Vianoce: Ľudia míňajú viac, obchodníci čakajú rekordné tržby

Od rána do večera obsadené parkoviská pred nákupnými centrami. Ľudia tisnú k autám po samý vrch naložené nákupné koše. Po siedmich rokoch od prepuknutia krízy svetovej ekonomiky sa na Slovensku žije lepšie. Klesla nezamestnanosť, rastú príjmy, niektorí ľudia menej šetria a viac míňajú. Obchodníci očakávajú rekordné tržby.

23.12.2015 06:00
kapusta, trhy, tržnica Foto: ,
To, čo neponúknu obchody, doplní tržnica. Na mnohých sviatočných stoloch nemôže chýbať tradičná kapustnica.
debata (8)

Optimizmus ľudí pramení z tohtoročného rastu ekonomiky odhadovaného na najmenej tri percentá, za ktorým v tesnom závese rastú aj mzdy. Oživenie ekonomiky prinieslo pokles nezamestnanosti pod 11 percent. To všetko povzbudzuje ľudí k zvýšeným vianočným výdavkom na darčeky aj na potraviny. Vianoce sú najväčším rodinným sviatkom a Slováci sú po rokoch šetrenia opäť veľkorysí.

Prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak pre Pravdu povedal, že tržby obchodu by mohli prekonať veľmi dobré výsledky roku 2008, keď kríza na Slovensku ešte naplno neprepukla. Navyše po sviatkoch obchodníci neočakávajú útlm, ale ďalšie oživenie s januárovým znížením dane z pridanej hodnoty na základné potraviny z 20 na 10 percent.

Utrácanie novembrových výplat a koncoročných odmien povzbudzujú akcie, v ktorých sa predajcovia doslova predháňajú. Prieskum Pravdy ukázal, že obchodníci si cenami niektorých potravinárskych výrobkov konkurujú alebo prudko zlacňujú aj niektoré exotické druhy ovocia, no vždy v tieni zliav vyskakujú tovary, ktoré sú drahšie. Keby mali spotrebitelia urobiť vianočný nákup za superakciové ceny, museli by obehnúť supermarkety viacerých obchodných reťazcov, na čo pracujúci ľudia jednoducho nemajú čas.

Ťahákom ľudí do obchodov sa stali typické vianočné tovary, ako sú ryby, najobľúbenejšie mäso obyvateľstva bravčovina, šalátové zemiaky, citrusové ovocie. Akcie obchod skombinoval s ponukou výrobkov, ktoré si bežná rodina nedovolí kúpiť každý deň. Patrí sem predovšetkým málo známe cudzokrajné ovocie, predávané po kuse v akciách znižujúcich cenu o 30 – 40 percent, luxusné morské ryby, kilogram ktorých stojí do 10 do 20 eur, drahý alkohol či víno zvučných značiek.

„Priemerný vianočný nákup vyjde štvorčlennú rodinu zhruba na 150 eur,“ hovorí analytik trhu s potravinami z agentúry Terno Ľubomír Drahovský. Plusové či mínusové odchýlky závisia od regiónov. Bratislavčania si podľa odhadu Ľubomíra Drahovského dovolia vianočné potravinové nákupy aj o 40 percent vyššie, teda minú na ne aj vyše 200 eur. Viac stoja Vianoce aj labužníkov alebo ľudí, ktorí sa stravujú viac zdravo.

Nedávno v Českej republike obchodníci publikovali údaj, podľa ktorého priemerný Čech skonzumuje ročne 750 kilogramov potravín. Možno predpokladať, že Slováci zjedia približne rovnaké množstvo potravín. Nikto nezrátal, koľko z celoročnej spotreby pripadá na vianočno-novoročné obdobie, celkom určite sa však ľudia práve počas tohto obdobia prejedajú.

„Na rozdiel od väčšiny Západoeurópanov našinci ešte stále nenakupujú potraviny racionálne. Značná skupina spotrebiteľov robí tzv. bezcieľne nákupy, ktoré sú pozostatkom ich skúsenosti z obdobia socializmu, keď v obchodoch chýbalo raz to, druhý raz ono,“ charakterizuje správanie sa spotrebiteľov Ľubomír Drahovský.

Bravčové zlacnelo o tretinu

K zvýšeným nákupom niektorých potravín stimulujú akcie. Na rekordne nízke úrovne klesli ceny bravčového mäsa. Reťazce ho teraz predávajú o celú jednu tretinu lacnejšie, a tak kilogram bravčového stehna možno kúpiť aj za 3,29 eura, kilo karé bez kosti za 3,75 eura, kilogramové kurča bez jedného centu za dve eurá.

