To, čo ľudia zaplatia napríklad za drahšie služby, ušetria pri lacnejšom tankovaní, nižších platbách za kúrenie či elektrinu. Po znížení dane z pridanej hodnoty zlacneli aj niektoré potraviny.
Podľa analýzy UniCredit Bank by mala priemerná reálna mzda, ktorá je odrazom životnej úrovne, za roky 2013 až 2016 vzrásť spolu o 10,5 percentuálneho bodu. Platí to pre občana, ktorého mzda posledné roky kopíruje slovenský priemer. Ten bol v roku 2013 mesačne 824 eur a tento rok by mohol dosiahnuť 904 eur.
Mnohí ľudia však nemajú často pocit, že by sa mali lepšie. Lacnejšie tankovanie, keď cena nafty klesla pod 1 euro za liter, či lacnejší chlieb a mäso však domácnosti začínajú pociťovať na svojich rozpočtoch. „Cestovanie, krúžky, oblečenie, školské výlety, všetko niečo stojí. Je dobré, že môžem ušetriť aspoň na potravinách alebo za energie,“ povedala pre denník Pravda Anna Sedlická (47) z Nacinej Vsi v okrese Michalovce.
Pri lacných palivách šetrí pri dochádzaní za prácou. Domácnosť si polepšila aj vďaka tomu, že plyn za posledné tri roky zlacnel o deväť percent a elektrina o trinásť percent. Na druhej strane, stále chýba diaľnica do Bratislavy, ktorá by priniesla viac pracovných možností a rýchlejší rast platov.
Stagnácii cien v prípade potravín nahráva dobrá vlaňajšia úroda letných obilnín, ale aj zníženie DPH z 20 na 10 percent v prípade chleba, mlieka, masla, mäsa a rýb. Slovenskí motoristi sa zase môžu tešiť z lacného tankovania.
Lacnejšie sú aj energie. Ceny elektriny išli od januára dolu v priemere o 1 percento a plynu o 3,6 percenta. "Aktuálny pokles ropy na svetových trhoch v kombinácií so znížením DPH na vybrané potraviny len oddialil návrat z pásma miernej deflácie a do plusu by sa medziročný rast cien mal vrátiť najskôr až okolo polroka. Forma miernej deflácie, ktorú Slovensko už dva roky zažíva, však nie je pre ekonomiku v zásade škodlivá, skôr naopak, jej ponukový charakter len podporuje rast spotreby domácností.
Nižšie ceny energií nechávajú domácnostiam viac disponibilných zdrojov na nákup ostatných tovarov a služieb," komentuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Ceny predvlani klesli o –0,1 percenta, vlani o –0,3 percenta a tento rok má rast dosiahnuť len 0,3 percenta. Rekordná bola inflácia naposledy ešte v roku 2009, keď po prechode na trhové ceny energií Slovensko zažilo rast cien o 8,5 percenta.
Ako na súčasnom stave ušetriť
Anna Sedlická z Nacinej Vsi v okrese Michalovce žije celý život ako to ona nazýva v tzv. úspornom režime. Do práce v Košiciach dochádza autom spolu s viacerými ľuďmi z dediny, ktorí tam tiež pracujú. Odborne sa tomu hovorí zdieľaná ekonomika. Pani Anna teda nevlastní auto, ale prispieva na benzín. „Autobusové spoje sú zlé a cestovanie skupinovo v aute ma momentálne vyjde lacnejšie,“ hovorí pani Anna. Žije s rodičmi v dvojpodlažnom staršom dome, je rozvedená, doma má dve dospievajúce deti. "Máme veľkú záhradu, snažíme sa ovocie a zeleninu sami dopestovať. Pomáhame si s rodičmi navzájom, máme spoločný rozpočet.
Oni žijú z dôchodku. Dokopy nám to vždy nejako vyjde. Snažíme sa vyhľadávať v obchodoch akcie. Rodičia majú doma viac času, tak vždy študujú letáky, kde sa dá lacno nakúpiť," vysvetlila pani Anna. Pochvaľuje si aj nižšiu DPH, prijala by ju však na väčší počet potravín.
Ak obchodníci premietnu zníženie DPH na potraviny z 20 na 10 percent v plnej miere, tak cena potravín by mala byť momentálne na pulte oproti vlaňajšku nižšia o 8,3 percenta. Napríklad ak vlani stál kilogramový bochník chleba zhruba jedno euro, od januára sa mala jeho cena znížiť na 92 centov. Ak ľudia v obchodoch vlani nakúpili košík zlacňujúcich potravín za 80 eur, od januára ich rovnaký nákup vyjde na 73,3 eura.
