Bohatí budú bohatnúť ešte rýchlejšie

Bohatí zhromažďujú vo svojich rukách na úkor chudobných čoraz viac majetku. Tento trend bude vo svete ešte silnieť. Ani alarmujúce štatistiky, podľa ktorých už 62 najbohatších ľudí sveta vlastní majetok v takej hodnote ako chudobnejšia polovica svetovej populácie, teda 3,6 miliardy ľudí, zatiaľ nič nezmenili.

21.01.2016 07:00
debata (85)
zväčšiť Ilustračné foto. Foto: SITA/AP
Davos, príjmová nerovnosť, bohatí, chudobní Ilustračné foto.

Svet sa nespojil proti daňovým rajom, čím najvplyvnejší politici dávajú tichý súhlas na to, aby boháči obchádzali platenie daní.

Daňové raje prispeli k tomu, že 62 topboháčov má už majetok za 1,76 bilióna dolárov. Naopak, polovici ľudí na planéte hodnota majetku klesla. Chudobnejší majú horšie možnosti na zhodnocovanie úspor, poctivejšie platia dane a nepraje im ani globálne otepľovanie. Fenomén El Niňo berie pitnú vodu Afrike, ale aj Indii a prehlbuje hlad. Nespokojnosť často prerastá do vojen, ktoré z bežných ľudí robia utečencov.

Nelichotivé správy o otváraní nožníc medzi bohatými a chudobnými prichádzajú tesne pred najväčšou svetovou ekonomickou udalosťou vo švajčiarskom Davose, ktorá sa začal v stredu. Aktuálne sa tam schádzajú bohatí a vplyvní ľudia. Práve oni sa bijú do pŕs, že chcú súčasný nelichotivý stav zmeniť.

Za posledné roky, čo o tom v Davose horlivo diskutovali, sa však nič nevyriešilo, práve naopak. Britská mimovládna organizácia Oxfam upozorňuje, že situácia v príjmovej nerovnosti je kritická.

„Z podstaty kapitalizmu je nemožné vysokú príjmovú nerovnosť odstrániť. Spomaliť rast nerovnosti sa dá vyššou podporu vzdelávania chudobných a zavedením progresívnej dane, ktorá by viac zdaňovala bohatých ľudí,“ hovorí ekonomický analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

Bohatí ľudia majú popri obrovských majetkoch podľa odhadov ďalších takmer 8 biliónov dolárov na účtoch v daňových rajoch, aby sa vyhli zdaňovaniu. K tomu sa pridávajú horšie klimatické podmienky. Najchudobnejším krajinám tretieho sveta hrozí väčšia neúroda, teda roky plné zrážok a záplav striedané obdobiami extrémneho sucha. Do roku 2030 počet extrémne chudobných ľudí tak pre nedostatok pitnej vody či jedla vzrastie o 100 miliónov.

Aktuálne počet tých, čo žijú v extrémnej chudobe, sa pohybuje na úrovni okolo 900 miliónov, čo predstavuje 12,8 percenta svetovej populácie.

Okrem podpory vzdelávania by sa vo svete malo pristúpiť k budovaniu humánnejšej ekonomiky. Ekonomiky pre všetkých, nielen pre tých majetných, teda najbohatších, ktorí produkujú najviac skleníkových emisií, ale aj pre tých nemajetných, najchudobnejších, ktorí sú za klimatické zmeny najmenej zodpovední, ale pritom sú pri nich najviac zraniteľní.

Krajiny by takisto podľa Oxfamu mali presadzovať bezplatné verejné služby, zavedenie minimálnej mzdy či zavádzanie sociálnej ochrany pre najchudobnejších ľu­dí.

„V každej spoločnosti sú daňové a príjmové nerovnosti. Ide o základný charakter rozdeľovania zdrojov, v ktorom tí, čo riskujú a vytvárajú hodnoty, majú mať väčšie bohatstvo ako tí, čo sú závislí od sociálnej podpory. Myslím, že svetu by pomohol rozvoj rovnosti príležitostí,“ hovorí Christian Schweiger, profesor na Katedre medzinárodných vzťahov na Durham University vo Veľkej Británii.

Trend bohatnutia bohatých a schudobnievania strednej triedy a chudobných však v poslednom čase vedie k väčšej frustrácii ľudí a k nepokojom, ktoré sa už začínajú prejavovať vo viacerých krajinách. Súvisí to aj so stratou práce, s nepostihnuteľnos­ťou boháčov, ktorí sa vyhýbajú plateniu daní a odvádzajú peniaze do daňových rajov, ako aj so sľubmi politikov, že viac zakročia, no nedeje sa tak.