Vytiahli sa niektorí domáci výrobcovia. Robia až na byt dodávku moriek, ktoré sú také populárne v Amerike či vo Veľkej Británii. Takto si počína napríklad farmár Pavel Petránek z Čremošného. Kilogram morčaciny vyjde na 4 eurá. Mäso, o ktorom sa hovorilo, že je jedlom pápežov a kráľov, zľudovelo.

Za dobrú cenu sa dá kúpiť citrusové ovocie. Kilogram mandarínok stojí v akcii jedno euro, teda toľko, čo kilogram jabĺk. Lenže keď si zákazník vyberie jablká v triede výber, zaplatí 1,5 až 2,20 eura za kilogram. Pri kúpe akciových citrusových plodov by mali byť spotrebitelia opatrní. Ovocie môže byť prezreté a nemusí prežiť ani prvý vianočný deň. Platí: dva razy vyberaj a raz vlož do nákupného košíka.

Včera na stránkach Pravdy Josef Neumann, stredoeurópsky šéf druhej najväčšej potravinárskej spoločnosti na svete PepsiCo, konštatoval, že ľudia viac ako v minulosti čítajú etikety potravín. Ak ich teraz naozaj pozorne čítame, musí nás pri pôvode niektorých mraziť. Zisťujeme totiž, ako hlboko upadla potravinová sebestačnosť Slovenska.

Akciové bravčové mäso nedochovali slovenskí, ale belgickí farmári. Najpredávanejšie polotučné konzumné mlieko neraz pochádza z Česka, štvrtka vari najlacnejšieho masla zasa z Nemecka. Ani jeden balíček sušených sliviek, ktoré ponúkajú obchodné reťazce, nedopestovali a neusušili na Slovensku, ale napospol ide o produkty z Čile alebo z Kalifornie v USA.

Ešte na konci osemdesiatych rokov minulého storočia bola vo vtedajšom JRD Krajné spustená linka na produkciu sliviek sušených v čokoláde. Po transformácii družstva z nej nezostalo nič, rovnako ako zo záhradkárskych prevádzok, kde napríklad v Senici robili sušené slivky plnené jadierkami vlašských orechov.

Ponuka kopíruje príjmy

Vianočná ponuka potravín ukazuje tiež, ako sa slovenská spoločnosť začína príjmovo silno diferencovať. Jeden z reťazcov ponúkol sušené slivky z Čile po 3 eurá, keď ich predtým predával o 80 centov drahšie. V ponuke však mal aj sto gramov sušených sliviek za 3,59 eura. Zabalili ich v Nemecku a dopestovali v USA.

Ešte viac dokumentujú príjmové možnosti obyvateľstva obyčajné arašidy. Balíček 400 gramov tzv. búrskych orieškov si možno kúpiť za 1,79 eura. Zabalila ich istá bratislavská spoločnosť bez toho, aby uviedla, z ktorej krajiny pochádzajú. Zato značkové arašidy Giant v 300-gramovom balení hrdo oznamujú, že ich dopestovali v Izraeli, krajine so špičkovým poľnohospodárstvom a tomu zodpovedá aj ich cena, stoja 4,99 eura. Nič pre priemerne zarábajúceho Slováka.

Akým vínom si pripijete pri štedrovečernom stole: slovenským alebo zahraničným? Zlákalo vás Chablis, teda francúzske Chardonnay po 9,90 eura, alebo kalifornské po 14 eur, či juhoafrické po 13 eur? Sú tu však aj vína pre tých, čo práve nemajú vo vrecku peňazí nazvyš. Sedmička červeného vína z Nimes, francúzskeho regiónu Languedoc Roussilon, kde sa rodí najviac červeného moku, stojí len 2,99 eura.

„Apelačný spôsob označovania vín, teda taký, ktorý dáva do popredia pôvod vína podľa miesta, kde sa urodilo, zvádza ľudí, aby siahli po vínach z oblastí s veľkými menami,“ vraví trnavský vinár Vladimír Mrva. „Lenže nie je Bordeaux ako Bordeaux ani Chablis ako Chablis. Za skvelým menom apelácie sú nielen producenti špičkových, ale aj všedných vín,“ vysvetľuje pozadie pozornosti „atraktívnej“ ponuky zahraničných vín Vladimír Mrva.

Pri šírke producentov vín a etiketách kopírujúcich veľké vinárstva spotrebiteľ nemá šancu zorientovať sa, najmä ak sa vína ponúkajú jednorazovo raz od jedných, druhý raz od úplne iných vinárov. Preto môže byť podľa Vladimíra Mrvu spoľahlivejšou voľba slovenského vína.

„Je tu celá plejáda vinárov, ktorí sa presadili vínami v renomovaných medzinárodných súťažiach alebo uspeli medzi sto najlepšími vínami v národnom salóne vín. Preto vybrať si dobré slovenské víno by nemal byť problém,“ odkazuje spotrebiteľom slovenský vinár.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #Vianoce #predvianočné nákupy darčekov