Hlavné udalosti v Grécku od jeho vstupu do eurozóny pred 15 rokmi, 1. januára 2001:
1. januára 2001 – Grécko sa stalo členom eurozóny (pri moci bola vtedy socialistická strana PASOK premiéra Kostasa Simitisa); eurami sa v krajine začalo platiť v januári 2002 a grécka drachma prestala byť oficiálnym platidlom od marca 2002.
November 2004 – Nová vláda na čele s šéfom konzervatívnej Novej demokracie (ND) Kostasom Karamanlisom, ktorá vzišla z marcových volieb, aj EÚ potvrdili, že Grécko sa do eurozóny dostalo vďaka štatistickým podvodom predchádzajúcej socialistickej vlády. Skutočné deficity rozpočtu boli vyššie.
16. septembra 2007 – V predčasných parlamentných voľbách zvíťazila ND premiéra Karamanlisa, ktorý voľby sám požadoval kvôli posilneniu mandátu vlády pre ekonomické reformy; stal sa opäť premiérom.
20. marca 2008 – Parlament tesne schválil dôchodkovú reformu; o deň skôr sa konala generálny štrajk, jedna z mnohých, ktorými Gréci v posledných rokoch odmietali úsporné opatrenia.
6. decembra 2008 – Incident teenagerov s políciou v Aténach, ktorý skončil smrťou mladíka, ‚zapálil‘ niekoľkodňové protesty v rade miest.
4. októbra 2009 – Predčasné voľby, ktorými chcel Karamanlis opäť posilniť mandát vlády pre reformy, vyhrali socialisti, ktorých šéf Jorgos Papandreou sa stal premiérom.
20. októbra 2009 – Deň po získaní dôvery parlamentu oznámila Papandreova vláda, že schodok štátneho rozpočtu za rok 2009 dosiahne takmer 12,5 percenta HDP. Ratingové agentúry v reakcii na to znížili Grécku hodnotenie.
2. mája 2010 – Schválená trojročná pomoc Grécku 110 miliárd eur: od eurozóny 80 miliárd eur, zvyšok od MMF; prvá sanácia krajiny eurozóny jej členmi.
21. júla 2011 – Mimoriadny summit eurozóny schválil druhý záchranný balík pre Grécko, pôvodne v objeme 109 miliárd eur; v októbri bola suma na ďalšom summite upravená na 130 miliárd.
31. októbra 2011 – Oznámenie premiéra Papandrea vypísať o pomoci od eurozóny referendum vyvolalo šok. Vláda s opozíciou následne dohodli predčasné voľby; 10. novembra sa postavil do čela prechodnej vlády ekonóm a bývalý guvernér centrálnej banky Lukas Papadimos.
21. februára 2012 – Ministri financií eurozóny schválili druhý balík pomoci pre Grécko (130 miliárd eur) s platnosťou do konca roku 2014 (neskôr predĺžená do 30. júna 2015).
25. januára 2015 – V Grécku zvíťazila ľavicová Syriza, premiérom sa stal jej šéf Alexis Tsipras, ministrom financií Janis Varufakis (rezignoval 6. júla, nahradil ho Euclid Tsakalotos). Syriza, ktorá razantne odmietala záchranný program eurozóny, sa dostala do sporu s trojkou veriteľov (MMF, ECB, EÚ). Presadila konanie referenda o balíku pomoci Grécku.
5. júla 2015 – Gréci v referende odmietli podmienky pomoci, navrhovanej veriteľmi. Referendum sprevádzalo aj zavretie gréckych bánk začiatkom júla, ktoré trpeli odlivom vkladov a priškrtením financovania prostredníctvom ECB. Grécke banky otvorili svoje pobočky až 20. júla.
13. júla 2015 – Grécko a trojka veriteľov sa dohodli na treťom balíku pomoci pre Grécko vo výške 86 miliárd eur.