetovom trhu, ktorý tlačí jej ceny smerom nadol. Aktuálny prebytok je viac ako 2 milióny barelov vyťaženej ropy denne. Dopyt po nej síce rastie, ale nie takým tempom, aby dokázal rýchlo eliminovať tento previs.

Cena ropy by mala už začiatkom roka klesnúť na svetových komoditných trhoch až na hranicu 30 dolárov za barel. Americká banka Goldman Sachs dokonca očakáva, že cena čierneho zlata by sa mala v priebehu budúceho roka prepadnúť na úroveň až 20 dolárov za barel.

Prelomové bolo decembrové zasadnutie OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu), kde má hlavné slovo Saudská Arábia. Krajina zoficiálnila zvýšené kvóty na ťažbu ropy. Tie sa majú v rámci krajín OPEC dostať na hranicu 31,5 milióna barelov denne. Už dlhodobo totiž Saudská Arábia bojuje proti konkurencii zo Spojených štátov amerických.

Krajina chce aj na úkor vlastných rezerv štátneho rozpočtu ponechať cenu ropy nízko, keďže má na jej ťažbu mimoriadne nízke náklady, iba okolo 5 dolárov za barel. Alternatívni bridlicoví ťažiari však potrebujú na rentabilnú ťažbu cenu ropy na úrovni zhruba 60 dolárov za barel.

Návrat Iránu

Situáciu skomplikuje v budúcom roku aj Irán, ktorý zvýši prebytky ropy na trhu. Krajina spolu so šiestimi svetovými mocnosťami uzatvorila konečnú dohodu o iránskom jadrovom programe. Tá má za následok zrušenie zbrojného embarga OSN (Organizácia Spojených národov). Irán, najväčší regionálny rival Saudskej Arábie, má 158 miliárd barelov ropných zásob, ale vývoz jeho ropy bol do značnej miery v dôsledku sankcií zablokovaný.

Krajina bude navyše schopná zvýšiť svoju produkciu ropy zo súčasných 2,8 milióna barelov denne zhruba na 3,5 milióna barelov denne, a to v priebehu niekoľkých mesiacov od zrušenia sankcií začiatkom budúceho roka. Irán chce po zrušení sankcií západných krajín dosiahnuť späť trhový podiel, ktorý krajina stratila v roku 2011. Chce byť dvojkou vo svete, ktorou je po Saudskej Arábii v súčasnosti Rusko.

Saudskoarabský minister ropného priemyslu Alí Nuajmí ešte koncom minulého roka povedal, že OPEC nezníži svoju ťažbu ani v prípade, že sa ceny ropy prepadnú na 20 dolárov za barel. Urobia tak len v prípade, že k dohode o nižšej ťažbe pristúpia všetky krajiny, aj tie mimo OPEC, medzi ktoré patrí aj Rusko. Ešte koncom minulého roka pritom ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že ak ceny ropy klesnú pod hranicu 80 dolárov za barel, svetová ekonomika za zrúti.

Kremeľ by sa cítil silnejší, ak by ceny ropy boli vyššie. Vtedy by mal v globálnej geopolitike väčší manévrovací priestor. Jeho ekonomika je totiž silne závislá od komodít, najmä ropy. Predaje čierneho zlata a zemného plynu tvoria podľa prepočtov približne dve tretiny celkových exportných príjmov Ruska a polovicu ich štátneho rozpočtu. Rusi však aktuálne ťažia na historických maximách viac ako v sovietskych časoch a nie sú ochotní pristúpiť k znižovaniu ťažby, aj napriek tomu, že tamojšia ekonomika má vážne problémy. Takisto ako Saudská Arábia ani oni nechcú prísť o trhový podiel.

Stratová ťažba z bridlíc

Medzinárodná agentúra pre energiu však predpokladá, že v roku 2016 klesne produkcia ropy v krajinách mimo OPEC na úroveň 57,7 milióna barelov denne, čo bude o 500-tisíc barelov menej ako tento rok. Ide o najväčší pokles produkcie od roku 1992. Môže za to obmedzenie ťažby u amerických ťažiarov, teda politika Saudskej Arábie sa v tomto prípade zdá účinná.

Podľa prognóz agentúry je za budúcoročným poklesom najmä obmedzenie ťažby z bridlíc v USA, a to vo výške 400-tisíc barelov denne. Pritom ani technologický pokrok v bridlicovej ťažbe, ktorý znižuje náklady, nedokáže zabrániť tomu, aby produkcia najmä v regióne Eagle Ford v Texase bola pri súčasných cenách nerentabilná.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #nafta #ropa #Irán