Chyby centrálnych bánk

Hlavný ekonóm finančnej skupiny Roklen Lukáš Kovanda pre Pravdu hovorí, že v posledných rokoch k roztváraniu nožníc medzi bohatými a chudobnými prispievali aj kroky centrálnych bánk. Tie v rámci stimulačných programov pumpujú do ekonomiky nové peniaze, ktoré nafukujú ceny akcií a nehnuteľností. V nich majú majetok uložený najmä bohatí ľudia, ktorí naďalej bohatnú.

„Naopak, chudobní ľudia naďalej chudobnejú, pretože tie isté centrálne banky zrazili v mene boja s krízou úrokové sadzby na nulu alebo dokonca i do záporných hodnôt. Takže bežné alebo termínované účty, kde majú chudobnejší svoj majetok uložený, nezaisťujú takmer žiadne zhodnotenie,“ skonštatoval Kovanda.

Ceny nehnuteľností, ktoré sú podľa Kovandu do značnej miery spojené s príjmovou nerovnosťou, rastú aj z dôvodu striktných pozemkových, ako aj environmentálnych regulácií.

„Tie umelo zvyšujú ceny nehnuteľností, robia ich tak menej dostupnými pre chudobnejšie vrstvy a, naopak, nafukujú bohatstvo ich majiteľov, ktorí naďalej bohatnú. Nerovnosť by teda znížilo aj obmedzenie regulácie realitného trhu. Napríklad v USA by zníženie regulácií v mestách, ako je New York alebo San Francisco, na úroveň bežnú v iných tamojších mestách prinieslo o desať percent hrubého domáceho produktu viac,“ poznamenal Kovanda.

Navyše portfóliá bohatých ľudí sú charakteristické tým, že sú zložené z podnikových a akciových investícií, ktoré v mnohoročnom období majú vyššie priemerné výnosy ako portfóliá zostavené z vkladových produktov. Práve účty v bankách sú typické pre chudobnejších ľudí. Tí najchudobnejší nemajú ani to a žijú z ruky do úst.

„Kto však neinvestuje do tvorby kapitálu, nemôže očakávať, že bude mať v budúcnosti majetok. Akciové a podnikové investície majú v dlhom období priemernú výnosnosť 10 a viac percent. Účty v bankách generujú ročne do dvoch percent. Napríklad ak investujeme na 10 rokov 10-tisíc eur, zisky reinvestujeme. V prvom prípade máme na konci tohto obdobia 26-tisíc eur, v druhom iba 12,1 tisíca eur,“ komentuje Tomčiak.

Kapitalizmus a nerovnosť ruka v ruke

Niekto to nazýva poruchou, no je to podstata kapitalizmu, že v spoločnosti sa vytvárajú príjmové nerovnosti medzi ľuďmi. „Príjmová nerovnosť ku kapitalistickému systému neodmysliteľne patrí a naďalej aj patriť bude. Domnievam sa, že prvé kroky k riešeniu príjmovej nerovnosti by mali viesť predovšetkým k zlepšeniu a skvalitneniu vzdelania, napríklad prostredníctvom inovácií prípravných kurzov na vysoké školy, a viac prehlbovať spoluprácu medzi školami a zamestnávateľmi.

Ďalšie opatrenie, ktoré by mohlo prispieť k riešeniu nerovností, sú efektívne daňové reformy, ktoré budú účinné predovšetkým proti daňovým únikom, no na druhej strane nebudú deformovať trh,“ navrhuje Matěj Čeleš, investičný analytik portálu Zlaťáky.sk.

Model severských ekonomík však potvrdzuje, že práve formou vyšších daní sa dá docieliť vyššia rovnosť medzi chudobnými a bohatými. „K tomu však vedie dlhá cesta. Najskôr je nutné nastaviť silný právny štát, odstrániť korupciu a preniesť zodpovednosť na jedinca. Až si spoločnosť na tieto pravidlá zvykne, čo, samozrejme, môže trvať desiatky rokov, môže sa pristúpiť k daňovým reformám a prerozdeľovať bohatstvo smerom k tým, ktorí nemali toľko šťastia. Vyspelá spoločnosť potom vysoké dane vníma skôr tak, že si platí menej chudoby, a tým teda viac bezpečia,“ dodáva Čeleš.

Ľavicový ekonóm Thomas Piketty upozorňuje vo svojej knihe Kapitál na to, že vyššie zdanenie kapitálu sa bude stále dať nejakým spôsobom obísť, i keď je to podľa neho jediným riešením súčasného zlého smerovania kapitalizmu.

Najväčšie podnikateľské skupiny totiž budú vynakladať značné úsilie na to, aby neplatili dane. Majú na to podľa neho skvelých právnikov, účtovníkov, poradcov, dokážu si zaplatiť najlepších ľudí, aby sa o to postarali. Plateniu daní sa vyhýbajú buď daňovou optimalizáciou, alebo nevytvárajú hodnoty. Väčšinou sú to reťazce firiem končiace sa napríklad v Belize, na Britských Panenských ostrovoch alebo na ostrove Svätá Lucia.

