Malá privatizácia sa začala v jedálni Ekonomickej univerzity

Pred štvrťstoročím sa začala v Československu privatizácia. Privatizácia sa formálne delila na malú a veľkú, časovo bola rozdelená na dve etapy - na tzv. „prvú“ a „druhú“ vlnu. Používali sa v nej rôzne metódy. Aukcia, elektronická aukcia kupónov, ktoré sa vymieňali za akcie, verejná súťaž a predaj vopred vybranému vlastníkovi ako napríklad firme založenej zamestnancami a manažérmi.

29.01.2016 08:00
Bratislava, hotel Kyjev, Foto: ,
Lukratívne okolie Hotela Kyjev v Bratislave lákalo. V malej privatizácii bola v roku 1991 cukráreň oproti hotelu vydražená za 1 milión Kčs. Snímka je z roku 2006.
debata (70)

Prečo sa majetok ľudu začal predávať súkromným osobám? Pred rokom 1990 bola v niekdajšom Československu centrálne plánovaná ekonomika. Jej cieľom bola nielen ekonomická efektívnosť, ale aj realizácia sociálnej politiky. Jej cieľom bolo vytvorenie širokej strednej vrstvy. V roku 1990 politické elity odmietli socializmus a začali vytvárať klasickú liberálnu demokraciu s trhovou ekonomikou. Privatizácia bola výsledkom jednoduchého predpokladu. Stručne povedané, ak bude všetko súkromné, tak nehrozí návrat socializmu. Existovali nielen ideologické dôvody. Prestala existovať Rada vzájomnej hospodárskej pomoci, ktorá zabezpečovala výmenu tovarov medzi socialistickými krajinami. Privatizácia vychádzala aj z ďalšieho predpokladu: len súkromný vlastník vie zabezpečiť efektívne fungovanie podniku či už malého, stredného, alebo veľkého.

Kto mal „našetrené“, privatizoval

Podstatou privatizácie je prevod majetku, ktorý bol vo všeľudovom vlastníctve na súkromné osoby – živnostníkov, alebo firmy – za peniaze. Existoval prípad, keď bola časť podielov v podniku predaná zahraničnému investorovi a ďalšia časť podniku predaná v kupónovej privatizácii. Podniky sa privatizovali celé. Komerčné banky len čiastočne. V malej privatizácii sa používala ako základná metóda privatizácie aukcia. Prečo sa volala malá privatizácia? Záujemcom sa predávali menšie hospodárske jednotky, akými boli dielne, reštaurácie, obchody, prevádzky služieb i výrobné podniky dovtedy prevádzkované štátom alebo komunálnymi orgánmi (verejnou správou miest a obcí). Ako prebieha aukcia? V aukcii je úvodná cena a licitátor, teda osoba, ktorá vyvoláva cenu, ju tri razy zopakuje. Ak je len jeden záujemca, ktorý zdvihne ruku a súhlasí s cenou, licitátor povie „cena 1 milión korún po prvý raz, po druhý raz, po tretí raz“. Potom licitátor vezme kladivko a majetok odklepne. Malá privatizácia sa riadila zákonom o prevode niektorých vecí z vlastníctva štátu do vlastníctva fyzických alebo právnických osôb z roku 1990.

Prvá aukcia na Slovensku bola v jedálni Ekonomickej univerzity. Cena jednej prevádzky, presnejšie povedané malej cukrárne oproti bratislavskému hotelu Kyjev sa vyšplhala na 1 milión Kčs. Pre mnohých to bola nepredstaviteľná suma. Na aukciu nezabudnem. Na nej vznikol môj prvý článok o ekonomike.

Podstatou privatizácie je prevod majetku, vo všeľudovom vlastníctve na súkromné osoby – živnostníkov, alebo firmy – za peniaze.

Cieľom malej privatizácie bolo zefektívniť fungovanie tej časti ekonomiky, s ktorou občania prichádzali do styku každý deň. Inak sa to dá povedať aj tak, že sa mala rozprúdiť súkromná podnikateľská iniciatíva obyvateľstva a zefektívniť obchod a služby, ktoré boli kritizované počas centrálne plánovanej ekonomiky socializmu. Do malej privatizácie sa zaradili majetky, ktorých cena sa odhadovala rádovo v státisícoch Kčs, v priemere 1,5 mil. Kčs a bola teda teoreticky dostupná všetkým občanom buď z našetrených úspor, alebo pomocou získania bankového úveru či „prepraním špinavých peňazí“.