„Teším sa momentálne z toho, že klesajú ceny benzínu. Aspoň odo mňa kolega bude pýtať za cestu menej,“ smeje sa pani Anna, ktorá mu mesačne na cestu prispieva zhruba 30 eur. Cesta autobusom by ju mesačne stála viac ako 150 eur. Podobne ako ona mnoho rozvedených rodičov s dospievajúcimi deťmi rieši otázku kvalitného zabezpečenia života pre potomkov s čo najnižšími nákladmi.
Situácia nahráva obchodníkom
Rast zamestnanosti, pokles nezamestnanosti, rast priemerných miezd a zotavenie spotrebiteľskej dôvery dávajú dobré predpoklady na posilnenie konečnej spotreby domácností, a teda zvýšenia maloobchodných tržieb.
„Pokiaľ sa splní najdôležitejší predpoklad pokračujúceho rastu domáceho spotrebiteľského dopytu, ako aj predpoklad postupnej stabilizácie cien energetických komodít, mohla by sa v tomto roku inflácia vrátiť späť do pozitívneho teritória, hoci ani v tomto roku nie je pravdepodobné, že by prekročila jednopercentnú úroveň, a v závislosti od situácie na trhu s ropou môže byť aj výrazne nižšia. Pre vývoj reálnej kúpyschopnosti miezd a úspor na Slovensku bude aj rok 2016 tretím po sebe nasledujúcim rokom neškodného vývoja spotrebiteľských cien,“ hovorí analytik Sberbank Vladimír Vaňo.
Ako opisuje, o oživení konečnej spotreby domácností dostatočne svedčí vlaňajší vývoj cien v tých kategóriách, ktoré domáci spotrebiteľský dopyt pociťujú najviac, hoci aj tam sa tešia z nižších nákladov na energie a palivá. „Ide o ceny v hoteloch, kaviarňach a reštauráciách, v priemere vlani vzrástli o 1,6 percenta medziročne, ceny vzdelávania o 2,4 percenta, ceny rekreácie a kultúry o 0,8 percenta, ceny nábytku a vybavenia domácností o 2 percentá, ceny odevov a obuvi o jedno percento,“ povedal Vaňo.
Naopak, priemerný medziročný pokles vlani zaznamenali ceny potravín a nealkoholických nápojov (-0,3 %), ceny bývania, vody, elektriny, plynu a iných palív (-1 %), ceny dopravy (-6,3 %) a ceny pošty a telekomunikácií (-0,2 %), teda kategórie cien, ktoré najvýraznejšie pocítili priaznivé nákladové tlaky zo svetového komoditného trhu.
Spotrebitelia potrební pre rast
Analytici upozorňujú, že lepší spotrebiteľský dopyt je pre slovenskú ekonomiku „požehnaním“. „Rast ťahaný cyklickým oživením spotreby má zvyčajne relatívne väčšiu zotrvačnosť, ako rast ťahaný zásobami a exportmi, ako to bolo v minulých rokoch,“ zhodnotil Koršňák.
Navyše, ekonomiky eurozóny, vrátane Slovenska, si budú môcť aj naďalej užívať uvoľnené menové podmienky Európskej centrálnej banky, ktorá predĺžila a rozšírila kvantitatívne uvoľňovanie do roku 2017. "Európske exporty by mohli ťažiť aj z normalizácie elasticít (pružnosť, pozn. red.) vo svetovom zahraničnom obchode, keď obrat v zahraničnom obchode v tomto roku prekvapivo výrazne zaostával za rastom svetovej ekonomiky.
Ďalší rastový impulz by európskym ekonomikám mohol opäť priniesť aj aktuálny pokles cien ropy na svetových trhoch, cena okolo 30 dolárov za ropu však pravdepodobne nebude dlhodobo udržateľná. Ťažba v mnohých oblastiach sa pri tejto cene už stáva ekonomický nerentabilnou a už v priebehu prvého polroka nie je vylúčený návrat ceny ropy k 50 dolárom za barel," dodal Koršňák.
Európa by si teda podľa ekonómov mala udržať aktuálny rastový trend, z čoho bude ťažiť aj slovenská ekonomika a jej exporty. Faktory, ktoré budú ťahať smerom nahor domáci dopyt v Európe, ako uvoľnená menová politika, rekordne nízke úroky, lacná ropa, chýbajúca inflácia, pozitívna spotrebiteľská nálada a zotrvačnosť oživenia domácej spotreby, budú pozitívne vplývať aj na domácu spotrebu na Slovensku. „Na druhej strane, rast ekonomiky negatívne ovplyvní pokles verejných investícií pre končiace sa programovacie obdobie eurofondov, ktoré síce budú postupne nahrádzané zobúdzajúcimi sa súkromnými investíciami, v úhrne však stále očakávame mierny pokles fixných investícií,“ doplnil Koršňák.