Prehriata ekonomika chladne. Svetová kríza zatiaľ nepríde

Od roku 2008 po páde americkej investičnej banky Lehman Brothers sa svet borí s finančnými problémami. Po bankovej kríze, ktorá prerástla do globálnej recesie, sa krajiny eurozóny dostali do enormných dlhov.

14.01.2016 14:30
banka, kríza, Grécko Foto:
Grécko kvôli enornmným dlho stálo v roku 2015 na pokraji bankrotu, pričom mu hrozil odchod z eurozóny. Na fotografii z leta minulého roka stoja Gréci pred bankou a snažia sa dostať k svojim úsporám.
debata (23)

Mnohé z nich, napríklad Grécko, museli dokonca žiadať o finančné záchranné balíčky, na ktoré sa skladali aj slovenskí daňoví poplatníci. V tomto roku svet stojí pred treťou vlnou finančnej krízy. Do problémov sa aktuálne dostáva najmä druhá najväčšia ekonomika sveta Čína.

V súčasnosti sme svedkami tzv. krízy rýchlo rastúcich ekonomík, ktoré od roku 2009 aj vďaka lacným dolárovým pôžičkám prudko stimulovali svoje ekonomiky.
Kamil Boros, analytik spoločnosti X-Trade Brokers

„V súčasnosti sme svedkami tzv. krízy rýchlo rastúcich ekonomík, ktoré od roku 2009 aj vďaka lacným dolárovým pôžičkám prudko stimulovali svoje ekonomiky, aby vykryli výpadok dopytu z vyspelého sveta. Dnes, keď americká centrálna banka Fed zvyšuje úrokové sadzby a ceny komodít, ktoré viaceré rastúce ekonomiky exportujú, sa prepadávajú, tak majú tieto krajiny problém udržiavať predošlé stimuly a ich ekonomiky sa ochladzujú,“ vysvetlil analytik spoločnosti X-Trade Brokers Kamil Boros.

„Pre väčšinu rozvíjajúcich sa ekonomík to znamená len spomalenie rastu, a nie recesiu, a v tomto kontexte je potrebné vnímať aj dosah na svet. Ďalšiu globálnu krízu, ktorej pôvodcom by mali byť tieto ekonomiky, však považujeme za nepravdepodobnú,“ doplnil Boros.

Denník Pravda už informoval, že turbulencie pochádzajúce z Číny spôsobili od vlaňajšieho decembra prepad európskych akcií o 10 až 15 percent. Má to vplyv na slabé zhodnocovania, respektíve prepady úspor v sume 15 miliárd eur, ktoré majú Slováci v podielových fondoch či v druhom pilieri. Zamestnanosť však stúpa a celá slovenská ekonomika má tento rok rásť slušným zhruba 3-percentným tempom.

Roky enormného rastu už neprídu

Aktuálne vyhliadky pre Čínu hovoria o tom, že krajina bude čeliť ťažkostiam pri dosahovaní rastu ekonomiky o viac ako 6,5 percenta v období rokov 2016 až 2020. Počas posledných 30 rokov reforiem a otvárania ekonomiky vykazoval čínsky hrubý domáci produkt ročný rast približne 10 percent.

Momentálne sú najväčšími hrozbami poklesu čínskeho hospodárstva práve ochladenie globálnej ekonomiky, stúpajúca cena práce a rastúce obavy o životné prostredie, pre ktoré krajina nemôže industrializovať ornú pôdu rovnakým tempom ako v minulosti. Navyše čínska ekonomika sa oslabuje z dôvodu prechodu na západný model. Inými slovami, Čína sa pokúša preorientovať z vývoznej ekonomiky na hospodárstvo, v ktorom má väčší podiel domáca spotreba.

Na budúci týždeň krajina zverejní oficiálne údaje o celoročnom raste čínskej ekonomiky a o jej posilnení vo štvrtom kvartáli. Očakáva sa, že údaje poukážu na spomalenie rastu čínskeho hospodárstva v roku 2015 na približne sedem percent. Predstavovalo by to najhorší výsledok za posledných 25 rokov. To, že sa ekonomike nedarí, sa prejavilo aj počas uplynulých dní na čínskych akciových trhoch.