Malá privatizácia prebiehala od januára 1991 do decembra 1993. Do súkromného majetku prešlo celkom v Československu 24 359 prevád­zkových jednotiek v celkovej hodnote viac ako 33 miliárd Kčs. Viac ako polovica ekonomických subjektov, ktoré boli privatizované, boli obchody z maloobchodnej štátnej siete, 10 percent tvorili reštaurácie a jedálne a asi 20 percent prevádzky miestnej výroby a komunálnych služieb. Zvyšok tvorili rôzne iné prevádzky, ako napr. ubytovne, malé hotely, zariadenia cestovného ruchu a pod. Asi 3 000 malých prevádzok sa predalo priamo takzvaným ekonomickým nájomcom.

Teória ekonomického kebyzmu

Kúpa malých podnikov sa financovala bankovými úvermi, ale aj peniazmi slušne povedané neznámeho pôvodu – ako napríklad peniaze pochádzajúce z trestnej činnosti, nelegálnych operácií s valutami, nazývanými vekslovanie, ale mohli to byť aj špinavé peniaze z rozvinutých ekonomík. Pôvod peňazí sa začiatkom deväťdesiatych jednoducho neskúmal. Pre mafie rôzneho typu bolo byť Československo veľkou práčovňou. Ďalším negatívnym javom bolo to, že pre mnohých kupujúcich priniesla malá privatizácia problémy. Neboli ekonomicky vzdelaní a často chceli kúpiť podnik za každú cenu. Existuje prípad pivárne štvrtej cenovej skupiny ľudovo nazývanej „ponorka“. Vydražili ju za sedem miliónov korún. Pôžičku poskytla jedna štátom kontrolovaná banka. Nadobúdateľ nebol schopný splácať. Peniaze si požičal ako živnostník, a preto ručil všetkým majetkom. Prišiel o byt. Banky poskytujúce úvery sa zúčastňovali aukcií. Pri malej privatizácii hľadeli na to, aby ich klient vyhral bez ohľadu na riziká spojené s vysokou cenou, ktorá sa nedala splatiť.

Posledným rizikom boli holandské aukcie. Ide o aukcie, kde sa znižuje cena. Ak nikto neakceptuje prvú cenu, cena sa znižuje. Toho princípu sa chytila novovznikajúca mafia. Skupiny záujemcov obsadili aukciu a znižovali postupne cenu. Nedomysleným mechanizmom aukcií bolo, že štátny rozpočet prišiel o veľké sumy peňazí. Väčšina podnikov privatizovaných v takzvanej malej privatizácii skončila v rukách nových majiteľov, domácich či zahraničných. Dostali sa k nim tí, ktorí lepšie rozumejú trhovej ekonomike. Siete predajní a malých podnikov sa začiatkom deväťdesiatych rokov rozbili a predávali osve. Ekonómovia si mysleli, že keď rozdelia väčšie skupiny podnikov na izolované prevádzky, zlepšia tým konkurenčné prostredie. Po rokoch sa však znovu vytvorili siete podnikov.

Tieto negatívne javy vidieť dnes nielen v malej privatizácii, ale aj tej veľkej. Dôvod je jednoduchý. Pre prechod spoločnosti od kapitalizmu k socializmu, existovali rôzne teórie. Teória opačného procesu od socializmu ku kapitalizmu neexistovala. Preto nemôžeme nikoho z ničoho obviňovať. Pre vzdychy typu ,keby sme vtedy vedeli' niet miesto. Miesto je len pre novú teóriu ekonomického kebyzmu.

(Autor pôsobí na Ekonomickej univerzite a prednáša na Moskovskej štátnej univerzite M. V. Lomonosova)

© Autorské práva vyhradené

70 debata chyba
Viac na túto tému: #privatizácia #Ekonomická univerzita v Bratislave