Klaus: Migrácia bude mať pre ekonomiky EÚ nulový prínos

Migračná vlna zaťaží podľa bývalého prezidenta Václava Klausa rozpočty krajín Európskej únie novými nákladmi a v budúcnosti potom bude mať pre ich hospodárstva nulový prínos.

Pracovných síl je už teraz podľa Klausa v EÚ nadbytok. Myšlienka, že migranti obsadia profesie, o ktoré je menší záujem, je falošná, povedal vo štvrtok Klaus pri návšteve Olomouca.

Čítajte viac

"My s pánom doktorom Jiřím Weiglom ((spoluautorom knihy Sťahovanie národov s. r. o.) neveríme v prínos týchto migrantov pre európsku ekonomiku. Podľa mňa nulový prínos. My tu máme pracovnej sily nadbytok. My máme viac ako desať percent nezamestnaných v EÚ. Dvadsaťtri miliónov ľudí v Európe je bez práce, takže myšlienka, že by sme mali málo ľudí na prácu, je nerozumná, "odpovedal Klaus na otázku, či môže mať migračná vlna po počiatočných vysokých nákladoch v budúcnosti pozitívny vplyv na ekonomiku krajín EÚ, ako vo svojej jesennej prognóze predpokladá Európska komisia .

Podľa Klausa neobstojí tvrdenie, že migranti môžu obsadiť pracovné pozície, do ktorých sa obyvatelia členských krajín EÚ príliš nehrnú. „Že by tí ľudia, ktorí prichádzajú a odmietajú dostávať balíky vody, pretože chcú Coca-Colu, tak, že to by boli tí ľudia, ktorí skočia na miesta, kde práve Európania nechcú pracovať, je faloš,“ povedal Klaus.

Bývalý prezident mieni, že migračná vlna bude pre krajiny EÚ prvotne znamenať predovšetkým náklady. "To je úplne jasné, aj keď vidíme, že nemigrujú tí najzbedačenejší a najchudobnejší ľudia z týchto krajín. Naopak. No to (finančné úspory) im vystačí len na chvíľu. Potom starať sa o týchto ľudí bude samozrejme náklad pre už dnes deficitné rozpočty najrôznejších európskych krajín, "upozornil.

Európska komisia vlani na jeseň odhadla, že v krátkodobom pohľade bude mať migrácia negatívny vplyv na európske hospodárstvo, a to predovšetkým kvôli vyšším verejným výdavkom. Tranzitné krajiny zaťažujú náklady na záchranné operácie, ochranu hraníc či potrebou krátkodobej pomoci. Štáty cieľové musia investovať do ubytovacích kapacít, podpory utečencov či školstva a podobne.

V strednodobom a dlhodobom výhľade má byť pri správnej politike dopad migračnej krízy podľa komisie mierne pozitívny. Viac vraj z príchodu nových ľudí na pracovný trh budú profitovať cieľové krajiny, v roku 2020 by v celoeurópskom priemere mala terajšia migračný vlna podporiť rast ekonomiky asi o 0,2 až 0,3 percenta HDP.

Súvisiace články:

hrivna, Ukrajina, Kyjev

Obhajoba Ukrajiny pred súdom: Neplatíme, Rusi nás k pôžičke donútili

27.05.2016 18:20

Ukrajina v piatok britskému súdu predložila svoju obhajobu v spore s Ruskom týkajúcu sa nesplateného dlhu.

Elektrina, energia

Slovenská ekonomika je energeticky úspornejšia než u susedov z V4

27.05.2016 18:15

Slovensko patrí medzi energeticky najmenej náročné ekonomiky regiónu strednej a východnej Európy.

pivo

Spotreba piva klesla, ponuka však stúpa

27.05.2016 17:00

Slováci už druhé desaťročie za sebou znižujú spotrebu piva, ale na výber majú toľko druhov piva ako nikdy predtým.

mayrhofen, rakúsko, krajina, príroda,

Pri pátraní po nezvestných ide o čas

27.05.2016 20:00

Dvadsaťštyriročný Slovák Michal bol v piatok už takmer týždeň nezvestný. Minulú nedeľu sa vybral z dedinky Mayrhofen v rakúskom Tirolsku, kde pracuje, na výlet.

Vladimir Putin

Putin pricestoval na dvojdňovú návštevu Grécka

27.05.2016 19:26

Ruský prezident Vladimir Putin pricestoval v piatok na dvojdňovú návštevu Grécka.

Grécko, utečenci

Lázár: Nevracajte prisťahovalcov do Maďarska, pošlite ich do Grécka

27.05.2016 19:24

Viaceré členské krajiny Európskej únie chcú vracať prisťahovalcov do Maďarska, to ale nie je možné, vyhlásil to minister riadiaci úrad vlády János Lázár.

hrivna, Ukrajina, Kyjev

Obhajoba Ukrajiny pred súdom: Neplatíme, Rusi nás k pôžičke donútili

27.05.2016 18:20

Ukrajina v piatok britskému súdu predložila svoju obhajobu v spore s Ruskom týkajúcu sa nesplateného dlhu.