Peking musel minulý týždeň dvakrát aktivovať mechanizmus, ktorý pozastavuje obchodovanie s akciami v prípade neprimeraných výkyvov na trhu, pretože akcie sa prepadávali o sedem percent. Opatrenie zaviedla čínska vláda v reakcii na vlaňajšie otrasy, ktorým čelili domáce akciové trhy.

„Pre čínsku ekonomiku akciový trh nie je významný. Menej ako päť percent čínskych domácností drží akcie a menej ako sedem percent firiem si zaobstaráva peniaze z akciového trhu. To skôr pripomína slovenský ako napríklad americký akciový trh. Navyše čínske akcie sú stále v bubline, ktorá sa prednedávnom nafúkla. Citeľnejšie dosahy poklesu akcií v Číne na ekonomiku nečakáme, to však neznamená, že je Čína na tom dobre,“ poznamenáva Boros.

Čo to znamená pre Slovensko?

Slovenska sa prepad čínskej ekonomiky priamo nedotkne. Pokles tamojšej ekonomiky však ovplyvňuje slovenských výrobcov a vývozcov, pretože sa väčšina ich produktov dostáva cez Nemecko práve do Číny. Tá je pre Nemecko druhým najväčším obchodným partnerom mimo Európskej únie, prvé sú Spojené štáty americké. Nemecko je zase pre Čínu najväčším obchodným partnerom a technologickým exportérom v Európe a je druhou krajinou po Veľkej Británii, kde Peking najviac investuje.

„Nemecko pre spomalenie čínskeho hospodárstva predpokladá len obmedzené dosahy na domácu ekonomiku. Vývoz do Číny je pre Nemecko dôležitý, ale predstavuje len 6,6 percenta. Najväčšia ekonomika eurozóny vyváža hlavne do Európskej únie,“ komentuje investičný analytik spoločnosti Colosseum Petr Habiger.

Ako upozorňuje analytik J&T Banky Stanislav Pánis, narastajúce obavy o čínsku ekonomiku a ďalších na ňu nadviazaných krajín boli výrazným impulzom k vyše 10-percentnému poklesu cien ropy v prvý januárový týždeň. Čína je po Spojených štátoch druhým najväčším spotrebiteľom ropy na svete.

„Trh s čiernym zlatom je pritom pod tlakom po decembrovej neochote či neschopnosti OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu) dohodnúť sa na obmedzení ťažby pri vysokom stave zásob v USA a takmer plných skladovacích kapacitách,“ dodal Pánis.

Lacná ropa a žiadna inflácia

Cena ropy Brent sa aktuálne prepadla už k 30-dolárovej hranici za barel. Ešte v júli 2014 stála 115 dolárov za barel. Klesať bude aj naďalej. Nízke ceny by mali zotrvať minimálne do júna. Tento týždeň už znížili svoje odhady vývoja cien ropy na tento rok banky Barclays, Macquarie, Bank of America Merrill Lynch, Standard Chartered alebo Société Générale.

Najpesimistickejšia je podľa agentúry Reuters britská banka Standard Chartered, ktorá predpovedala, že ceny by mohli spadnúť až k desiatim dolárom za barel, pretože na ropnom trhu nie je nič fundamentálne, čo by prepad zastavilo. Prepad na úroveň 20 dolárov predpovedajú Morgan Stanley, Goldman Sachs, Citigroup a Bank of America Merrill Lynch.

Lacná ropa navyše môže časom spôsobiť, že krajiny sa prepadnú do tzv. deflačnej špirály, pretože nízke ceny ropy a následne lacnejší benzín a nafta na pumpách znižujú celkové spotrebiteľské ce­ny.

„Je to viac ako šesť rokov, keď finančná kríza dosiahla svoj vrchol, to znamená, že viac ako šesť rokov sa svet zotavoval z recesie. A ak je niečo nemenné v ekonomických teóriách, tak je to hospodársky cyklus, ktorý sa podľa mnohých ekonomických ukazovateľov blíži k svojmu prirodzenému koncu. Aby bol súčasný cyklus schopný vydržať, je nutné sa vrátiť čo najskôr do inflačného prostredia, ktoré pomôže rastu cien a miezd, ktoré sú nevyhnutné pre ďalší ekonomický rast. To sa nateraz nedeje,“ doplnil hlavný makroekonóm spoločnosti Colosseum František Bostl.

© Autorské práva vyhradené

23 debata chyba
Viac na túto tému: #Čína #kríza ekonomiky #finančná kríza