Začarovaný kruh chudoby

Martin Kahanec, šéf Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce, pred časom pre Pravdu povedal, že dnešná spoločnosť je rozdelená na kasty, pričom dostať sa z jednej kasty do druhej je veľmi náročné.

„Znamená to, že ľudia z chudobných rodín sú často predurčení byť chudobnými po celý život. Stále je pre mnohých mladých z chudobnejších rodín problémom stať sa napríklad manažérom podniku. Už na základnej škole, keď príde dieťa z chudobnej rodiny na hodinu v roztrhaných topánkach, v neznačkovom oblečení, bez mobilu či desiatej, je istým spôsobom znevýhodňované. Tu sa začínajú problémy s utiahnutosťou, so strachom a doslova so zvykom na chudobu.

Ide často o talentované deti, ktoré sa doktormi, právnikmi či spomínanými manažérmi firiem nestanú, lebo sú v spoločnosti odsúvané na okraj. Samozrejme, existujú aj výnimky, a nie je ich málo, ale vo väčšine prípadov strácajú ľudia vnútornú motiváciu pre veľké bariéry v spoločnosti. Preto je kľúčové na trhu práce, a tiež pri vzdelávaní, aby sa sociálna mobilita zvyšovala,“ poznamenal Kahanec.

„Chudobní ľudia sa často nedokážu vymaniť zo svojej situácie aj v dôsledku zlého vzdelania. Kto nemá peniaze, ten sa na najlepšie školy nedostane. Potom nemôže očakávať najlepšie zamestnanie. Dá sa povedať, že chudobní sa pohybujú v začarovanom kruhu a len prijímajú pokyny ľudí, ktorí ovládajú podniky,“ doplnil Tomčiak.

„Navyše sa v dnešnej dobe ukazuje, že čím viac budú vyspelé krajiny podporovať tie slabšie, tým viac budú z toho profitovať. Omnoho lepšie ako poskytovanie neefektívnych a nezmyselne využívaných dotácií sa v tomto smere pre chudobnejšie krajiny javí poskytovanie ,mozgov' pre zlepšenie základov ich ekonomiky a predovšetkým vzdelania obyvateľov. To by mohla byť jedna z ciest k dlhodobej prosperite chudobnejších regiónov,“ povedal Čeleš.

O chudobných rozhodujú dnes boháči

Každoročne sa vo švajčiarskom Davose stretávajú svetové politické a ekonomické špičky, tentoraz v poradí na 46. svetovom ekonomickom fóre. Absurditou v tomto prípade je však to, že na úpätí zasnežených švajčiarskych Álp sa tradične schádza časť z jedného percenta celkovej svetovej populácie, ktorá na svojich kontách drží takmer väčšie bohatstvo ako zvyšok sveta.

Na tohtoročnom štvordňovom ekonomickom fóre bude jednou z hlavných tém príjmová nerovnosť vo svete. Vplyvní a bohatí budú opäť hovoriť a ponúkať riešenia, ako odstrániť súčasný trend, keď bohatí bohatnú a chudobní majú stále čoraz menej.

Tento rok do Davosu pricestuje 2,5 tisíca ľudí, z ktorých bude viac ako 40 svetových politických špičiek. Dorazia aj celebrity, ktoré takisto diskutujú o svetových problémoch, ako je už tradične spevák Bono či americký herec a filmový producent Leonardo DiCaprio.

Tento rok sa na fóre bude hovoriť aj o čínskej ekonomike, klimatických zmenách, migrácii a rozširovaní a hrozbe Islamského štátu. Paradoxom je, že pri raste chudoby trhy aktuálne považujú za najväčšiu hrozbu len 6,9-percentný vlaňajší rast čínskej ekonomiky, ktorá sa zväčšila najmenej za uplynulých 25 rokov.

Vstupenka do Davosu pre biznismenov je zhruba v hodnote 19 000 eur, pričom dostať sa tam môžu len na základe pozvánky od organizátorov. Nedostane sa tam teda hocikto. Traduje sa, že do Davosu v tomto čase prichádzajú len ľudia, ktorí niečo v globálnej politike a ekonomike znamenajú. Ubytovanie za jednu noc v tamojších hoteloch sa pohybuje od 500 eur.

Bezpečnosť hostí zabezpečuje okolo päťtisíc príslušníkov švajčiarskych bezpečnostných zložiek. Verejnosť sa viac ako na niekoľko sto metrov od konania konferencie nedostane. Brány a bezpečnostné opatrenia v tomto prípade deklarujú, ako sa bohatí odčleňujú od zvyšku sveta.

(lb)

© Autorské práva vyhradené

85 debata chyba
Viac na túto tému: #Davos #najbohatší #riešenie chudoby #daňové raje