Ropná vojna môže zvýšiť vlnu migrácie z Afriky

Európske štáty môžu čeliť v najbližších rokoch ešte väčšej utečeneckej kríze ako v súčasnosti. Na 46. ročníku Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose na to upozorňujú v týchto dňoch viacerí svetoví politici a ekonomické špičky sveta.

23.01.2016 12:00
afričania, loď, more Foto:
Afričania pri lacnej rope chudobnejú a môžu viac zvažovať odchod za lepším životom.
debata (11)

Príčinou zvýšeného počtu utečencov najmä z Afriky do západných krajín bude podľa nich aktuálna vojna medzi ropnými mocnosťami vo svete, ktoré svojou nadprodukciou ropy v snahe udržať si svoj trhový podiel zrážajú ceny čierneho zlata na historické minimá. „Pozrite sa napríklad, koľko krajín v Afrike je závislých od príjmov z vývozu ropy. A teraz si predstavte, že sa miliarda obyvateľov Afriky vydá na sever,“ povedal v Davose predseda Svetového ekonomického fóra Klaus Schwab.

Africký kontinent má stále výraznejšie postavenie v ťažbe ropy. Dominantné postavenie majú dve oblasti, a to severná časť Afriky (Líbya, Alžírsko a Egypt) a oblasť pri Guinejskom zálive (Nigéria, Gabon). Nigéria je v ťažbe ropy 12. najväčšou ropnou veľmocou na svete s 2,4 milióna vyťaženými barelmi čierneho zlata denne. Napríklad Rusko, ktoré je najvýznamnejšia krajina, čo sa ťažby ropy týka, vyťaží denne takmer 11 miliónov barelov. Africký štát Gabon je mimoriadne závislý od ropy. Príjmy z čierneho zlata predstavujú pre tamojší rozpočet takmer polovicu všetkých príjmov. Ropa sa podieľa 43 percentami na hrubom domácom produkte krajiny, pričom v rámci exportu má až 80-percentné postavenie.

„Naďalej trvajúci pokles cien by mohol zapríčiniť hlbšiu krízu, ktorá by sa mohla začať prelievať i do západného sveta v podobe zvýšenej migrácie. USA by tak mohli čeliť zvýšenej vlne pracovnej sily z juhoamerických ekonomík, v Európe by sa mohli hromadiť vedľa migrantov z Blízkeho východu i migranti z krajín bývalého ZSSR a Afriky,“ povedal makroekonóm spoločnosti Colosseum  František Bostl.

Rizikom je extrémne sucho

Cena ropy klesla od júna 2014 takmer o 60 percent. Jej cena sa aktuálne pohybuje na hranici 28 dolárov za barel. Po tom, čo Irán tento týždeň prisľúbil zvýšiť po zrušení medzinárodných sankcií dennú ťažbu o 500-tisíc barelov, ceny čierneho zlata klesli na najnižšiu úroveň od roku 2003. Počet zrušených pracovných miest v ropnom priemysle podľa agentúry Bloomberg začiatkom roka presiahol 250-tisícovú hranicu. Britský ropný gigant BP aktuálne oznámil, že tento rok plánuje zrušiť približne 28-tisíc pozícií. Podobne na ceny ropy reagovala aj spoločnosť Royal Dutch Shell, ktorá minulý rok prepustila asi 7¤500 zamestnancov.

Lacná ropa do problémov nedostáva len rozvíjajúce sa „petro“ štáty, ako je Nigéria alebo Alžírsko. Medzinárodný menový fond odhadol, že Saudská Arábia a krajiny Perzského zálivu môžu v dôsledku klesajúcich príjmov z predaja ropy v tomto roku prísť až o 300 miliárd dolárov. Rijád už tento rok predstavil značne zoškrtaný štátny rozpočet. Napriek tomu sa štáty združené v Organizácii krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) nedokázali zhodnúť na nových ťažobných limitoch, ktoré by pomohli zvýšiť ceny fosílnych palív. Medzinárodná energetická agentúra predpokladá, že k obnoveniu cenovej rovnováhy dôjde až koncom tejto dekády.

