Tešiť sa z toho môžu európski exportéri vrátane slovenských. Ich produkcia totiž v cudzine zlacnie a môžu tak zvyšovať výrobné kapacity či prijímať viac ľudí. Na druhej strane dovoz tovarov a služieb z dolárových destinácií zdražie, čo znamená aj drahšie dovolenky pre Slovákov napríklad pri ceste do Egypta. Pre posilnenie dolára už nemusia byť tak výhodné nákupy elektroniky dovážanej zo zámoria. A drahšie zrejme budú aj pobyty európskych študentov v USA.
Americké akcie reagovali na rozhodnutie Fedu vzostupom a svoje zisky si vďaka vyhliadkam na pomalé zvyšovanie sadzieb udržali. „Postupné sprísňovanie menovej politiky Fedu v kontraste s pokračujúcou rekordne uvoľnenou politikou našej Európskej centrálnej banky by mohlo spôsobiť ďalší tlak na posilnenie kurzu amerického dolára oproti euru, hoci v nepomerne miernejšom rozsahu ako v roku 2014. V bezprostrednom horizonte bude pre kurz dolára oproti euru kľúčové, ako trh zareaguje na prípadné testovanie viac ako 12-ročných rekordov na úrovni 1,0458 dolára za jedno euro,“ hovorí hlavný analytik Sberbank Vladimír Vaňo.
Kurz dolára sa posilňuje aj oproti iným menám. Oproti čínskemu jüanu sa po rozhodnutí Fedu dolár posilnil na najsilnejšiu úroveň od júna 2011, viac ako 4-ročné maximum, v tomto roku sa oproti jüanu posilnil o 4,6 percenta. „Už od začiatku mája 2014 do polovice marca 2015 sa posilnil kurz amerického dolára oproti euru o viac ako 25 percent a aj v súčasnosti sa pohybuje na dohľad svojich najsilnejších úrovní od úvodu roku 2003 – teda blízko takmer 13-ročných maxím,“ doplnil Vaňo.
USA a slovenské úroky
Nárast sadzieb v USA môže ovplyvniť dlhodobé úrokové sadzby aj na Slovensku. Sprievodným javom bude tiež slabšie euro. Amerika skončila s pumpovaním lacných peňazí do ekonomiky a zároveň sa bude spoliehať na reálny hospodársky rast. Ak by sa americká ekonomika nechytila, mohli by nastať globálne problémy. Umelý rast držaný tlačením peňazí by však tiež vytvoril veľkú akciovú bublinu. Kríza, akú poslali USA do sveta v roku 2008, sa však vôbec neočakáva.
Ekonómovia však upozorňujú, že dolár už výrazné posilnenie absolvoval v ostatných dvoch rokoch, pričom postupné zvyšovanie dolárových úrokov už je súčasťou trhových očakávaní obchodníkov a je premietnuté v aktuálnych cenách na finančnom trhu. Očakávajú však posilňovanie dolára práve v budúcom roku. "Hoci v minulosti sa stávalo, že dolár dosiahol maximum svojej sily pred začiatkom cyklu zvyšovania sadzieb Fedom, tentoraz vidíme priestor na jeho ďalšie zisky oproti euru.
Od konca roku 2008 nastavil Fed extra uvoľnenú menovú politiku vrátane nákupu aktív, jeho bilancia sa nafúkla päťnásobne a pričom centrálna banka dávala aj výhľad, ktorý bránil výraznejšiemu rastu dolárových úrokových sadzieb. Postupné „rozväzovanie“ všetkých týchto opatrení by malo potiahnuť dolár v priebehu budúceho roka k väčšiemu vypätiu svalov oproti euru. Stále vidíme ako reálne testovanie parity kurzu dolára oproti euru," povedal analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Fed v stredu zvýšil úrokové sadzby po rokoch otáľania. Základná úroková sadzba stúpla o štvrť percentuálneho bodu, rozpätie je teraz 0,25 – 0,50 percenta. Naposledy zvyšoval úrokové sadzby v júni 2006, keď sa kľúčový úrok dostal na 5,25 percenta. Odvtedy už len klesal a od decembra 2008 bol prakticky na nule.
V budúcom roku by podľa Fedu mala úroková sadzba vzrásť na 1,375 percenta, teda k navyšovaniu by Američania mali pristúpiť ešte štyrikrát. „Tentoraz sme k tomu pristúpili vďaka zlepšeniu situácie na trhu práce, inflácia sa v strednodobom horizonte dostane k cieľu dvoch percent,“ uviedol Fed v stredajšom vyhlásení. Je presvedčený, že najväčšia svetová ekonomika je natoľko silná, aby sprísnenie menovej politiky zvládla bez negatívnych následkov.
Bude Fed ešte prísnejší?
Po rokoch od zníženia kľúčovej dolárovej úrokovej sadzby na dovtedy bezprecedentnú nulovú úroveň tak stredajším očakávaným rozhodnutím o začiatku jej postupného a mierneho zvyšovania americká centrálna banka otvorene deklaruje, že sila americkej ekonomiky už pomoc rekordne nízkych úrokov nevyžaduje. Miera nezamestnanosti v USA v novembri klesla na 5 percent, čo je najnižšia úroveň od apríla 2008. Jej maximum v októbri 2009 dosiahlo 10 percent. Medziročný reálny rast hrubého domáceho produktu sa už šesť štvrťrokov pohybuje nad úrovňou dvoch percent.
„Inflácia spotrebiteľských cien očistená o ceny potravín a energií sa v novembri zrýchlila na 2 percentá, na najvyššiu úroveň od leta 2012. Stabilný a solídny hospodársky rast, stabilný pokles nezamestnanosti na dlhoročné minimá a zrýchlenie rastu jadrovej inflácie sú tými hlavnými argumentmi, ktoré americká centrálna banka brala do úvahy pri svojom rozhodovaní o zmene úrokových sadzieb,“ skonštatoval Vaňo. Problémom je celková inflácia, ktorá stále zostáva nízka. Prekročiť úroveň 2 percent by totiž nemala ani z dlhodobého hľadiska.
Janet Yellenová, šéfka Fedu na tlačovej konferencii po ohlásení zvýšenia úrokových sadzieb povedala, že prípadný negatívny ekonomický vývoj bude musieť byť korigovaný posúvaním termínu ďalšieho zvyšovania sadzieb. Ekonomický pokles tak nemusí nutne znamenať, že Fed opäť pristúpi k ich zníženiu, ale ďalšie zvyšovanie sa spomalí. Fed si tak v talóne nechal otvorené dvierka aj na použitie nástrojov v prípade možno aj očakávaných ekonomických problémov.