V afrických štátoch sa pritom k týmto problémom pridružujú aj klimatické zmeny. Extrémne výkyvy počasia budú mať výrazne negatívne dôsledky na životy ľudí, čo môže viesť k tomu, že ľudia budú opúšťať tieto krajiny. „Najhoršie dosahy klimatických zmien by v nasledujúcich rokoch mali postihnúť Afriku, kde by zmena klímy mohla viesť k rastu cien potravín až o 12 percent v roku 2030. To by bolo zvlášť ťažké pre tamojšiu spoločnosť, kde výdavky najchudobnejších vrstiev na potraviny už teraz dosahujú 60 percent. Vážne postihnutá by bola aj južná Ázia, a to najmä India, kde by do extrémnej chudoby upadlo 45 miliónov ľudí,“ tvrdí vo svojej štúdii Svetová banka.

Najchudobnejším krajinám, a nielen im, totiž hrozí väčšia neúroda, teda roky plné zrážok a záplav striedané obdobiami extrémneho sucha. Svetová banka upozorňuje na čoraz viac prírodných katastrof, ale aj nebezpečenstvo rôznych chorôb zo znečistených podzemných vôd. Aktuálne počet tých, ktorí žijú v extrémnej chudobe, sa pohybuje na úrovni okolo 900 miliónov, čo predstavuje 12,8 percenta svetovej populácie.

Utečenci prídu aj bez lacnej ropy

Súčasná utečenecká kríza však nie je odrazom lacnej ropy „Nízke ceny ropy zasahujú predovšetkým krajiny, ako je Saudská Arábia, Rusko, Katar alebo Irán. Z týchto krajín je prílev migrantov pritom úplne minimálny. Na pokraji bankrotu je Venezuela, ale tiež netrpí výrazným odlevom obyvateľstva. Emigráciou je najviac zasiahnutá Sýria, Irak, Eritrea či ďalšie štáty, v ktorých prebiehajú boje a cena ropy ich až tak nezaujíma. Obyvatelia týchto krajín opúšťajú svoje domovy predovšetkým kvôli strachu o svoj život a nie kvôli nízkym cenám ropy. Vyššiu migráciu podporuje oveľa viac jednoduchá dostupnosť prevádzačov a sen o lepšom živote, podporovaný skreslenými informáciami v mieste epicentra migrácie,“ hovorí investičný analytik portálu Zlaťáky.sk Matěj Čeleš.

Hlavný ekonóm finančnej skupiny Roklen Lukáš Kovanda dodáva, že nízka cena ropy nie je ničím novým, čo by sme z histórie už nepoznali. „Veľmi nízke ceny tejto suroviny boli príznačné napríklad pre koniec 90. rokov. Lacná ropa teda sama osebe spúšťačom migrácie nebude. Príčinou silnej migračnej vlny je predovšetkým dlho nevídaný rozvrat Blízkeho východu, neschopnosť Európskej únie migračnej vlne racionálne čeliť a nástup internetu, komunikačných prostriedkov a takisto sociálnych sietí, ktoré dávajú migrácii doteraz nepoznaný rozmer a impulz,“ dodal Kovanda.

Migrácia ľudí v dôsledku chudoby prebieha dlhé roky a bola tu aj pred aktuálne masívnou utečeneckou krízou. "Za prácou sa celé rodiny sťahujú predovšetkým do veľkých miest vo svojich domovských krajinách. Podľa údajov Organizácie spojených národov žije v súčasnosti 54 percent ľudí v mestách. V roku 1950 bývalo v mestách 30 percent. A v roku 2050 sa očakáva, že v mestách budú žiť dve tretiny obyvateľstva. Urbanizovať sa bude predovšetkým v Ázii a Afrike.

Odchod ľudí do iných štátov je pomerne radikálne riešenie, ktoré signalizuje veľké problémy v pôvodnej krajine. Momentálne sledujeme vo viacerých štátoch zlé podmienky pre život, takže cezhraničná migrácia by mala pokračovať súčasným tempom. Pre vyspelé krajiny to je nepríjemná správa, keďže v takej krátkej dobe nedokážu prijať pretlak migrantov. Migrácia je podporovaná aj technologickým pokrokom a poklesom nákladov na odsťahovanie," doplnil ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna #Afrika #ťažba ropy #utečenecká kríza